Ako si čelní československí komunisti rozdelia moc po smrti Klementa Gottwalda? Prezident a šéf Komunistickej strany Československa (KSČ) zomrel 14. marca 1953, jednoznačného nástupcu nemal. Otázne bolo aj to, či sa zachová Gottwaldov model – čiže na Hrade aj na čele KSČ rovnaký človek.
Analýza CIA odoslaná z Prahy do Washingtonu v polovici marca 1953 sa zaoberala viacerými možnosťami. V úvode pripomenula, že Gottwaldova pozícia bola nespochybniteľná od jesene 1951, keď odstránil Rudolfa Slánskeho zo stoličky generálneho tajomníka strany a neskôr ho dal popraviť. (Do septembra 1951 existoval v KSČ aj tento post paralelne s funkciou predsedu, ktorú zastával Gottwald.)
CIA tvrdila, že predseda vlády Antonín Zápotocký obsadí aspoň jedno z dvoch prázdnych kresiel: „V každom prípade s veľkou pravdepodobnosťou nahradí Gottwalda ako šéf KSČ a tak bude mať všetku reálnu moc v krajine.“ Americká rozviedka pritom predpokladala, že Zápotocký zostane úplne oddaný Sovietskemu zväzu a nijako sa nepokúsi vymaniť Československo spod kontroly Kremľa.
Posilnený Zápotocký
Zápotocký mal medzi robotníkmi celkom dobrú povesť (po skončení vojny niekoľko rokov viedol jednotnú odborársku organizáciu). Mimochodom, jeho životný príbeh z obdobia vojny bol úplne iný ako v prípade Gottwalda. Kým ten žil v bezpečí v emigrácii v Moskve, Zápotockého najprv väznili na pražskom Pankráci a potom prežil útrapy v nacistickom koncentráku v Sachsenhausene.
CIA podotkla o nádejnom budúcom lídrovi, že v poslednom čase sa mu podarilo výrazne zvýšiť svoj vplyv v KSČ a že je otvorený kritik nedostatočného zásobovania v Československu. Rozviedka USA poukázala na to, ako si Zápotocký nedávno upevnil pozíciu: „Na konci januára sa jeho moc výrazne posilnila prostredníctvom koncentrácie kontroly nad vládou – ide o kabinet s deviatimi vicepremiérmi pod vedením Zápotockého.“
Jeden z variantov podľa CIA bol ten, že Zápotocký prevezme gottwaldovský koncept moci – k očakávanej funkcii šéfa KSČ pridá post hlavy štátu. „Ako premiéra by ho mohol nahradiť niektorý z mladších komunistických predákov, zrejme Alexej Čepička.“
Bola to logická úvaha. Čepička, minister národnej obrany, mal za manželku Gottwaldovu jedinú dcéru Martu a vďaka kultu osobnosti svojho svokra mal preto veľa oddaných podporovateľov v radoch KSČ.
Druhý scenár
Ďalšou možnosťou podľa CIA bolo to, že význam prezidenta sa zmenší, v podstate sa stane bábkou, a v takom prípade by Zápotocký zostal na čele vlády a súčasne viedol KSČ.
Keby sa komunistické špičky rozhodli pre tento model, miesto na Hrade by zaujal politický veterán Zdeněk Nejedlý, domnievala sa CIA. "Keď vo februári oslávil 75. narodeniny, vzdali mu nezvyčajné pocty.“ Rozviedka USA napísala, že v prípade tohto scenára deľby moci vyzerá Nejedlý ako najpravdepodobnejší budúci prezident.
Ako premiéra by mohol Antonína Zápotockého nahradiť niektorý z mladších komunistických predákov, zrejme minister národnej obrany Alexej Čepička.CIA v marci 1953
Nejedlý bol uznávaný muzikológ a literárny historik ešte z predvojnového Československa, ale ako politik mal v posledných rokoch povesť zaslepeného obdivovateľa Sovietskeho zväzu, kde prežil vojnové roky. Na poste ministra školstva v prvej povojnovej vláde chcel presadiť kontroverznú reformu, čím si pohneval nekomunistické strany aj študentov. „Všem studentům třikrát běda, když jim vládne rudý děda!“ skandovali na demonštráciách v Prahe.
Pamätníci si spomenú na rôzne propagandistické táraniny Nejedlého. Napríklad o Janovi Husovi, ktorého v stredoveku upálili za kacírstvo, povedal, že keby teraz žil, nekázal by v kaplnke, ale rečnil by na komunistických schôdzach. O Nejedlom sa žartovalo, že počúva iba vysielanie moskovského rozhlasu. Preto sa o ňom rozprával vtip, ako sa v slnečnom počasí prechádza v čižmách a s dáždnikom po Prahe. Okoloidúcemu, ktorý sa začudoval, odpovedal: „Pretože v rozhlase hlásili, že v Moskve prší.“
Dostal sa len na Hrad
Funkcia prezidenta sa nakoniec Nejedlému neušla. Za hlavu štátu zvolili Zápotockého. Americkej rozviedke nevyšiel tip, že sa stane aj šéfom KSČ. Túto funkciu prevzal Antonín Novotný, ktorý ju vykonával až do januára 1968, keď ho vymenil Alexander Dubček (Novotného najprv iba poverili riadením strany, za prvého tajomníka ho zvolili v septembri 1953). Zápotocký prenechal kreslo predsedu vlády Viliamovi Širokému, ktorý bol dovtedy minister zahraničných vecí.
Zdá sa, že po smrti Gottwalda sa politické sily vo vedení KSČ rýchlo preskupili tak, že nakoniec nebolo umožnené Zápotockému, aby mu patrilo pevné kormidlo moci. Onedlho však vysvitlo, že s oslabeným postavením sa nezmieri. Ukázalo sa, že chce mať výrazný vplyv na chod štátu. Začal využívať všemožné páky.
Správa CIA z decembra 1953 mala označenie Zápotocký sa usiluje o diktátorstvo: „V československom komunistickom vedení sa vyvíja nová politická kríza veľkých rozmerov. Zápotocký odmietol prijať úlohu bábky, ktorú mu určili. Vnucuje svoju vôľu do záležitostí vlády.“ Dodala, že sa mu zároveň darí odstraňovať z funkcií tých, čo mu nevyhovujú (v septembri 1951 sa udialo viacero zmien vo vláde).
Prekáža mu Široký
Zápotocký, zjavne urazený po politických rošádach po Gottwaldovom pohrebe, si zaumienil, že pôjde proti svojmu nástupcovi na čele vlády. „Svoje snahy teraz zameriava na izoláciu Širokého. Ak v tomto úsilí uspeje, miesto Širokého asi získa Novotný,“ uviedla CIA.
Americká rozviedka informovala, že prezident si začal zabezpečovať dohľad nad exekutívou hlavne prostredníctvom nového vedúceho úradu vlády. Stal sa ním Richard Hradec. „Zblízka pozoruje Širokého, jeho kancelária má oveľa väčší význam ako predtým. Hradec podporuje Zápotockého,“ napísala CIA.
Špionáž USA naznačila, že Zápotocký mal asi prsty v dôležitých personálnych zmenách. V septembri 1951 odišiel z funkcie námestníka predsedu vlády Zdeněk Fierlinger (odpratali ho na post šéfa parlamentu). Karol Bacílek si zbalil kufre v Prahe, kde bol minister národnej bezpečnosti, a presunul sa do Bratislavy ako nový predseda Komunistickej strany Slovenska. Podobne ako Fierlinger stratil funkciu vicepremiéra aj Nejedlý. „Vplyv Zápotockého sa posilnil odchodom Nejedlého a stiahnutím Bacílka, ktorý odišiel na Slovensko,“ prízvukovala CIA.
Tajná správa konštatovala, že mocenským ambíciám Zápotockého hrá do kariet aj fakt, že niektorí členovia vlády sú pracovne zaneprázdnení tak, že im nezostáva čas na zákulisné naťahovačky: „Václav Nosek a Július Ďuriš sú vyťažení náborom pracovných síl a hojením rán po menovej reforme, nemajú nijaký čas na politické intrigy.“ Prvý menovaný bol minister pracovných síl, druhý riadil ministerstvo financií.
Opiera sa o odbory
Chrbát Zápotockému držali čelní odborárski funkcionári. Mal medzi nimi opodstatnenú podporu, keďže po vojne niekoľko rokov šéfoval ich jednotnej organizácii. Nové vedenie Ústrednej rady odborov (ÚRO) jasne stálo po boku prezidenta. „ÚRO sa stáva významným politickým faktorom,“ upozornila CIA. Pripísala to skutočnosti, že táto organizácia žiada, aby sa s ňou konzultovali všetky vládne záležitosti. „Zrážke ÚRO so straníckym vedením sa nedá dlho zabrániť,“ predpokladala správa.
V československom komunistickom vedení sa vyvíja nová politická kríza veľkých rozmerov. Zápotocký odmietol prijať úlohu bábky, ktorú mu určili.CIA v decembri 1953
CIA sa nazdávala, že ak Zápotocký bude pokračovať v uzurpovaní moci, potom jeho odporcovia budú hľadať pomoc v Kremli. Po Stalinovej smrti začali sovietski komunisti zdôrazňovať potrebu kolektívneho riadenia štátu. Podľa americkej rozviedky Moskva môže podozrievať Zápotockého z koncentrácie moci do rúk jedného človeka.
Americká špionáž pritom zistila, že Sovieti už sú znepokojení zo správania československého prezidenta: „Jeho pozícia sa v Moskve výrazne oslabila počas leta 1953, keď zaujal nezávislý postoj, aby si v Československu získal viac popularity.“ CIA nepochybne myslela na prejav Zápotockého, keď prekvapujúco kritizoval násilnú kolektivizáciu, pričom sľúbil, že nikomu nebude brániť, aby vystúpil z jednotného roľníckeho družstva.
Širokého neodstránil, spolu zničili Čepičku
Mimochodom, Zápotocký nedotiahol zákulisný mocenský zápas tak, ako si predstavoval. Široký zostal vo funkcii – predsedom vlády bol až do roku 1963, keď ho odstavili s príchodom politického odmäku v Československu. (Zápotocký zomrel v úrade prezidenta na infarkt v novembri 1957, Široký zomrel až v októbri 1971.)
Správa CIA z mája 1955 sa už nijako nezmieňovala o znepokojujúcich mocenských snahách Zápotockého, ani sa v nej nepísalo, že by mal spochybnenú dôveru Sovietskeho zväzu: „Zápotocký a Široký patria k najspoľahlivejším stúpencom Kremľa, ktorý ich nemôže podozrievať.“ Ich odchod by prichádzal do úvahy len vo dvoch prípadoch: „Rezignovali by iba pod možným tlakom medzinárodnej situácie alebo pre pokročilý vek. Zvlášť Zápotocký, ktorý má viac ako 70 rokov.“
CIA poukázala na to, že antipatia medzi prezidentom a premiérom pretrváva, ale napriek tomu majú v niečom spoločný záujem. Podľa americkej špionáže sa zamerali proti ministrovi národnej obrany. „Zápotocký a Široký si vzájomne nedôverujú, napriek tomu rovnako nenávidia Čepičku, ktorého by chceli zlikvidovať,“ zistila CIA.
Vplyv Čepičku začal klesať po smrti jeho svokra, nežil už ani jeho idol Stalin. Počas Gottwaldovej éry patril k najtvrdšiemu jadru, ktoré presadzovalo šialené politické súdne procesy, pomáhal likvidovať cirkev a fanaticky budoval československú armádu podľa sovietskeho vzoru. Nakoniec Čepičku vyhodili z funkcie ministra národnej obrany na jar 1956, dva mesiace po tom, čo nový šéf Kremľa Nikita Chruščov v Moskve predniesol historický prejav, v ktorom odhalil Stalinov kult osobnosti.
Zo správy americkej rozviedky z 25. mája 1953
CIA vypracovala text niečo viac ako dva mesiace od smrti Klementa Gottwalda. V úvode o ňom konštatovala, že keď odstránil Rudolfa Slánskeho, do kľúčových funkcií dosadil ľudí, ktorí mu boli úplne lojálni. Išlo najmä o Viliama Širokého, Alexeja Čepičku, Antonína Novotného a Karola Bacílka. Jediný z vplyvných komunistov, čo sa staval proti Gottwaldovmu absolutizmu, bol Antonín Zápotocký. „Zdroj sa domnieva, že keby Gottwald mal viac času, zosadil by aj Zápotockého a jeho stúpencov, ale menej brutálnym spôsobom, aký použil pri Slánskom,“ napísala CIA. Meno informátora je na odtajnenej správe vybielené.
Zápotockého vymenovali za predsedu vlády v júni 1948 (prevzal funkciu po Gottwaldovi, ktorého zvolili za prezidenta). Podľa zistení CIA to vyplývalo z politickej a ekonomickej nutnosti. „Zdroj verí, že Zápotockého vplyv na robotníkov a popularita medzi nekomunistami viedli k tomu, že Moskva nariadila jeho vymenovanie, v protiklade so želaním Gottwalda,“ uviedla americká rozviedka. (Nekonkretizovala, koho Gottwald uprednostňoval za svojho nástupcu na čele vlády.) CIA sa zároveň dozvedela, že Moskva potrebovala v Prahe vytvoriť mocenský trojuholník. Gottwald, Zápotocký a Slánský sa mali vzájomne kontrolovať; dá sa pritom dovtípiť, že Sovietom záležalo na tom, aby v Československu nebol jeden príliš silný líder, ktorý by sa odvážil neplniť do bodky všetky pokyny od Stalinovho režimu.
Keď mal Slánský zjavne ambíciu nahradiť Zápotockého na čele vlády, ale Gottwald ho podržal, dôvodom mocenské záujmy. Gottwald sa totiž obával, že Slánský by mu mohol prerásť cez hlavu. Pripomíname to v kontexte, že osobné vzťahy medzi Gottwaldom a Zápotockým neboli dobré. CIA poukázala na to, že po likvidácii Slánskeho sa oslabila pozícia Zápotockého. Prejavilo sa to aj tým, že Gottwald presunul viacerých blízkych ľudí šéfa vlády na nižšie posty. Prečo sa však prezident a šéf KSČ nerozhodol vyhodiť premiéra? CIA to objasnila jeho podporou v časti najvyšších sovietskych kruhov: „V tom čase sa Gottwald neodvážil priamo udrieť na Zápotockého, pretože ten mal podporovateľov v Moskve vrátane Malenkova.“ Grigorij Malenkov bol dlhoročný osobný tajomník sovietskeho lídra Josifa Stalina.
Pod nedobré vzťahy medzi Zápotockým a Gottwaldom sa podpísalo to, že prvému sa nepáčilo, aký život vedie druhý menovaný. CIA poukázala na závažné osobné odlišnosti: „Primárne to vyplývalo zo Zápotockého kritiky súkromného života Gottwalda. Antipatia existovala už pred druhou svetovou vojnou.“ Je známe, že kým Zápotocký žil striedmo, naopak, Gottwald bol pijan a sukničkár.