Sviatok zamilovaných je príležitosťou pre nezamestnaných

14.02.2018 15:00
Valentín, ruže, pár
Deň svätého Valentína 14. februára je jedným zo sviatkov, keď Američania minú najviac peňazí za darčeky. Autor:

Pre Kolumbiu znamená Deň svätého Valentína šialenú rýchlosť, pretože krajina je jedným z najväčších vývozcov kvetov na svete. To má za následok obrovský dopyt po práci v skleníkoch neďaleko Bogoty, napísala agentúra AFP.

To je aj dôvodom, prečo sa Rubiela Méndezová a William Pérez trasú od zimy, ktorú nikdy nepoznali – pripravujú ruže v hangári vzdialenom 500 kilometrov od ich rodného mesta Cúcuty, ktoré leží v oblasti pralesa na východe krajiny pri hranici s Venezuelou. Sú medzi stovkami Kolumbijčanov a Venezuelčanov, ktorí prišli autobusmi po 12-hodinovej ceste po zlých cestách, aby prichystali kvety na prepravu do Spojených štátov.

Deň svätého Valentína 14. februára je jedným zo sviatkov, keď Američania minú najviac peňazí za darčeky. To predstavuje zlatú baňu pre Kolumbiu, ktorá je zdrojom 74 % dovezených kvetov do USA. Vlani od januára do novembra zarobilo kolumbijské kvetinárske oddelenie 1,3 miliardy dolárov. Tí, ktorí pracujú na príprave ruží, dostanú len minimálnu mzdu – 300 dolárov na mesiac. Pre Méndezovú a Péreza a podobných robotníkov od hraníc je to však oveľa lepšie ako to, čo zarábali.

Napriek tomu že celoštátna miera nezamestnanosti je v Kolumbii 10 %, nezamestnanosť v Cúcute je výrazne vyššia a vlani dosiahla 16 %. Mendezová uviedla, že v uplynulých mesiacoch sa situácia zhoršila kvôli Venezuelčanom, ktorí utekajú pred biedou vo svojej krajine. Pracujú za polovičnú mzdu, než aká sa platí v Cúcute Kolumbijčanom.

„Situácia v Cúcute je problematická. Nikto sa tam nechce vrátiť, pretože tam nie je práca,“ konštatovala 26-ročná žena. „Ja sa však musím vrátiť, pretože tam mám dcéru,“ dodala. Jej úlohou je branie rezaných ruží a úzkostlivé udržiavanie „chladiaceho reťazca“ – dodávateľského reťazca, ktorý zaisťuje, že kvety sú uchovávané pri veľmi nízkych teplotách pri skladovaní a preprave, aby pri predaji v obchodoch vyzerali stále čerstvé.

Méndezová a ďalší pracovníci zbierajú a balia kytice 12 ruží v priestoroch ochladených na desať stupňov pri počúvaní tropickej hudby. Spia vo vyhrievaných prepravných kontajneroch. Napriek skromným podmienkam sú tunajšie peniaze lepšie ako to, čo získavala v Cúcute. Tam, keď prišla o prácu v reštaurácii za sedem dolárov na deň, sotva zvládala pokryť svoje náklady predajom pašovaných kanistrov lacného benzínu.

Jej zamestnávateľ, v USA sídliaca firma Sunshine Bouquet, spočiatku poslal na hranicu náborárov, lebo si myslel, že môže zamestnať venezuelských migrantov ochotných pracovať s ružami. Miesto toho našiel zúfalo a ochotnú kolumbijskú pracovnú silu. A tak sa stalo, že keď v polovici januára prepravil do svojho výrobného centra 600 ľudí, 80 % z nich boli Kolumbijčania. V Cúcute „sú ľudia, ktorí trpia a veľmi chcú pracovať“, povedal šéf spoločnosti Felipe Gomez.

Obchod s ružami v Tabiu ako sezónne práce nepredstavuje dlhodobé riešenie pre prevezených 600 robotníkov. Ale ide o dočasnú nápravu, ktorá im poskytla určitý oddych. Mnohí dúfajú, že ich spoločnosť zamestná na plný úväzok. Tá sľúbila, že asi 20 percent z nich si ponechá aj po sviatku svätého Valentína.

#kolumbia #Valentín #vývoz kvetov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku