Rovnako on, ako aj jeho duchovný otec, výtvarník so pseudonymom Hergé alias Georges Prosper Remi, sa zaradili do spoločnosti najslávnejších Belgičanov. Príbeh o Tintinovi sa prvýkrát objavil pred 90 rokmi, 10. januára 1929.
Tintin sa zrodil z mojej nevedomej túžby byť dokonalý, byť hrdinom, tvrdil jeho autor. Komiks ako prvá priniesla víkendová detská príloha katolíckeho bruselského denníka Le Vingtieme siècle, ktorej vtedy Hergé šéfoval. Najprv vzniklo niekoľko krátkych príbehov pre časopis a v roku 1930 vyšiel prvý diel zošitových dobrodružstiev s názvom Tintin v krajine Sovietov.
Hergé svojho rýdzo kladného hrdinu stvoril bez mimoriadne pozoruhodného povahového rysu. Tintin stojí vždy na strane dobra a hoci je povolaním novinár, nikdy nenapíše žiadny článok. Väčšina kritikov tvrdí, že Tintin nemá prakticky žiadne záporné vlastnosti. Vie riadiť všetky dopravné prostriedky, je inteligentný, nápaditý, odvážny, ale aj optimistický a milý. Možno práve tieto Tintinove vlastnosti sú kľúčom k úspechu: identifikovať sa s ním totiž môžu chlapci aj dievčatá, mladí aj starí po celom svete. A ilustrujú to tiež čísla: Hergého komiksu sa predalo cez 200 miliónov zošitov v zhruba 70 jazykoch.
Všetky svoje príbehy Hergé vymýšľal s veľkou starostlivosťou, spolupracoval s odborníkmi a robil si aj rozsiahle rešerše. Je napríklad známe, že než vyslal Tintina na obhliadku Mesiaca, dlho študoval problematiku vesmírnych letov. V roku 1939 sa mu dostalo, podľa tvrdenia pozostalých, dokonca aj pozvanie na návštevu Číny od manželky tamojšieho prezidenta Čankajška, ktorému sa zapáčil zošit Modrý lotos o Tintinových dobrodružstvách v jeho krajine. Blížiaca sa vojna tomuto stretnutiu zabránila.
Komiksy vychádzali aj počas druhej svetovej vojny, hoci belgickú tlač ovládali nacisti, ktoré Tintinove dobrodružstvá ideologicky „čistili“. Hergé bol po konci vojenského konfliktu odsúdený pre kolaboráciu, väzeniu sa nakoniec vyhol. Nesmel však nejaký čas publikovať.
Už prvá časť Tintinových dobrodružstiev vzbudila nevôľu. Vtedy dvadsaťjedenročný Hergé totiž svojho hrdinu poslal do Sovietskeho zväzu. Tintin v krajine Sovietov je reportážou plnou napínavých príhod u „veľmi zlých boľševikov“, kde sa stavajú potemkinovské dediny a štát oberá roľníkov a vyváža obilie. Francúzski komunisti na to konto knihu v roku 1981 zavrhli a označili ju za „primitívny antikomunizmus“ a „sprostý protisovietsky útok“. Autor potom pripustil, že jeho príbeh je „graficky príliš prostý a politicky sektársky“. Denník The Economist v roku 1999 napísal: „Pri terajšom pohľade späť možno konštatovať, že opis krajiny plnej hladu a tyranie bol až nepríjemne presný.“
Aj niektoré ďalšie Tintinove príbehy – napríklad Tintin v Kongu – boli kritizované, a to najmä kvôli údajnému rasizmu. V spornej pasáži tohto zošita, ktorý vychádzal v časopisoch v rokoch 1930 až 1931, poučoval hlavný hrdina Afričanov o Belgicku. Po obvineniach z rasistického a kolonialistického vyznenia Hergé túto časť prepracoval.
Hergé vydal príbehy v 23 knihách, pričom posledný príbeh Tintin a Pikarovia vyšiel v roku 1976. Posledný, dvadsiaty štvrtý diel Tintin a alf-art nestihol Hergé dokončiť, v tejto nedokončenej podobe bol vydaný v roku 1986 až posmrtne.
Okrem Tintina sú hlavnými postavami príbehov jeho pes Snowy (v origináli Milou) a kapitán Haddock, notorik, ktorý však pije stále menej a ktorý neustále roztomilo kľaje. Okrem nich sú vedľajšími postavami tiež napríklad neschopní a nedôvtipní detektívi – dvojčatá Kadlec a Tkadlec (v origináli Dupont a Dupond) alebo bláznivý profesor a vynálezca Tryfon Hluchavka.
Reportér prenikol aj na filmové plátno, objavil sa v televízii, divadle, počítačových hrách, na poštovej známke, minci a v Bruseli má sochu. V roku 2011 mala premiéru snímka Tintinove dobrodružstvá, ktorú režíroval slávny Steven Spielberg. Bývalý francúzsky prezident Charles de Gaulle o Tintinovi raz vyhlásil, že je jeho „jediným vážnym súperom na medzinárodnom poli“. Belgický kráľ Albert II. zase povedal: „Tintin je náš najlepší vyslanec.“
Spolu s ďalším tovarom zarába Tintin kresličovým dedičom aj zberateľom milióny dolárov. V roku 2016 sa vo Francúzsku vydražila ďalšia z pôvodných kresieb z komiksových príbehov o Tintinovi a predaj plátna z titulnej stránky zošitu Prvé kroky na Mesiaci dosiahol rekordnú cenu 1,55 milióna eur. V roku 2014 sa dvojstrana s kresbami Tintina, ktorú Hergé vyhotovil v roku 1937, v aukcii predala za viac ako 2,5 milióna eur.