„Diego Maradona?“ skúša to dáma so šedivými vlasmi, ktorá si myslí, že spoznala legendárneho Argentínca. „Veľmi dobre!“ odpovedá Javier Torres, ktorý hrával za Real Valladolid. V miestnosti vyzdobenej obrovskou fotografiou vodopádu pokračuje v hre a kladie skupine piatich žien a troch mužov ďalšie otázky. Také akcie usporadúva súkromný domov dôchodcov Ballesol Olavide každý týždeň počas troch mesiacov pre seniorov trpiacich demenciou, napríklad v dôsledku Alzheimerovej choroby, alebo pre tých, ktorým prepuknutie tejto choroby hrozí.
Bývalí profesionálni hráči sa podieľajú na týchto dvojhodinových stretnutiach, ukazujú staré fotografie, videozáznamy a rozprávajú svoje zážitky, aby seniorom pomohli pripomínať si epizódy z ich života. Metóda vyvolávať spomienky prostredníctvom predmetov a obrazov je lekárom veľmi dobre známa, ale využívanie futbalu na tento účel je novinkou.
Štúdie ukázali, že „terapia prostredníctvom spomienok“ zlepšuje kognitívnu aktivitu a kvalitu života seniorov. Hra umožňuje rovnako posilňovať sebadôveru a bojovať proti osamelosti. Španielska federácia združenia bývalých futbalistov (FEAFV) začala tento program v roku 2016. Inšpirovala sa podobnou aktivitou v Škótsku v presvedčení, že plne vyhovuje v krajine takej zaujatej futbalom, ako je Španielsko.
„Futbal vyvoláva silné emócie. Je to niečo, na čo si ľudia pamätajú,“ hovorí jej predseda Juan María Zurriqueta, bývalý obranca Athletic Bilbao, ktorý má 77 rokov. Bývalí futbalisti sa snažia spájať zápasy odohrané pred desiatkami rokov s chvíľami z každodenného života seniorov, pretože spomienky z detstva a mladosti sú často tie posledné, ktoré miznú," vysvetľuje Zurriqueta. V domove dôchodcov Ballesol Olavide sa bývalí futbalisti seniorov pýtajú, kde pracovali v roku 1982, keď Taliansko hralo proti NSR vo finále majstrovstiev sveta na štadióne Santiago-Bernabeu v Madride.
„Čo vás spája s vaším detstvom, čo vás poznamenalo? Jedna z tých vecí, ktoré vás značne poznamenali, v Španielsku či v Európe, je futbal,“ uisťuje Roberto Solozábal, člen španielskeho futbalového tímu na XXV. letných olympijských hrách v Barcelone v roku 1992. „Týka sa to nás všetkých, nemusíte mať radi futbal, ale váš partner alebo deti ho milujú. Tak na našich schôdzkach pomáhame prebúdzať spomienky a privádzať ľudí v myšlienkach na aspekty života, ktoré sú najzaujímavejšie,“ vyhlasuje.
Účastníci týchto stretnutí sú vyzývaní, aby si zaznamenávali do zošita spomienky, ktoré tu ožili. „Pomáha mi to, aby som si spomenul na rôzne veci,“ hovorí 87-ročný Ricardo Marina Liceras, ktorý je v Ballesol Olavide necelý rok. Na stretnutiach sa lepšie spoznal s ostatnými.
„Poznal som ich z videnia, ale teraz sa s nimi môžem rozprávať,“ dodáva. Beatriz Gema Rodríguezová-Blázquezová, psychologička v tomto domove, tiež uisťuje, že sa „veľa vecí na emocionálnej úrovni zmenilo“. „Keď sa hovorí o futbale, predmete, ktorý sa im páči a vyvoláva emócie, veľmi im to pomáha. Pozorujem, že sú motivovanejší a majú väčšiu chuť pracovať a spomínať,“ hovorí.