Lepším riešením je odpad neprodukovať alebo aspoň minimalizovať. Zero waste alebo nulový odpad je životný štýl, ktorý sa stáva trendom. Jeho priekopníčkou je Bea Johnson, autorka knihy Domácnosť bez odpadu. Aj u nás má nástupkyne – Petru Slezákovú, Luciu Grigovú a Martinu Horváthovú.
„Myslela som, že recyklovanie stačí.“
Petra Slezáková, ktorá je autorkou stránky zerowasteslovakia, nebola vždy environmentálnou nadšenkyňou. "Bola som priemerná žena, ktorá sa síce snažila zdravo žiť, ale mojou jedinou motiváciou bolo zdravie rodiny. Zdravím planéty som sa nijako špeciálne nezaoberala.
Foto: ZEROWASTESLOVAKIA.SK
Áno, recyklovala som odpad – papier, plasty a sklo. A myslela som si, že to stačí," priznáva. Jedného dňa, pri bezcieľnom prehľadávaní internetu, absolventka Ekonomickej univerzity, ktorá štrnásť rokov pracovala v bankovníctve, natrafila na krátky dokumentárny film z dielne Story of Stuff.
"Hovoril o súčasných problémoch konzumnej spoločnosti a jej environmentálnom dosahu tak polopatisticky, až ma vystrašil. Začala som si o téme googliť, aby som sa dozvedela viac detailov, a narazila som na pojem zero waste. Nuž a po zhliadnutí inšpiratívnej prednášky Bey Johnson, kráľovnej zero waste, už nebolo cesty späť. Pochopila som, že recyklácia nie je riešenie, lebo nie je dokonalá a je aj energeticky náročná. Najlepším riešením je, aby odpad vôbec nevznikol.
Foto: ZEROWASTESLOVAKIA.SK
V zahraničí je životný štýl „nulový odpad“ už pomerne zavedený. Na túto tému existuje veľa kvalitných stránok a blogov – boli a stále sú mojou veľkou inšpiráciou. Chýbal mi však rýdzo slovenský zdroj informácií, ktorý by mi poradil s problémami každodenného života a transformáciou na zero waste v slovenských podmienkach," hovorí Petra, ktorá začala blogovať pred dvoma rokmi a momentálne je na voľnej nohe. Na jej blogu Zero Waste Slovakia každý, kto sa zapáli pre život bez odpadu, nájde konkrétne rady a nápady. Začať je najlepšie zo dňa na deň. „Prvý krok treba urobiť hneď. Nemôžeme čakať, že od zajtra budeme produkovať jednu sklenenú nádobu odpadu za rok, tak ako Bea Johnson. Každý si musí nájsť svoj vlastný spôsob a svoje vlastné tempo.“
Tipy pre život
- Nekupujte nápoje v plastových fľašiach. Kúpte si sklenenú fľašu, z ktorej čistá voda lepšie chutí.
- Papierové utierky môžete nahradiť handričkami nastrihanými zo starého oblečenia.
- Miesto hygienických vreckoviek používajte klasické vreckovky z látky.
- Dajte oblečeniu ďalšiu šancu. Nájdite si svoje kúsky v second handoch alebo on-line bazároch.
- Uprednostnite kvalitné oblečenie s nadčasovým dizajnom, ktoré vydrží dlhšie.
Foto: archív Martina Nikodýma
Martin Nikodým, moderátor
Okrem toho, že odpad triedim, rozmýšľam aj na tým, ako ho neprodukovať. Bioodpad dávam do kompostu, ale stále sa trápim s plastmi, ktoré si donesiem z každého nákupu. Aj preto v supermarketoch nekupujem igelitky, nosím si sieťovku a vlastnú veľkú tašku, ktorá sa dá pekne poskladať. Uvedomil som si, že ani ovocie nemusím dávať do sáčkov, keďže sa váži pri pokladnici. Čo sa dá, kupujem vo veľkom. So sebou si nosím sklenenú fľašu na vodu.
Snažím sa obmedzovať kupovanie balených nápojov. No keď ma trápi smäd a nie je nič iné poruke, občas zhreším. V rámci ekologického spôsobu života som doma vyrábal repelent z hrebíčkov. Krásne voňal, mal len jednu chybu – nefungoval. Prednedávnom som, v rámci jednej výzvy v rádiu, vyrábal zubnú pastu z kokosového oleja a sódy bikarbóny a esenciálneho oleja citrónovej trávy. Pravidelne vyrábam balzamy na pery z včelieho vosku. Sú pekným darčekom a majú veľký úspech, pretože na perách držia dlho.
Foto: Jana Kollárová
Marta Potančoková, herečka
Odpad je veľkou témou, ktorá sa nás týka o to viac, že máme malé deti a vyhadzujeme jednorazové plienky. Odpad triedime, a som rada, že od minulého roku máme nádobu aj na bioodpad. Uvedomujem si množstvo plastov pri nakupovaní, a tak si aspoň nekupujem igelitovú tašku, ale nosím svoju, plátennú.
Nedávno ma zaujal článok o obchode bez obalov. Myslím, že keby bol takýto zero waste obchod v mojom okolí, určite by som nakupovala v ňom. Nie je mi ľahostajné znečisťovanie prostredia, v ktorom žijeme. Učím aj svoje dcéry vytvoriť si vzťah k prírode, k svojmu okoliu. Každý, kto ho má, predsa nemôže odhadzovať odpadky ani inak ničiť prírodu.
Foto: archív Mária Goliáša
Mário Goliáš, Šarišské Dravce
Množstvo vyprodukovaného odpadu je pre planétu a ľudstvo obrovským problémom. Myslím, že väčšina ľudí si hovorí, že to budú riešiť vtedy, keď tento problém narastie do neúnosných rozmerov.
Takto sa však ničí planéta stále viac a viac. Ja triedim odpad vždy, keď je to možné, aj v nákupných centrách sú odpadkové nádoby na separovanie. Pri nakupovaní vnímam množstvo plastov, v ktorých sú balené výrobky, ale tomu sa celkom nedá ujsť.
Snažím sa nebrať si plastové vrecká na ovocie a zeleninu, ale jogurt v plastovom tégliku skrátka kúpiť musím. Ale nekupujem igelitky, nosím so sebou ruksak. Médiá o zero waste, teda nulovom odpade, píšu, ale podľa mňa stále málo. Ak však človek chce, informácie na internete si určite nájde. A či sa dá žiť úplne bez odpadkov? Určite áno, ale to ľudstvo nikdy nedosiahne.
Foto: archív Prisky Hollej
Priska Hollá, Slovenský Grob
Hromadiaci sa odpad je veľkou záťažou pre životné prostredie. Hlavným problémom je však to, že obaly výrobkov nie sú recyklovateľné. Niektoré využijeme len na to, aby sme produkt prepravili domov, ale ten plast už nikdy nezmizne.
Nedávno som čítala o jednom bratislavskom obchode, do ktorého sa dá prísť s vlastnými obalmi – nádobami. Do nich si zákazník môže odvážiť, čo potrebuje, a to potom pri pokladnici zaplatí. Tak nevzniká pri nakupovaní odpad. Podľa mňa to je cesta, akou by sme sa v budúcnosti mali uberať. Nemyslím, si že žiť bez odpadu sa dá. Všetko, čo raz prestaneme používať, sa stáva odpadom.