Opustili nás v roku 2019

Fenomenálny spevák sa narodil 14. júla 1939 v Plzni. Zomrel 1. októbra 2019 vo veku 80 rokov, v kruhu rodiny. V čom bolo tajomstvo úspechu Karla Gotta, čím si získal srdcia toľkých fanúšikov naprieč generáciami? Bol najpopulárnejším spevákom v bývalom Československu, mal však pridanú hodnotu. K fanúšikom bol vždy úctivý a do poslednej chvíle pracoval veľmi profesionálne.

, , 02.01.2020 06:00
Karel Gott Lýra 50 Foto: ,
Český spevák Karel Gott.

S noblesou v génoch

Úspechov zažil veľa, dosiahol všetko, čo sa dosiahnuť dalo. Karel Gott pracoval ako vyučený elektromontér v ČKD a popri práci študoval spev na konzervatóriu. Jeho hudobnú kariéru v začiatkoch 60. rokov odštartovalo divadlo Semafor. Prvým úspechom bola jeho účasť v programe Československej televízie Hledáme písničku pro všední den. Bol víťazom prvej Bratislavskej lýry, 42-násobným Zlatým slávikom. Počas kariéry absolvoval množstvo koncertov v Európe, USA, Kanade, Číne, Austrálii či Japonsku a hosťoval v stovkách televíznych šou doma aj v zahraničí, bol uznávaný v nemecky hovoriacich krajinách. Vydal viac než sto albumov. Účinkoval aj vo filmoch – Kdyby tisíc klarinetů, Hvězda padá vzhůru, Romance za korunu, Dědictví aneb Kurvahošigutntag, či v rozprávkach Z pekla štěstí 2 alebo Keď draka bolí hlava.

V roku 2008 sa Karel Gott v Las Vegas oženil s dlhoročnou priateľkou, o 36 rokov mladšou Ivanou Macháčkovou. Na svadbe nechýbala ani ich staršia dcéra Charlottka. Počas svadby už Gottova manželka čakala dcéru Nellu. Okrem toho je Gott otcom aj ďalších dvoch dcér, ktoré má z predošlých vzťahov – Dominiky a Lucie. V novembri roku 2015 lekári diagnostikovali spevákovi zhubné nádorové ochorenie lymfatických uzlín, tzv. Non-Hodgkinov lymfóm, o štyri roky neskôr potvrdil informáciu o zhoršujúcom sa zdravotnom stave. Bojoval s leukémiou, podstupoval ambulantnú liečbu. O svojom boji s chorobou informoval fanúšikov na sociálnej sieti. Posledný raz sa im prihovoril 17. septembra slovami: "Len si užívam vaše ďalšie krásne správy a priania a mám z nich veľkú radosť. Vďaka vám…“

Bola zjavením

Herečka Monika Potokárová. Foto: Robert Hüttner
Monika Potokárová Herečka Monika Potokárová.

Jedinečná herečka, na svoj vek neuveriteľne vyspelá, inteligentná, plná citu a rozporov. Tak si na Moniku Potokárovú spomína divadelný režisér Marián Amsler. Jedna z najtalentova­nejších predstaviteliek mladej hereckej generácie sa narodila 30. júna 1992 v Prešove. Študovala herectvo na Konzervatóriu v Bratislave, pantomímu na pražskej HAMU a herectvo na VŠMU. Jej ročníkovými pedagógmi boli Ľuboš Kostelný a Michal Vajdička. Už počas štúdia na VŠMU hosťovala v SND – Rivers of Babylon, Labyrinty a raje Jána Amosa Komenského, Morálka, Sissi (úteky Alžbety Rakúskej). V priebehu piateho ročníka VŠMU sa stala členkou SND. Hosťovala v divadlách MDPOH, GuNaGu a Aréna. Na scéne SND účinkovala aj v inscenáciách Jane Eyrová, Láskavé bohyne, Mercedes Benz, Nevesta hôľ, Zo života ľudstva, Vojna a mier. Patrila k najobsadzova­nejším herečkám činoherného súboru SND, v repertoári mala dvanásť postáv.

Okrem herectva mala Monika, manželka herca Roberta Rotha, aj ďalší veľký talent – hudobný. Jej hlas bol nenapodobiteľný, zamatový, melancholický. „Vždy som chcela byť speváčkou. Pochádzam z umeleckej rodiny – mama hrala na flaute v košickej Štátnej filharmónii, otec pracoval v Slovenskom rozhlase, je amatérsky hudobník. Na základnej umeleckej škole som vystriedala všetky umelecké odbory, učila som sa hrať na štyroch hudobných nástrojoch,“ prezradila v rozhovore pre Pravda Magazín.

V roku 2017 získala Prémiu Literárneho fondu za postavu Moniky v inscenácii hry Zo života ľudstva, v roku 2018 Cenu Dosky za mimoriadny počin v oblasti činoherného divadla za spevácky výkon v inscenácii Kabaret normalizácia alebo Modlitba za Martu a v tom istom roku Výročnú cenu Literárneho fondu za postavu They v inscenácii hry Hedda Gablerová, s prihliadnutím k postave Antigony v rovnomennej inscenácii a postave Nataše Rostovovej v inscenácii Vojna a mier. V roku 2017 sa objavila vo filmoch Špina a Únos, zahrala si aj v televíznych seriáloch. Zomrela 25. novembra 2019.

Zuzana Bakošová-Hlavenková (61)

Zuzana Bakošová Hlavenková. Foto: archív
zuzana bakosova Zuzana Bakošová Hlavenková.

Slovenská teatrologička a pedagogička sa narodila 28. 6. 1947 v Bratislave. Je autorkou štúdií a článkov o hereckej tvorbe a pantomíme aj autorkou divadelných kritík. Známe sú jej práce Pantomíma v súvislostiach tradície a súčasnosti, zborník Teória dramatických umení, vysokoškolský učebný text Od teórie a techník k tvorivosti v herectve a knihy teoretických štúdií a úvah o hercoch a inscenáciách slovenských divadiel z r. 1984 – 88 Čas činohry. Je autorkou knihy štúdií a rozhovorov Elixír smiechu. Jozef Kroner a Kronerovci. Na motívy románu J. Swifta napísala hru Gulliverove cesty. Zomrela v Bratislave 28. 10. 2019.

Věra Bílá (64)

Rómska interpretka Věra Bílá. Foto: SITA/AP
Věra Bílá Rómska interpretka Věra Bílá.

Narodila sa 22. mája 1954 v českých Rokycanoch ako Věra Giňová, jedno zo šiestich detí. Speváčka nemala hudobné vzdelanie, talent rozvíjala ako samouk. Spievala po rómsky, po slovensky aj po česky. Do profesionálneho sveta hudby dostala Věru Bílú speváčka Zuzana Navarová, ktorá ju objavila a pomohla jej v prvých krokoch. Navarová produkovala aj prvé dve nahrávky, ktoré Věra Bílá vydala s rómskou kapelou Kale. Věra Bílá so skupinou spievali po celej Európe, aj v Severnej Amerike. Speváčka vystúpila aj na súkromnom večierku amerického prezidenta Billa Clintona v Bielom dome. Zomrela 12. marca 2019 v plzenskej nemocnici.

Oľga Bleyová (88)

Výtvarníčka Oľga Bleyová. Foto: artmagazin.eu
Oľga Bleyová Výtvarníčka Oľga Bleyová.

Výtvarníčka a fotografka, v prvej polovici 60. rokov začala éru výtvarne štylizovaného a experimentálneho obrazu.

Pripravila monumentálno-dekoratívne fotografie v architektúre, ilustrovala knihy poézie. Spolupracovala s divadlami aj televíziou.

Jana Drbohlavová (78)

Herečka Jana Drbohlavová. Foto: Profimedia
358424319 Herečka Jana Drbohlavová.

Česká filmová, divadelná a dabingová herečka hrala učiteľku vo filmovej rozprávke Dívka na koštěti.

Účinkovala aj v seriáloch Arabela, My všichni školou povinní či Hříšní lidé města pražského. Svoj hlas prepožičala Nšo-či vo filmoch o Vinnetouovi.

Peter „Ďuďo“ Dudák (46)

Spevák kapely Hex Peter... Foto: Braňo Šimončík
Peter "Ďuďo" Dudák Spevák kapely Hex Peter "Ďuďo" Dudák.

Spevák, autor hudby a producent sa narodil 11. marca 1973. Od šiestich rokov sa učil hrať na klavír, neskôr vyštudoval Vysokú školu múzických umení a Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Patril k zakladajúcim členom skupiny Hex, ktorá v tomto roku oslávila 30 rokov pôsobenia na hudobnej scéne. Svoju hudobnú cestu Hex odštartovali prvým koncertom 17. februára 1990 v bratis­lavskej Petržalke. Odvtedy až do dnešných dní vystupovali v nezmenenej zostave, ktorej základ tvorili popri Ďuďovi gitarista Martin „Fefe“ Žúži, basgitarista Tomáš „Yxo“ Dohňanský a bubeník Tibor „Tybyke“ Szabados. Zomrel po ťažkej chorobe 14. augusta 2019.

Gun-Marie Fredrikssonová (61)

Speváčka Gun-Marie Fredriksson zo skupiny Roxette. Foto: osobnosti.cz
Gun-Marie Fredriksson Speváčka Gun-Marie Fredriksson zo skupiny Roxette.

Švédska speváčka sa narodila 30. mája 1958 v Össjö. S Perom Gessleom založili Roxette v roku 1986, keď vydali aj prvý album Pearls of Passion. Nasledovali nahrávky Look Sharp! (1988), Joyride (1991), Tourism (1992), Crash! Boom! Bang! (1994), Have a Nice Day (1999), Room Service (2001), Charm School (2011) a Travelling (2012). Medzi ich najväčšie hity patria The Look, Listen to Your Heart, Dangerous, It Must Have Been Love, How Do You Do! alebo Joyride. Ich kariéru prerušili v roku 2002 zdravotné problémy Marie, ktorej našli nádor na mozgu. Comeback absolvovali v roku 2009. Speváčka zomrela 9. decembra 2019.

Vlasta Chramostová (92)

Vlasta Chramostová Foto: ČTK
Vlasta Chramostová Vlasta Chramostová

Česká divadelná a filmová herečka, signatárka Charty 77, sa narodila 17. novembra 1926 v Brne. Detstvo prežila v obci Skryje pri Moravskom Krumlove. V rokoch 1941 – 1945 navštevovala brnianske konzervatórium. Štúdium narušila 2. svetová vojna, počas ktorej bola "totálne nasadená“. Po škole, od roku 1945 hrala v rôznych divadlách v Brne a v Prahe. Po smrti prvého manžela vstúpila do komunistickej strany, oslovila ju ŠtB, neskôr ju tá istá strana prenasledovala. Po podpise Charty 77 nemohla účinkovať vo filme, v rozhlase ani v televízii. Od roku 1991 bola členkou činohry Národního divadla v Prahe. Zomrela 6. októbra 2019.

Niki Lauda (70)

Niki Lauda Foto: TASR/AP, Nelson Antoine
Rakúsko Motorizmus F1 Lauda úmrtie Niki Lauda

Narodil sa 22. februára 1949 vo Viedni. Vyrastal v bohatej rodine, ktorá očakávala, že bude pokračovať v podnikateľskej tradícii. Aj preto so sklamaním prijala jeho ambície stať sa automobilovým pretekárom. Získal titul majstra sveta Formule 1 v rokoch 1975, 1977 a 1984. Na okruhoch získal v období rokov 1974 – 1985 celkovo 25 prvenstiev v rôznych veľkých cenách, od USA cez Brazíliu až po JAR. Triumfoval aj na prestížnych európskych okruhoch. Viac ako 50-krát sa umiestnil na stupňoch víťazov. V roku 1976 prežil ťažkú haváriu na nemeckom okruhu Nürburgring, ktorá ho doživotne poznačila. Zomrel 20. mája 2019 vo švajčiarskom Zurichu.

Václav Kotek (67)

Český herec Václav Kotek. Foto: osobnosti.cz
Václav Kotek Český herec Václav Kotek.

Český herec začínal ako kulisár, od roku 1973 bol členom Divadla Járy Cimrmana a tiež manažérom súboru.

Účinkoval v celkom 12 hrách vrátane najslávnejších – ako napríklad Hospoda na čistinke, Nemý Bobeš či Vyšetrovanie straty triednej knihy.

Miroslav Kusý (87)

Filozof, politológ a rektor UK v Bratislave...
Miroslav Kusý Filozof, politológ a rektor UK v Bratislave Miroslav Kusý.

Filozof, politológ, vysokoškolský pedagóg a publicista, rektor UK v Bratislave v rokoch 1990 – 1991. Narodil sa 1. decembra 1931 v Bratislave. Vyštudoval Filozoficko-historickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. V roku 1977 bol jedným z prvých troch signatárov Charty 77. Z univerzity ho prepustili, vylúčili ho zo strany a počas normalizácie pracoval ako robotník. V roku 1989 bol väznený „pre zradu a podvracanie republiky“ . Počas nežnej revolúcie sa stal podpredsedom VPN. Pôsobil tiež ako kancelár prezidenta Václava Havla pre Slovensko či poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR. Zomrel v Bratislave 13. februára 2019.

Albert Marenčin (97)

Albert Marenčin Foto: Martin Marenčin
Albert Marencin Albert Marenčin

Slovenský dramaturg, scenárista, prekladateľ, prozaik, básnik, surrealista, výtvarník a kolážista.

V Štúdiu hraných filmov na bratislavskej Kolibe sa zaslúžil o vznik snímok, ktoré stáli na počiatku československej filmovej novej vlny.

Igor Peter Meluzin (71)

Výtvarník Igor Peter Meluzin. Foto: Robert Hüttner, Pravda
Igor Peter Meluzin Výtvarník Igor Peter Meluzin.

Fotograf, maliar a grafik bol predstaviteľom slovenskej výtvarnej scény a pred rokom 1989 súčasťou neoficiálnej scény a jednou z kľúčových postáv akčného umenia na Slovensku.

Autor brisknej imaginácie, absurdnej metafory a dadaistického nadhľadu.

Ferdinand Milučký (89)

Slovenský architekt Ferdinand Milučký. Foto: Ivan Majerský, Pravda
Ferdinand Milučký Slovenský architekt Ferdinand Milučký.

Jeden z najvýznamnejších slovenských architektov 2. polovice 20. storočia, venoval sa aj tvorbe v pamiatkovom prostredí.

Medzi oceňované projekty patria Krematórium s urnovým hájom a sídlisko Trávniky v Bratislave, či Dom umenia v Piešťanoch.

Dušan Mitana (72)

Spisovateľ a redaktor Dušan Mitana. Foto: Pravda, Robert Hüttner
Dušan Mitana. Spisovateľ a redaktor Dušan Mitana.

Slovenský spisovateľ, redaktor časopisu Romboid, autor kníh Psie dni (1970), Patagónia (1972), Nočné správy (1976), Hľadanie strateného autora (1991) či Môj rodný cintorín (2000).

Jeho dielo Zjavenie (2005) nominovali na cenu Anasoft litera.

Luděk Munzar (85)

Český herec Luděk Munzar. Foto: Profimedia
uděk Munzar Český herec Luděk Munzar.

Narodil sa 20. marca 1933 v mestečku Nová Včelnice. Vyštudoval Vyššiu hospodársku školu v Hradci Králové. Chcel byť vojenským pilotom, v čom ho podporoval aj jeho otec. Nakoniec dal prednosť herectvu a v roku 1952 sa zapísal na Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení v Prahe. Školu úspešne ukončil v roku 1956. Prvý angažmán získal Luděk Munzar v roku 1956 v Mladej Boleslavi. Nasledujúci rok sa objavil na javisku pražského Národného divadla, kde zostal až do roku 1990. V 70. a 80. rokoch dvadsiateho storočia patril k profilovým hercom, ktorí vytvárali podobu Národného divadla. Zomrel 26. januára 2019.

Jiří Pecha (74)

Český herec Jiří Pecha. Foto: Jiří Salik Sláma/MAFRA/Profimedia
Jiří Pecha Český herec Jiří Pecha.

Český filmový a divadelný herec, dhoročný priateľ a kolega Bolka Polívku.

Zahral si v televíznych filmoch aj v seriáloch – Dědictví aneb Kurvahošigutntág, Musíme si pomáhat, Pupendo, Nuda v Brně, Anděl Páně či Babovřesky.

Silvia Petöová (50)

Filmová a divadelná herečka Silvia Petöová. Foto: archív Silvie Petöovej
Silvia Petöová: Chcem ísť synovi príkladom Filmová a divadelná herečka Silvia Petöová.

Filmová, televízna a divadelná herečka účinkovala v SND, v Divadle Astorka Korzo '90, na Novej scéne v Bratislave a v trnavskom divadle.

Známa je zo seriálov – Rodinné tajomstvá, Susedia, Ordinácia v ružovej záhrade, Aféry, Kolonáda a Tajné životy.

Rosamunde Pilcherová (94)

Britská spisovateľka Rosamunde Pilcherová. Foto: Profimedia
412510638 Britská spisovateľka Rosamunde Pilcherová.

Britská spisovateľka, autorka romantických príbehov z idylického prostredia škótskeho a anglického vidieka, kde vyrástla.

Podľa jej románov vznikla viac ako stovka televíznych filmov. Jej najúspešnejším dielom je román Hľadači mušlí z roku 1988.

Jiří Pomeje (54)

Herec a producent Jiří Pomeje. Foto: Robert Hüttner, Pravda
Herec a producent Jiří Pomeje na archívnom zábere. Herec a producent Jiří Pomeje.

Venoval sa tancu, hral vo filmoch Kameňák 2 či Playgirls.

V roku 1992 založil produkčnú spoločnosť Fronda film. Bol ženatý s herečkou Michaelou Kuklovou, predtým so speváčkou Ivetou Bartošovou. S treťou manželkou Andreou má dcéru Annu.

Václav Postránecký (75)

Český herec Václav Postránecký. Foto: Prima
Ján Postránecký Český herec Václav Postránecký.

V divadle pôsobil český herec od začiatku 60. rokov. Hral v činohernom súbore Mestských divadiel pražských a v činohre Národného divadla.

Venoval sa dabingu, je známy úlohami vo filmových rozprávkach a v komédii S tebou mě baví svět.

Mária Rudavská (77)

Umelkyňa Mária Rudavská. Foto: webumenia.sk
Mária Rudavská Umelkyňa Mária Rudavská.

Vo svojej tvorbe sa najskôr venovala umeleckým textíliám – tkaniu závesných a priestorových tapisérií, neskôr témy komunikovala prostredníctvom keramiky i bronzu v komorných plastikách a objektoch.

Venovala sa kresbe a kostýmovému výtvarníctvu.

Eugénia Sikorová (73)

Eugénia Sikorová Foto: Richard Kohler
Eugénia Sikorová Eugénia Sikorová

Slovenská teoretička umenia, dlhoročná pedagogička na Katedre scénografie Divadelnej fakulty VŠMU a na Katedre textilu VŠVU v Bratislave, napísala viacero odborných publikácií.

Bola manželkou výtvarníka a fotografa Ruda Sikoru.

Zdeněk Srstka (83)

Herec, kaskadér a športovec Zdeněk Srstka. Foto: Profimedia
Zdeněk Srstka Herec, kaskadér a športovec Zdeněk Srstka.

Český herec malých, ale nezabudnuteľných rolí.

Debutoval v snímke Tarzanova smrť, popularitu mu získala úloha pištoľníka v paródii Limonádový Joe. Účinkoval vo filmoch tvorcov Smoljak-Svěrák – napr. v komédii Marečku, podejte mi pero!

Franco Zeffirelli (96)

Taliansky filmový a operný režisér Franco... Foto: SITA/AP, Jerry Mosey
Franco Zeffirelli Taliansky filmový a operný režisér Franco Zeffirelli.

Slávny taliansky režisér a bývalý senátor sa preslávil adaptáciami Shakespearových diel, aj moderným poňatím klasických opier.

Na konte má Skrotenie zlej ženy s Elizabeth Taylorovou, Rómeo a Júlia, Brat Slnko, sestra Mesiac, či Ježiš z Nazaretu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Rosamunde Pilcherová #osobnosti #nekrológ #Monika Potokárová #Karel Gott #Dušan Mitana