Pracuje so svojím otcom Antoniom, ktorý už prekročil osemdesiatku. Capelovci, pre ktorých je ich povolanie vášňou a sú stále zavalení prácou, vstávajú veľmi skoro. Antonio ticho vymieňa struny a kolíky na violončelo, zatiaľ čo Joaquim starostlivo vyrezáva kobylku huslí, prvok slúžiaci k prenosu vibrácií. „Na výrobu jedného nástroja treba v priemere dva a pol mesiaca. Máme však toľko objednávok, že ich môžeme uspokojiť asi za dva roky,“ vysvetľuje Joaquim. Má 51 rokov a s drevom pracuje 40 rokov. Bude to čoskoro sto rokov, ako Capelovci začali predávať svoje strunové nástroje po celom svete. Ich minimálna cena je 3 000 eur.
Problém tkvie v tom, že po mne a po mojom synovi nebude už nikto, kto by husle vyrábal. Ale ako sa hovorí, je lepšie umrieť so slávou, ako žiť v hanbe.Antonio Capela
Ich príbeh sa začína rokom 1924. Domingos Capela, vtedy prostý stolár a debnár, súhlasil s tým, že jednému hudobníkovi opraví husle. Huslista bol s jeho prácou veľmi spokojný a odporučil ho svojim kolegom. A to bol začiatok cesty za úspechom. Odvtedy sa v rodinnej firme vystriedali najslávnejší virtuózi, vrátane slávneho ruského violončelistu Mstislava Rostropoviča.
Antonio Capela stále reštauruje nástroje, ktoré sa zrodili v jeho rukách, a je veľmi dojatý zakaždým, keď niektorý hudobník hrá na jeho „drevených deťoch“. „Okrem dvoch alebo troch dní v roku, keď mám svoju obvyklú nádchu, sa nikdy nezastavím, ani cez víkendy,“ vraví.
Výrobca huslí odhaľuje tajomstvo svojho umenia, zatiaľ čo opravuje dve struny. Toto umenie sa za pol tisícročia nijako nezmenilo. Capelovci sa v roku 1972 umiestnili na štvrtom mieste v prestížnej medzinárodnej súťaži stavby huslí Henryka Wieniawského a získali prvú cenu v ďalšej renomovanej súťaži v Japonsku v roku 1989.
Foto: casadaguitarra.pt
„Aby ste mohli vyrobiť kvalitné husle, musíte si dobre vybrať drevo,“ vysvetľuje Antonio. Capelovci dnes využívajú výhradne balkánsky javor a taliansky smrek, ktoré majú „úžasné akustické vlastnosti“, hovorí výrobca huslí a ukazuje prvé husle, ktoré vyrobil jeho otec – z platanu. Druhou zárukou kvality je lak, ktorý umožňuje nástrojmi po dlhý čas vyjadrovať celý zvukový potenciál. Jeho vôňa zapĺňa celú dielňu. „V talianskom Cremone, meste huslí, sa ma výrobcovia huslí často pýtajú na recept na môj lak. Odpovedám im, že je jednoducho rovnaký ako ten ich,“ usmieva sa Antonio Capela.
Sláva Capelovcov však zrejme Joaquima neprežije. Jeho dvadsaťdvaročný syn Tiago túži po dráhe chirurga. „Problém tkvie v tom, že po mne a po mojom synovi nebude už nikto, kto by husle vyrábal. Ale ako sa hovorí, je lepšie umrieť so slávou, ako žiť v hanbe,“ hovorí Tiagov dedko Antonio. Joaquim Capela nemieni odovzdať rodinnú firmu cudziemu človeku. „Všetko má svoj počiatok i koniec. Ešte po mnoho generácií tu stále budú naše husle, aby svedčili o našej zručnosti, a aj keď sa už rozpadnú, naše meno prežije,“ verí.