Jeden z najvýznamnejších výtvarníkov prelomu 19. a 20. storočia bol vyhľadávaným portrétistom slávnych viedenských žien, ale aj významným krajinárom, dekoratérom a návrhárom nábytku a umeleckých predmetov. Dnes od jeho smrti uplynie sto rokov.
Klimtove obrazy v sebe nesú erotický náboj a maliar sám v súlade s tým veril, že skutočné umenie je tak trochu erotické. Záplava ornamentálnych vzorov zas prezrádza inšpiráciu Japonskom.
Cena týchto diel sa v posledných rokoch šplhá do závratných výšok, napríklad vlani v marci sa predal jeho obraz Bauerngarten (Kvetinová záhrada) za viac ako 55 miliónov eur. Jeho vôbec najdrahšie predaný obraz je Portrét Adély Blochovej-Bauerovej I., nazývaný tiež Dáma v zlatom, za ktorý v roku 2006 v súkromnom predaji zaplatil mediálny magnát Ronald Lauder viac ako 107 miliónov eur.
Oficiálna kritika Klimta ospevovala aj zatracovala. Zatiaľ čo výzdoba stropov vo viedenskom Burgtheatre mu vyniesla najvyššie uznanie cisára Františka Jozefa v podobe Zlatého kríža za zásluhy, maľby na strop auly univerzity vo Viedni boli, naopak, vnímané ako pornografické.
Jeho 34 metrov dlhá freska v budove Viedenskej secesie vo svojej dobe tiež budila pohoršenie, dnes je považovaná za jedno z najväčších diel viedenskej secesie, vyniká monumentálnosťou a dekoratívnosťou štýlu. Gustav Klimt pracoval veľmi dôkladne, každému obrazu predchádzala detailná kresba.
Združenie Viedenská secesia založil Klimt v roku 1897 spolu s 19 ďalšími umelcami ako protiváhu strnulému Domu umelcov. Členovia Domu umelcov považovali secesiu za vzburu a Klimta a jeho prívržencov ostro napadli. Priazeň kritiky aj finančný úspech zažil Klimt vo svojom zlatom období, ktoré bolo asi najvďačnejšou etapou jeho tvorivej práce. Z tých čias pochádza jeho asi vôbec najslávnejší obraz Bozk ((1907 – 1908) a Portrét Adély Blochovej-Bauerovej I. (1907), ovplyvnený ranostredovekým byzantským štýlom.
Klimt sa narodil 14. júla 1862 na predmestí Viedne, pre ktorú je dnes rovnakou obchodnou značkou, ako je pre Prahu Franz Kafka. Jeho otec pochádzal z Čiech a bol zlatník. Ako štrnásťročný získal štipendium na Umeleckopriemyselnej škole Rakúskeho múzea umenia a priemyslu. S bratom Ernstom a s Franzom Matschom prijal ešte počas štúdií zákazku na oponu pre divadlo v Karlových Varoch a v Liberci. A v roku 1883 si spoločne zriadili ateliér.
Klimt nebol žiadnym oslnivým zjavom. Vysoký a mohutný, nie však atletickej postavy, mal riedke vlasy, vysoké čelo a veľké kúty. V dlhej pracovnej košeli, ktorú stále nosil ako mních sutanu, vyzeral vraj zavalito. Hovoril ľudovo a so silným viedenským dialektom. Ale pôsobil mužne a mal krásne, uhrančivé oči. Máloktorá žena mu odolala.
Za svoju životnú lásku však pokladal dlhoročnú priateľku Emíliu Flögeovú, ktorá bola zároveň jeho švagrinou (brat Ernst si vzal Emíliinu sestru Helenu). Vo vile Oleandeer v Kammere na brehu jazera Attersse, ktorá patrila rodičom Emílie, trávil Klimt každé prázdniny a namaľoval tu niektoré diela.
K zástupu erotických obetí tohto divokého umelca patrila aj mladá Marie, práčka z Prahy. Nemanželsky splodený syn dostal otcovo meno Gustav a neskôr pracoval ako úspešný filmový režisér v Rakúsku a v Nemecku, ale počas druhej svetovej vojny sa zaplietol s fašistami. V januári 1918 Klimta ranila mŕtvica a po zápale pľúc 6. februára zomrel ako 55-ročný.