Vyzbrojená tyčou a dlhou drevenou lyžicou pozerá, ako tri gepardy bežia pred ňou rýchlosťou viac ako 80 kilometrov za hodinu. Rovnako ako každé ráno v tomto centre uprostred Namíbie šelmy prenasledujú červený kus látky priviazaný ku káblu ťahanému malým motorom. Jeden z gepardov čoskoro korisť doženie a znehybní ju medzi nohami. Hrdo sa rozhliada, akoby čakal potlesk. Laurie Markerová sa k nemu priblíži, z tašky zavesenej okolo pása vyberá kúsok krvavého mäsa a položí mu ho na lyžicu. Zviera sa ho rýchlo zmocní. „Lyžica slúži na to, aby sa potrava na zemi nezašpinila, pretože gepardy sú čistotné, a tiež na to, aby nás nepohrýzli,“ vysvetľuje Laurie, ktorá založila v roku 1991 Fond na zachovanie geparda (CCF).
Pochádza z amerického Oregonu, kde pracovala v zoologickej záhrade svojho otca. „Mali sme tam gepardy. Boli sme jedna z posledných zoo na svete, ktorá ich chovala. Pochádzali z Namíbie,“ hovorí. Práve vtedy sa Laurie zamilovala do týchto šeliem schopných bežať rýchlosťou až 110 kilometrov za hodinu, ktoré sú najrýchlejšími cicavcami na svete.
Laurie strávila veľa času v Namíbii, kde žije najväčšia populácia gepardov na svete (dnes asi 3 000 zvierat). Zistila, že sú ohrozené vyhynutím. Podieľajú sa na tom pytliaci, obmedzovanie ich prirodzeného životného prostredia a tiež mnohé konflikty s chovateľmi dobytka.
Asi 90 % gepardov žije na poľnohospodárskych pozemkoch, kde sa pasú stáda. Kozy, ovce či teľatá sú ich korisťou. Nie sú samy, komu dobytok slúži ako potrava, sú to aj psi hyenovití a šakaly. Ale farmári nevidia rozdiel a ich pasce zraňujú alebo zabíjajú všetkých.
Laurie Markerová sa rozhodla presídliť do Namíbie v roku 1990. Kúpila pozemok 270 kilometrov severne od metropoly Windhoeku a začala sa starať o zranené alebo choré gepardy alebo o ich osirelé mláďatá. Uzdravené zvieratá vypúšťa zas do voľnej prírody. Zostávajúce sa gepardy zostávajú a priťahujú turistov, ale tiež slúžia Laurie na štúdium tohto málo známeho druhu.
Jej CCF je dnes vedeckým centrom vybaveným laboratóriom. Má 20 zamestnancov a stážistov z celého sveta. Na oplotených pozemkoch žije 36 gepardov.
Študovať zvieratá a starať sa o ne však nestačí: Laurie chce predovšetkým zabrániť ich vymieraniu. Snaží sa preto obmedziť počet konfliktov medzi farmármi a šelmami. „V Oregone, okolo zoologického parku, kde som pracovala, útočili na stáda kojoty. Chovatelia proti nim používali strážcov, veľkých anatolských pastierskych psov,“ vysvetľuje.
Namíbijskí farmári majú tiež psov, ale ich úlohou je nadháňať a viesť stáda, nie chrániť ich pred predátormi. V roku 1994 Laurie priviezla niekoľko anatolských pastierskych psov. Tí sú síce stavaní na boj, ale nepotrebujú ho, pretože ich prítomnosť šelmy odradí. Farmári, ktorí si anatolského pastierskeho psa vzali, boli prekvapení: napočítali o 80 až 100 % menej útokov šeliem. „Dosiaľ sme umiestnili asi 600 psov. Dostávam žiadosti z celej Namíbie, ale aj z Juhoafrickej republiky, Angoly, Botswany… V Tanzánii chcú testovať anatolské psy proti leopardom a levom,“ hovorí Laurie.
Zostáva dúfať, že snahy CCF smerujúce k záchrane gepardov nezostanú zrnkom piesku v buši. V decembri 2016 vydali Zoologická spoločnosť v Londýne a Spoločnosť pre zachovanie gepardov štúdiu, ktorej autori tvrdili, že na svete žije 7 100 gepardov, zatiaľ čo pred sto rokmi ich bolo stotisíc. Ich prirodzené prostredie sa zmenšilo o 91 %. Na začiatku 20. storočia žili ešte všade na africkom kontinente, na Arabskom polostrove, na Blízkom východe a v Strednej Ázii, dnes sa však vyskytujú len v desiatke afrických krajín a kolónia päťdesiatky šeliem prežíva v Iráne.