„Príliš emotívny zamestnanec na dôležitej pozícii môže ovplyvniť celý výrobný proces,“ vysvetlil denníku South China Morning Post profesor, ktorý sa technológiou zaoberá. Manažér oboznámený so psychickým stavom pracovníka ho môže podľa potreby preradiť na inú prácu, poslať oddýchnuť či urovnať konflikt, teda prispôsobiť prácu jeho aktuálnemu stavu a nálade. Najhoršie je, že to funguje: čínsky štátny dodávateľ energií Če-ťiang potvrdzuje, že od roku 2014, keď túto technológiu začal používať, ušetril už 266 miliónov eur. Uplatnenie pre ňu našli aj železničné spoločnosti. Prístroje na monitoring mozgu majú pod pokrývkou hlavy nainštalované strojvodcovia na dráhe Peking – Šanghaj. Zariadenie dokáže spustiť alarm v prípade, že zaznamená únavu svojho nositeľa.
Na rovnakom princípe by ho mohli používať aj leteckí piloti. Alebo by sa dalo nasadiť pri školení, čo už je prípad firmy Ning-po Šen-jang Logistics, ktorá s jeho pomocou pripravuje nových zamestnancov na rôzne emočné situácie, „čo značne znižuje počet chýb, ktorých sa dopúšťajú“, zdôrazňuje jej riaditeľ.
Všetko sa deje s podporou čínskej vlády, ktorá sa takto snaží udržať „spoločenskú stabilitu“. Nové technológie neváha využívať na čoraz väčšie zásahy do života svojich občanov. Nedávnym príkladom je spustenie systému hodnotenia dôveryhodnosti občanov. Ten napríklad sleduje, čo a kde Číňania nakupujú, aké účty platia či, naopak, neplatia, alebo s kým sa stretávajú a s kým udržujú priateľstvo. Všetky tieto aktivity sa sčítajú do takzvaného občianskeho skóre, ktoré rozhodne o ich spôsobilosti na prácu alebo hypotéke, alebo kam budú chodiť ich deti do školy.
Technológia monitoringu mozgu vyvoláva vo firemnom prostredí vážne etické otázky. Celosvetovo prebiehajú preteky o rast produktivity. Ak by sa preukázala jej účinnosť, konkurenčné podniky – či už čínske, alebo iné – by sa bez nej len ťažko zaobišli. Po open space by tak nastúpil oveľa viac totalitný a radikálnejší open brain, uzatvára francúzsky denník.