Pôvodcom zákonodarnej iniciatívy, ktorá u nás i v susednom Česku vyvolal také pobúrenie, je 71-ročný poslanec za komunistickú stranu Jurij Sineľščikov. Ten istý Sineľščikov, ktorý pred štyrmi rokmi vystupoval v škandalóznom dokumente štátnej televízie Rossija 1. Film Varšavská zmluva – odtajnené stránky sa venoval aj vojenskej operácii s kódovým označením Dunaj. Jej základnou úlohou – podľa poslanca Sineľščikova – bolo „potlačenie štátneho prevratu v ČSSR, ktorý pripravovala československá opozícia s podporou západných krajín“. Nešlo vraj o agresiu, ale o preventívny úder a spojenci ním predišli „v konečnom dôsledku vpádu vojsk NATO“ nielen do Československa, ale aj do ďalších krajín Varšavského paktu, ako tvrdí poslanec.
Na protesty oficiálnych miest v Prahe i v Bratislave, podľa ktorých film hrubo skreslil tragické pre oba naše národy historické udalosti, reagoval minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov vyhýbavo. Predstaviteľ televíznej spoločnosti Piotr Fiodorov vyjadril ľútosť, že Európania sa nevedia zbaviť starých stereotypov "a každé slovo, ktoré odznie v televízii považujú za slovo Kremľa“. Spoločnosť však odmietla predať Českej televízii práva na odvysielanie dokumentu, bol asi určený výhradne pre domáce publikum.
Zvedavý našinec si ho však mohol pozrieť na youtube, ale ak patrí medzi pamätníkov a svojho času videl sovietsky propagandistický film Rok 1968 – rok skúšok, nič nové sa nedozvedel. Odtajnené stránky totiž zväčša len opakovali už vtedy povedané i ukázané. Vrátane záberov údajných skladov zbraní "čs. kontrarevolucionárov“, ktoré spojeneckí vojaci – internacionalisti nachádzali vo zvláštnych skrýšach, napríklad na ministerstve poľnohospodárstva alebo v parku uprostred Prahy. Neskôr vyšlo najavo, že to boli zbrane Ľudových milícií a v prípade zbraní made in USA – samopaly, pištole a strelivo americkej výroby, ale ešte z druhej svetovej vojny. Navyše, časť tohto arzenálu sa nachádzala v debnách vyrobených v ZSSR. Dokument odvysielaný stanicou Rossija 1 sa však o týchto pozoruhodnostiach nezmienil.
Neprešiel ani rok a Sineľščikov s ďalšími dvomi poslancami komunistickej strany predložili návrh zákona, ktorý by rozšíril status veterána vojny aj na účastníkov operácie Dunaj. To znamená, že podobne ako veteráni vojny v Afganistane by získali nárok nielen na zvýšenie dôchodku, ale aj na prednostné pridelenie bytu, na cestovanie verejnou dopravou a lieky zadarmo, na zľavnené nájomné a podobne. Tejto odmeny sa podľa ich výpočtov spred troch rokov malo dočkať takmer 20-tisíc bývalých vojakov a dôstojníkov Sovietskej armády. Týkalo by sa to aj samotného Sineľščikova, ktorý – ako priznal už v spomínanom dokumente – sa zúčastnil vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR ako seržant – spojár. Neskôr bol celý život prokurátorom, ale v súčasnosti vystupuje skôr ako politológ a historik, než právnik.
Z dôvodovej správy k návrhu zákona vyplynulo, že intervenčné vojská narazili na ozbrojený odpor „kontrarevolucionárov“, údajne aj na Slovensku. „Na jednotku, ktorá postupovala cez Banskú Bystricu, spustili guľometnú streľbu z veže,“ píše sa v tomto zdôvodnení. „Odvetným výstrelom z kanóna BVP bolo palebné hniezdo zničené.“ Konkrétne údaje však v správe chýbajú. Pri viacerých podobných bojových akciách však účastníci operácie Dunaj údajne padli, ďalší utrpeli vážne zranenia, čo všetkých oprávňuje zaradiť do kategórie veteránov vojny.
Predkladatelia návrhu zákona sa už pred tromi rokmi odvolávali na pre nich dôležitý precedens. Ešte v roku 1994 vydal vtedajší prezident Ukrajiny Leonid Kučma výnos, na základe ktorého získali tamojší účastníci invázie do ČSSR postavenie veteránov vojny so všetkými z toho vyplývajúcimi privilégiami. Nič na tom sa nezmenilo ani po Majdane a zosadení Viktora Janukoviča.
Odvolací súd vo Vinnici na západe Ukrajiny zrušil v roku 2015 rozsudok prvostupňového súdu, ktorý odmietol jednému z účastníkov operácie Dunaj priznať status veterána vojny. Apelačný súd na základe predložených listinných dôkazov dal za pravdu žiadateľovi, lebo malo z nich vyplynúť, že dotyčný plnil „na území ČSSR bojové úlohy a svoje internacionálne povinnosti pri obrane socializmu“. Mal to dosvedčiť aj ďakovný list ministra obrany ZSSR z 21. októbra 1968. Záver: žiadateľ má nárok na všetky sociálne úľavy vyplývajúce zo zákona o veteránoch vojny. Napriek tomu všetkému duma v januári 2018 návrh zákona z dielne komunistov odmietla už v prvom čítaní. Zrejme zavážilo aj odmietavé stanovisko ruskej vlády, vyjadrené v liste vicepremiéra Sergeja Prichoďka a odvolávajúce sa na informácie Ministerstva obrany RF. Podľa nich sa príslušníci sovietskych ozbrojených síl žiadnych bojových akcií na území Československa nezúčastnili. Ruskí pozorovatelia vysvetľujú postoj vlády aj neochotou pristúpiť na značné výdavky. Veď len v Rostovskej oblasti žije okolo 300 účastníkov operácie Dunaj, ktorí si nárokujú status veterána vojny. A koľko ich žije na Kryme? Tí po jeho anexii prišli o výsady, ktoré mali, kým polostrov patril Ukrajine.
Sineľščikov a spol. sa však nevzdali a skúšajú šťastie znovu. Ale pri druhom pokuse zorganizovali 30. mája t.¤r., ešte pred rokovaním dumy, okrúhly stôl o návrhu zákona, za ktorý pozvali poslancov ďalších poslaneckých klubov aj zástupcov veteránov. Údajne medzi nimi našli určitú podporu. Ako sa zachová väčšina parlamentu? Ako odpovie na „repete“ komunistov vláda? A prezident Putin?
