Rodina sa síce do Prahy po vojne vrátila, ale po komunistickom puči v roku 1948 odišla z krajiny znova, píše v americkom denníku The New York Times (NYT) Michelle Goldbergová.
Ak si predstavíme fašizmus ako ranu z minulosti, ktorá sa takmer zacelila, potom Trump v Bielom dome sa rovná strhnutiu obväzu a rozdráždeniu tejto rany.Madeleine Albrightová
Otec Albrightovej, diplomat Jozef Korbel, neskôr požiadal pre rodinu o azyl v Spojených štátoch. Postupom času sa z neho stal uznávaný profesor politických vied a v roku 1997 vtedajší americký prezident Bill Clinton vymenoval jeho dcéru za ministerku zahraničných vecí USA. Stala sa tak prvou ženou, ktorá tento post zastávala.
Kniha s temným názvom
Bolo to už po skončení studenej vojny a zdalo sa, že veľké ideologické rozpory 20. storočia sú urovnané. Liberálna demokracia bola na vzostupe a krajiny, ktorú si Albrightová osvojila, predstavovala najmocnejšieho zástancu tohto kurzu. Vyzeralo to, že jej životný beh sa kryje s celosvetovým prerodom od tyranie k slobode.
Foto: SITA/AP, Manuel Balce Ceneta
V tomto ohľade pôsobí smutne až varovne, že teraz osemdesiatročná Albrightová minulý týždeň vydala knihu s temným názvom Fašizmus: Varovanie (Fascism: A Warning). Titul si nevšíma iba amerického prezidenta Donalda Trumpa, ale autorku znepokojuje aj úpadok liberálnej demokracie po celom svete a napísanie knihy plánovala ešte pred Trumpovým zvolením. Napriek tomu súčasný americký prezident v knihe zaberá nezanedbateľný priestor. „Ak si predstavíme fašizmus ako ranu z minulosti, ktorá sa takmer zacelila, potom Trump v Bielom dome sa rovná strhnutiu obväzu a rozdráždeniu tejto skoršej rany,“ napísala Abrightová.
Odklon USA z pozície obrancu demokracie
Tento rok v januári americká mimovládna organizácia Freedom House, ktorá monitoruje stav demokracie, uviedla, že v 71 krajinách sveta sa vlani zhoršili politické práva a občianske slobody, zatiaľ čo situácia sa v tomto smere zlepšila iba v 35 štátoch. „Hlavnou udalosťou vývoja v roku 2017 je odklon Spojených štátov z pozície zástancu a príkladu demokracie,“ uzatvára správu Freedom House.
Foto: SITA/AP, Seth Wenig
Bývalá prvá dáma americkej diplomacie neoznačuje Trumpa za fašistu so všetkým čo s tým súvisí. Ešte nesiahol k násiliu bez posvätenia súdmi – ak nepočítame to, že svojich sluhov vyzýval, aby protestujúcich na zhromaždeniach zmlátili – a jeho pokusy podkopať právny poriadok dosiahli, sčasti kvôli jeho bezhlavosti, len zmiešaného úspechu, napísala Goldbergová.
Trump podporuje podľa nej autoritárstvo a populizmus
Trump je ale podľa Albrightovej „najviac nedemokratickým prezidentom“ v moderných dejinách Ameriky. V rámci celého sveta podporuje autoritárstvo a svojmu vzostupu na oplátku vďačí práve medzinárodnému vzostupu pravicového populizmu. „Stádové správanie sa silno odráža v medzinárodných vzťahoch. Svetoví lídri sa navzájom pozorujú, učia sa od seba a napodobňujú sa,“ píše Albrightová v novej knihe. „Fašizmus“ v nej chápe v širšom zmysle ako synonymum autoritatívnosti.
Foto: SITA/AP, David Guttenfelder
Jej kniha zahŕňa éru Talianska Benita Mussoliniho, Ruska Vladimira Putina, ale aj Venezuelu Huga Cháveza, Turecko Recepa Tayyipa Erdogana a KĽDR za vlády posledných dvoch Kimov. Okrem Mussoliniho sa Albrightová so všetkými spomínanými stretla.
„Všetkých ich spája vlastná domnienka alebo rozhodnutie, že stelesňujú ducha národa, majú na všetko odpoveď a oplývajú neomylným inštinktom. Sú presvedčení, že sú múdrejší ako všetci ostatní a že všetko zvládnu sami,“ uviedla Albrightová.
Podobný Mussolinimu
Podobne podľa nej štát a svoju osobu stotožňuje aj Donald Trump. Celý rad detailov, ktoré v historkách o rôznych diktátoroch Albrightová uvádza, pripadne americkému čitateľovi povedomý.
Mussolini napríklad sľúbil, že „vysuší močiar“ a jeho prívrženci sa na manifestáciách novinárom posmievali a vypískávali ich. Taliansky vodca mal podobne ako Trump za to, že podávanie ruky je nehygienické.
Foto: SITA, Jakub Julény
Albrightová sa zmieňuje aj o niekdajšom venezuelskom prezidentovi Hugovi Chávezovi. „Jeho komunikačnou stratégiou bolo zapáliť rétorický ohňostroj a vypáliť ho všetkými smermi,“ uvádza sa v knihe. Chávez sa, ako píše Albrightová, vyžíval v ovládaní mediálneho priestoru, kde „sa chválil svojimi úspechmi a tými najhoršími výrazmi nabádal svojich skutočných i domnelých nepriateľov“.
Na otázku, ako sa vyhýbala pocitom beznádeje, keď autoritatívnosť, ktoré ovplyvnilo jej detstvo, sa v čase jej staroby šíri po celom svete, odpovedala, že sa to naučila od svojich rodičov. „Aby človeka nepremohlo zúfalstvo, musí si nájsť spôsob, ako sa s vonkajšími problémami vysporiadať – nestačí im sa len prizerať. Musí prísť na to, že v tom každý hrá svoju rolu,“ dodala.