Titul s názvom The Travel Diaries of Albert Einstein: The Far East, Palestine, and Spain, 1922–1923 (Cestovateľské denníky Alberta Einsteina: Ďaleký východ, Palestína a Španielsko, 1922–1923; pozn. red) vyšiel pod hlavičkou Princeton University Press po prvý raz v angličtine ako samostatná publikácia. Editoval ho Ze'ev Rosenkranz, ktorý na Kalifornskej technickej univerzite pracuje na projekte venovanom Einsteinovým písomnostiam. V nemčine už denníky vyšli ako súčasť jeho 15-zväzkových Zobraných spisov.
Einstein v uvedenom období cestoval zo Španielska na Blízky východ a následne cez Srí Lanku, vtedy známu ako Cejlón, do Číny a Japonska. V denníku napríklad opisuje, ako po príchode do Port Said v Egypte stretol „Levantíncov všetkých odtieňov … akoby ich vyvrhlo peklo“, ktorí prišli na ich loď predávať svoj tovar. Počas pobytu v cejlónskom meste Kolombo zas píše o ľuďoch, že „žijú v obrovskej špine a značnom zápachu na zemi, málo robia a málo potrebujú“.
Tie najhoršie vyjadrenia sa však ušli spomínaným Číňanom, ktorých deti sú podľa neho „bezduché a hlúpe“, a bola by podľa neho škoda, ak by „títo Číňania vytlačili všetky ostatné rasy“. V ďalších zápiskoch ich označuje za „nezvyčajný, stádovitý národ“, ktorý tvoria skôr „automaty než ľudia“. Následne tiež konštatuje, že medzi čínskymi mužmi a ženami je malý rozdiel a kladie si preto otázku, akou „smrtiacou príťažlivosťou“ tieto ženy disponujú, keď sa muži „nedokážu ubrániť pred hrozným požehnaním“ mať s nimi potomkov.
Albert Einstein, ktorý je v súčasnosti známy svojou vedeckou brilantnosťou i humanitarizmom, v roku 1933, po vzostupe Adolfa Hitlera a jeho nacistickej strany, emigroval do USA. Tam vystupoval ako zástanca ľudských práv a v roku 1946 v prejave na Lincolnovej univerzite v Pennsylvanii označil rasizmus za „chorobu bielych“.