Pred 75 rokmi začal Stalinov režim deportácie krymských Tatárov

18.05.2019 07:00
Krym, Tatári, Ukrajina, žena
Tatárka - príslušníčka národa, ktorý má na Kryme štvrťmiliónové zastúpenie. Autor: ,

Údajná kolaborácia s Nemeckom bola dôvodom deportácie krymských Tatárov z vtedy sovietskeho Krymu. Začala sa pred 75 rokmi 18. mája 1944. Celkovo bolo na príkaz sovietskeho diktátora Josifa Stalina deportovaných 220 000 osôb, okrem asi 180 000 Tatárov bolo väčšinou do Strednej Ázie presídlených tiež 40 000 Bulharov, Grékov, Arménov, Nemcov a osôb ďalších národností. Kremeľ moslimských Tatárov rehabilitoval v roku 1967, návrat domov im však umožnil až v druhej polovici 80. rokov 20. storočia.

Nákladné vlaky, do ktorých nahnali mužov, ženy, starcov i deti, väčšinou smerovali do Uzbekistanu, kam bolo deportovaných 150 000 ľudí. Ďalšie destinácie predstavovali Kazachstan, Ural, Sibír a niekoľko ďalších častí Ruska. Deportácie sa začali skoro ráno a akcia trvala 60 hodín. Každá rodina si smela vziať dohromady 500 kilogramov osobných vecí, na ich zbalenie však mala len pol hodiny. Deportácie zabezpečovalo 5 000 členov tajnej polície, 20 000 príslušníkov ministerstva vnútra a niekoľko tisíc vojakov.

Vysídlenie krymských Tatárov nariadil výnos vtedajšieho šéfa ministerstva vnútra Lavrentija Beriju. „Po oslobodení (krymského) polostrova sovietske jednotky zatkli vyše tisíc kolaborantov s Nemeckom. Väčšina z nich patrí k tatárskemu národnému výboru,“ napísal v apríli Berija Stalinovi a dodal, že počas roka 1944 prebehlo k Nemcom 20 000 krymských Tatárov. Stalinovi to stačilo a v rovnakom duchu sa niesol jeho výnos z 11. mája, ktorý deportácie nariadil. Podľa historikov bol počet „prebehlíkov“ nižší a niekoľko desiatok tisíc krymských Tatárov bojovalo naopak v radoch Červenej armády. Do vyhnanstva však poslali všetkých.

V prvých rokoch exilu zahynulo 40 percent deportovaných, mnoho mŕtvych si vyžiadali samotné transporty. Na miesto pôvodného obyvateľstva boli presídlené státisíce ľudí z Ruska, Ukrajiny alebo Bieloruska a na krymských Tatárov sa pozeralo ako na druhoradých občanov a niekedy aj zločincov.

Okrem údajnej kolaborácie s nacistami historici uvádzajú aj ďalšiu zámienku a dôvod pre deportáciu krymských Tatárov. V očiach Stalina totiž predstavovali etnickou i historickou spriaznenosťou s Tureckom potencionálnu piatu kolónu pri prípadnom konflikte s bývalou Osmanskou ríšou.

Kremeľ moslimských Tatárov rehabilitoval až v roku 1967, navrátilci však doma neboli vítaní a väčšinou sa dočkali druhých deportácií. Plný návrat domov im Kremeľ umožnil až v druhej polovici 80. rokov počas „perestrojky“ Michaila Gorbačova. Teraz, po ruskej anexii Krymu, mnohí z nich opäť čelia perzekúciám zo strany úradov.

#Stalin #Krym #Krymskí Tatári
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku