Tajné správy CIA: Slánský vo väzbe. Gottwald mal asi voľnú ruku

, 28.09.2018 12:00
Rudolf Slánský
Rudolf Slánský netradične vo vojenskej uniforme. Snímka je z augusta 1946, keď v Bratislave rečnil na I. zjazde slovenských partizánov. Autor:

Denník Pravda zverejňuje nový seriál s názvom Tajné správy CIA o Československu (v auguste sme publikovali texty od Pražskej jari v roku 1968 až po nástup Michaila Gorbačova k moci v Kremli na jar 1985). Pokračovanie ide hlbšie do minulosti - zaoberá sa obdobím po komunistickom prevrate v Československu vo februári 1948. Seriál sa opiera o odtajnené správy americkej spravodajskej služby. Dnes publikujeme štvrtú, predposlednú časť.

Velebili ho ako úžasného komunistu, ale upadol do nemilosti. Keď ho popravili, popol vysypali kdesi za Prahou. Rudolfa Slánskeho, bývalého všemocného generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (KSČ), zomlel mlyn vlastnej ideológie nenávisti. Politik, ktorý stál v pozadí prvých procesov s nekomunistami po prevrate vo februári 1948, sa stal obeťou tých, s ktorými budoval totalitný režim.

Prezident a predseda KSČ Klement Gottwald v septembri 1951 síce zrušil Slánskemu funkciu generálneho tajomníka, ale vôbec nič nenaznačovalo, že by mohol dopadnúť najhoršie. Veď ho vymenovali za podpredsedu vlády. Oficiálne to zdôvodnili organizačnými zmenami. Ešte dva týždne pred zatknutím vyšli knižne zobrané prejavy Slánskeho, ale v skutočnosti sa už nad ním nezvratne zmrákalo.

Moskva si pestuje politické protiváhy

CIA nepredpokladala, že sa môže schyľovať k zákernému úderu, ktorému za obeť padnú aj ďalší čelní komunistickí funkcionári: „Po odvolaní Slánskeho z pozície generálneho tajomníka sa iba zdalo, že ho dočasne postavili bokom v záujme Kremľa v súvislosti so zvyšovaním československej výroby.

Sovietska politika v satelitných štátoch zvyčajne zahŕňa udržanie dvoch vedúcich antagonistických skupín, ktoré hrajú proti sebe. Zdalo sa možné, že Moskva súhlasila s presunom Slánskeho na menej vplyvný post, ale stále si ho udržala ako šéfa skupiny v opozícii ku Gottwaldovi. Nedávne zatknutie Slánskeho jasne ukázalo, že Gottwald podnikol túto akciu ako súčasť svojho plánu získať absolútnu moc.“

Slánský mal v agende chod KSČ, ale veľmi sa miešal do záležitostí vlády, dôsledkom čoho vznikal chaos v riadení kľúčových odvetví štátu. Viackrát sa naňho preto v zákulisí sťažoval premiér Antonín Zápotocký.

Poníženie Slánskeho z generálneho tajomníka na podpredsedu vlády (čiže formálne podriadeného Zápotockému, ktorý ho neznášal) americká rozviedka vnímala tak, že Moskva uverila tvrdeniu Gottwalda, že tento krok je nevyhnutný, aby sa zlepšila hospodárska produkcia: „Súhlas Kremľa s odvolaním Slánskeho nemal ani politický, ani ideologický základ, ale strategický a ekonomický.“

Sovietskemu zväzu záležalo, aby ho Československo zásobovalo špeciálnymi kvalitnými výrobkami a tiež aby vyvážalo zbrane do ostatných satelitných štátov, ktorým chýbal rozvinutý vojenský priemysel. Mimochodom, CIA zistila, že kým Moskva nevylučovala vypuknutie vojny medzi Západom a komunistickou ríšou, naopak, Zápotocký to považoval za krajne nepravdepodobné.

Gottwald si posilnil moc

CIA poukázala na to, že Gottwaldovi sa darí čoraz lepšie kontrolovať vývoj v Československu; uviedla dôležité príklady. Minister národnej obrany bol jeho zať Alexej Čepička. Za námestníka mal Bohumila Lastovičku, dlhoročného osobného Gottwaldovho tajomníka. Ďalší kamarát prezidenta a predsedu KSČ riadil Zbor národnej bezpečnosti. Gottwald si zabezpečil kontrolu aj na nižších miestach, ktoré však boli významné. Dcéra Marta viedla sekciu ľudových demokracií na ministerstve zahraničných vecí. Iba 26-ročný Ivan Kopecký, syn hlavného ideológa KSČ Václava Kopeckého oddaného Gottwaldovi, šéfoval sovietskej sekcii v rezorte diplomacie.

Prezident a predseda KSČ Klement Gottwald stál...
Prezident a predseda KSČ Klement Gottwald stál v pozadí likvidácie Slánskeho. Autor: ARCHÍV TASR

Podľa CIA Moskva umožnila koncentrovať moc v Prahe do rúk jedného človeka výmenou za prísľub, že sa naozaj zlepší produktivita. Musela však pritom vidieť, že jej stratégia poťahovania nitkami v československom zákulisí utrpela vážnu ujmu: „Sovietska politika udržiavania protiváh bola vlastne zničená. Jediný, na koho by sa Moskva mohla zamerať ako na možného rivala Gottwalda, bol minister zahraničných vecí Viliam Široký,“ usúdila CIA. Zároveň však zdôraznila, že nie je typ človeka, ktorý by sa na to podujal, ani v prípade, že by teoreticky Gottwald sklamal Kremeľ a ten by Širokému ponúkol, že pomocou intríg by sa mohol stať novým lídrom.

Zatykač a Zápotocký

Slánskeho zatkli v novembri 1951. „Gottwald mal asi voľnú ruku od Moskvy,“ podotkla CIA. V októbri odišiel z Československa bez rozlúčkovej ceremónie sovietsky veľvyslanec Michail Silin, ktorý so Slánskym sympatizoval, čo až neskôr CIA vyhodnotila ako dôkaz, že Gottwald vyhral v Moskve svoj zápas proti nemu.

Pokiaľ ide o odchod Silina, Kremeľ ho nahradil špičkovým diplomatom Anatolijom Lavrentievom, ktorého stiahol z funkcie námestníka šéfa diplomacie, čo podľa CIA dokazovalo eminentný záujem Kremľa, aby Sovietsky zväz mal pod kvalitným dohľadom dianie v Československu. Zvlášť ho do Prahy vyslali aj preto, aby vytvoril styky s predstaviteľmi, ktorí nešli poruke Gottwaldovi.

Medzitým prezidentovi a predsedovi KSČ už nič nestálo v ceste, aby Slánskeho spolu s jeho najbližšími spolupracovníkmi obvinil zo sabotáže päťročného hospodárskeho plánu a že je západným agentom. Gottwald zároveň zneužil antisemitizmus, ktorý v Československu nezmizol, a označil ho za krajne nebezpečného židovského kozmopolitu.

Zatykač na Slánskeho podpísal Zápotocký, ktorému bývalý generálny tajomník neprípustne zasahoval do činnosti vlády. „Zašlo to až tak ďaleko, že riaditelia znárodnených podnikov nechodili riešiť dôležité veci na ministerstvo priemyslu, ktorému boli podriadení, ale priamo na sekretariát KSČ, ktorý prijímal konečné rozhodnutia,“ upozornila CIA. Na druhej strane podotkla, že je ťažké dovtípiť sa, či Zápotocký jednoznačne súhlasil so zatykačom, pretože sa mohol obávať výrazného posilnenia postavenia Gottwalda, ktorý by ho neskôr možno mohol chcieť odstrániť z funkcie premiéra.

Situácia sa nezlepšila a proces sa odkladá

Hospodárstvo, ktoré vážne pokrivkávalo, za čo Gottwald obviňoval Slánskeho, sa malo pevne postaviť na nohy, ako československý líder ubezpečil Moskvu, ale nestalo sa. „Životná úroveň v Československu sa nepretržite znižuje. Vedie to k pokračujúcemu zhoršovaniu politickej morálky, ktorá je evidentná podľa trvalo klesajúcej účasti na schôdzach KSČ,“ informovala CIA.

Proces so Slánskym, ktorý sa mal začať v apríli, sa odkladá na neurčito. V tomto zmysle môžu nastať ďalšie politické prekvapenia.
zo správy CIA

Sovietsky zväz si možno myslel, že po zatknutí Slánskeho sa rýchlo zlepší československá ekonomika ako mávnutím čarovného prútika. Ubehlo totiž len niekoľko týždňov odvtedy, čo ho zadržali, a už si predseda vlády vypočul silné výčitky. „Zápotockého ostro kritizovali na tajnom zasadnutí Kominterny (medzinárodnej organizácie komunistických strán, pozn. red.) vo Varšave v januári 1952 za neúspech Československa splniť záväzky voči Sovietskemu zväzu a jeho satelitným krajinám. Výsledkom bolo, že Zápotockého predvolali do Moskvy o mesiac neskôr spolu s ministrom zahraničného obchodu Antonínom Gregorom,“ zistila americká špionáž. (O výsledkoch tejto cesty sa odtajnené správy CIA nezmieňujú.)

Americká rozviedka na vybielených častiach kedysi tajnej správy zmieňuje zdroj, ktorý ani po dlhých desaťročiach nechce prezradiť. Samotný obsah dôležitej informácie však sprístupnila. Poukázala na to, že (niekedy koncom prvého štvrťroku 1952) „dočasné ochorenie“ Zápotockého a následne Gottwalda priamo súvisí s prípadom Slánskeho a jeho stúpencov.

„Moskva teraz prehodnocuje, či bolo rozumné zatknúť ho s ohľadom na to, že nádeje Gottwalda a Zápotockého v spojitosti so zlepšením politickej a ekonomickej situácie sa nezhmotnili. Z tohto dôvodu sa proces so Slánskym, ktorý sa mal začať v apríli, odkladá na neurčito. V tomto zmysle môžu nastať ďalšie politické prekvapenia,“ uviedla CIA s tým, že Gottwald a Zápotocký môžu mať v Moskve neistú pozíciu.

Sovietsky vodca Josif Stalin sa rozhodol preveriť situáciu priamo na mieste. Do Československa poslal námestníka šéfa diplomacie, skúseného Valeriana Zorina. Bolo to logická voľba. Zorin totiž dôkladne poznal krajinu a hlavne komunistických pohlavárov, pretože od skončenia vojny až do marca 1948 pôsobil v Prahe ako veľvyslanec; odišiel domov po vydarenom prevrate vo februári 1948. „Všetko bude závisieť od správy, ktorú Zorin predloží Kremľu,“ tvrdila CIA.

Gottwald to ustál, Slánskeho súdili

Denníku Pravda sa nepodarilo nájsť správy CIA z obdobia, keď sa začal proces so Slánskym, respektíve, keď ho spolu s ďalšími odsúdili (nad viacerými takzvanými sprisahancami vyniesli rozsudok smrti a obesili ich). Faktom je, že Moskva po misii Zorina nakoniec podržala chrbát Gottwaldovi, pretože mohol kruto zúčtovať s tými, ktorých označil za zradcov a agentov imperializmu. Mimochodom, väčšina popravených bola židovského pôvodu, čo zapadalo do vymyslenej teórie o medzinárodnom židovskom sprisahaní proti totalitnému Československu.

Vyšetrovatelia si vynútili priznanie obžalovaných pod hrubým nátlakom, aj ich mučili. Pred súdom museli hovoriť naučené vety. „Dopustil som sa strašných, hrozných zločinov. Dopustil som sa najpodlejších zločinov, akých sa kto môže dopustiť. Viem, že pre mňa nie sú žiadne poľahčujúce okolnosti,“ priznával sa Slánský k vymysleným bodom obžaloby.

Obesili až jedenásť bývalých čelných komunistických funkcionárov. Medzi nimi aj Slánskeho.

Úryvky zo správ CIA od decembra 1951 do júla 1952

Po likvidácii Clementisovej skupiny zostali tri základné skupiny vo vedení strany. Boli to skupiny Slánskeho, Gottwalda a Zápotockého. V zápase o moc vnútri strany od roku 1948 skupina Slánskeho prakticky ovládla vedenie KSČ. Slánský, Bedřich Geminder, generál Bedřich Reicin, Josef Frank, Gustáv Bareš a Marie Švermová boli všeobecne považovaní za ľudí úplne oddaných Moskve a ňou dosadení na ich posty. (Poznámka: Slovenského komunistu Vladimíra Clementisa, ktorý bol šéfom diplomacie do marca 1950, zatkli v januári 1951 a obvinili ho zo slovenského buržoázneho nacionalizmu.)

Rastúca výrobná kríza v Československu počas jari a leta 1951 posilnila Zápotockého v jeho zápase proti zasahovaniu Slánskeho do štátnych záležitostí. Medzitým Gottwald presvedčil Kremeľ o nevyhnutnosti ukončiť dualizmus vo vládnucej moci, čo malo brzdiť výrobu. 6. septembra 1951 zrušil Slánskeho sekretariát strany a 26. októbra 1951 dosiahol stiahnutie sovietskeho veľvyslanca Silina, ktorý podporoval Slánskeho do konca.

Lojalita Slánskeho k Moskve bola doteraz nespochybniteľná. Celoživotný komunista prežil roky 1938 – 1944 v Moskve, po návrate do Československa sa stal generálnym tajomníkom komunistickej strany. Upadať začal vo februári 1951, keď zatkli jeho dvoch blízkych spolupracovníkov obvinených zo straníckych úchyliek a špionáže. Napriek tomu, že Slánskemu vyčítali, že čistku „nepriateľov štátu“ neurobil skôr, zachoval si pozíciu, aj keď neistú. Hoci mu v septembri vzali politickú moc, okamžite sa ho nezbavili, ale spravili z neho vicepremiéra. Predseda vlády Zápotocký dôkladne vysvetľoval, že presun Slánskeho bol organizačný a nepolitický. Dva týždne pred zatknutím Slánskeho vydali knižne v dvoch dieloch jeho zobrané prejavy. Stranícke noviny Rudé právo ocenili jeho prácu ako veľký príspevok k ideologickému vzdelávaniu.

Rozhodnutie zosadiť Slánskeho sa neprijalo bez vedomia a súhlasu Kremľa. Tento súhlas bol evidentne daný napriek faktu, že to znamenalo zásadnú zmenu v sovietskej politike v súvislosti s vývojom v Československu a odstránením čelného exponenta Moskvy v krajine. Pre Kremeľ však nie je nezvyčajné, že opustí vybranú líniu alebo človeka, ak to znamená dosiahnutie úplného želaného výsledku. Zdá sa, že Gottwald uspel v presvedčovaní Moskvy, že politika Slánskeho je výlučne zodpovedná za neúspech Československa splniť ekonomický plán a za pokles pracovnej morálky v krajine. Gottwald zjavne tvrdil, že situáciu je možné zlepšiť jedine prostredníctvom zásadných zmien v politike a hlbokej reorganizácie existujúceho systému.

Gottwald konal proti Slánskemu najmä preto, aby si posilnil osobnú pozíciu. Jeho cieľ bol jednoznačne ovládnuť moc vnútri štátu a aby to dosiahol, použil metódy podobné tým, ktorými Stalin likvidoval svojich odporcov. Keby Gottwald pri odstránení Slánskeho ponúkol iba argument, že Slánský a jeho skupina sa pokúsili zosadiť Gottwalda, veľa ľudí, dokonca v KSČ, by vyhlasovalo Slánskeho za národného martýra, ktorý sa iba staval proti vytvoreniu Gottwaldovho diktátorstva. V záujme verejnej mienky sa preto tvrdilo, že Slánský nebol len zradca strany, ale zradca krajiny, ktorý kolaboroval so západnými mocnosťami so zámerom zriadiť režim titoizmu v Československu. Preto sa po zatknutí Slánskeho rozšírilo jeho obvinenie o to, že „Slánský bol agent západných imperialistov a pripravoval útek na Západ“. (Poznámka: Zmienka o režime titoizmu súvisí s Josipom Brozom Titom, vtedajším komunistickým lídrom Juhoslávie. Moskva na neho postupne absolútne zanevrela (dokonca ho nazývala krvavý pes Tito), lebo sa rozhodol robiť zahraničnú politiku nezávislú od záujmov Sovietskeho zväzu.)

Rudolf Slánský – z vrcholu moci pod šibenicu

  • Narodil sa 31. júla 1901 v obci Nezvěstice v blízkosti Plzne, kde potom chodil na gymnázium. Pochádzal z rodiny židovského obchodníka Šimona Slánskeho, ktorý neskôr počas holokaustu zahynul v roku 1943 v Terezíne.
  • Od mladosti sa angažoval v politike. V roku 1929 stál pri založení Komunistickej strany Československa. V parlamentných voľbách v máji 1935 získal poslanecký mandát. Neskôr po podpise Mníchovskej dohody v septembri 1938, ktorá viedla k nacistickému rozbitiu Československa, emigroval do Sovietskeho zväzu. V Moskve pracoval vo vysielaní rozhlasu pre Československo. Po vypuknutí Povstania v auguste 1944 priletel na Slovensko ako komunistický delegát.
  • Od januára 1945 až do zosadenia z funkcie v septembri 1951 bol generálnym tajomníkom ústredného výboru strany. V novembri 1951 ho zatkli, pred súdom sa stal hlavnou postavou takzvaného sprisahaneckého centra vo vymyslenom politickom procese. Vyniesli nad ním rozsudok smrti, obesili ho 3. decembra 1952. Nemá hrob rovnako ako ostatní popravení, pretože po kremácii vysypali popol niekde za Prahou.
  • Slánskeho manželka Josefa zomrela v roku 1995 vo veku 82 rokov. Podobne ako jej muž vstúpila do KSČ v medzivojnovom období. Mali spolu tri deti. Trojmesačnú Nadeždu, ich prvú dcéru, niekto uniesol, keď žili v Moskve; dievčatko sa nikdy nenašlo. Druhá dcéra Marta od mladosti neznášala komunizmus. Nenosila pioniersku šatku, odmietla vstúpiť do Socialistického zväzu mládeže. V roku 1996 si založila realitnú kanceláriu. Syn Rudolf bol v strane, ale v roku 1969 ho z nej vylúčili. Počas normalizácie bol disident, ktorý podpísal Chartu 77. Po páde režimu pôsobil v diplomacii. Českým veľvyslancom na Slovensku bol od januára 1997 až do septembra 2004. Zomrel v apríli 2006 vo veku 71 rokov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Tajné správy CIA o Československu #Rudolf Slánsky #Klement Gottwald #Josif Stalin
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
32,99
Flower bag kaly, ružové a modré kvety

Flower bag kaly, ružové a modré kvety

29,99
Flower box červená kocka "L" farebné minigerbery

Flower box červená kocka "L" farebné minigerbery

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk