Foto: Pravda
K Novembru '89 sa kurátorka Lenka Kukurová postavila ako k historickému obratu, ktorý zmenil sociálne, ekonomické, kultúrne životné podmienky a umelci sa začali k anomáliám v československej spoločnosti vyjadrovať s nadobudnutou názorovou slobodou. Vystavené diela slovenských a českých tvorcov sa tak vyjadrujú nastolením problematík 90. rokov 20. storočia a nultých rokov 21. storočia, píše teoretička umenia Ivana Moncoľová.
Lenka Kukurová kurátorsky pripravila už tretiu výstavu pre bratislavskú Kunsthalle. Táto je však najvydarenejšia: reflektuje dobu po roku 1989 v priereze diel, ktoré sú kvalitné umelecky a zároveň dramaturgicky zachytávajú rôznorodý rad problémov, ktoré nám nechcene priniesla ponovembrová sloboda. V tom čase pre nás boli nové a väčšinová spoločnosť nebola zvyknutá alebo nemala skrátka čas sa pripojiť k minoritnému názorovému spektru, ktoré tieto problémy hlasno reflektovalo.
90. roky 20. storočia boli kruté ekonomicky a zároveň právne bezbrehé pre ľudí udržiavajúcich si politickú a ekonomickú moc (v podstate to bola tá istá skupina). Kukurová ponúka selekciu diel od 42 umelcov (umeleckých zoskupení), ktorí reflektovali a v súčasnej praxi stále reflektujú verejné, ako aj súkromné politikum. Predstavila tak úprimne naštvané, uveriteľné výpovede o dobe, ktorá sa nám zdá pri šesťročnej kapacite kolektívnej pamäti dnes taká vzdialená.
Napríklad ja ju vnímam dnes ako budovanie si imunity morovými ranami. Napriek nadobudnutiu názorovej slobody si stále uvedomujem niektoré spiace „poškodenia organizmu“, ktoré nikto doteraz neriešil a mnohokrát sa v dôvere obyvateľstva tohto územia prejavia v hľadaní spasiteľského lídra (nie líderky) pre nedôverčivý elektorát – populizmus tak krásne oslepuje naše „poškodenia“. Nie je teda nepochopiteľný ani narastajúci spomienkový optimizmus za dobami normalizácie. Treba však vyviesť optimisticky spomínajúcich z omylu, že deväťdesiate boli len jeho nekontrolovanou eskaláciou. 90. roky charakterizuje rozvrat právnej vymožiteľnosti a aj spoločenskej etiky, dôvery – tí, ktorí to nezvládli, utiekli do zahraničia, máte tiež takých v rodine?..
Dokončenie článku teoretičky umenia Ivany Moncoľovej o výstave Moc bezmocných v Kunsthalle Bratislava čítajte v prílohe Víkend v sobotu 29. februára.
V aktuálnom Víkende nájdete aj:
Prvé slobodné voľby pred 100 rokmi rozhodli prvovoliči
Kedy Slovensko prvýkrát zažilo skutočné voľby? Hovorieva sa, že v máji 1990, parlamentná demokracia má však na našom území dlhšiu históriu. Prívlastok "prvé slobodné“ mali už voľby do Národného zhromaždenia ČSR pred 100 rokmi. Aj voľby 1920 sa konali po revolučnom prevrate, ale na rozdiel od volieb 1990 to bolo bezprostredne po vojne a v úplne novom štáte. Predtým žili Slováci ako diskriminovaná menšina v Uhorskom kráľovstve, kde mal rozhodujúce postavenie maďarský národ. Teraz boli s Čechmi sami štátotvorným národom v republike, kde veci verejné si mal spravovať ľud, pripomína Vladimír Jancura.
Máme iba pár rokov na záchranu lesov. A seba
Vystavujeme sa obrovskému existenčnému riziku, ak nenaštartujeme v slovenských lesoch obrat k prírode blízkemu hospodáreniu. Nejde tu len o lesníctvo, ale o celú krajinu. Veľmi skoro sa môže zmeniť na nepoznanie. Varuje lesník Viliam Pichler, ktorý je ôsmy a posledný rok dekanom Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Prečo viac nekandidoval za dekana fakulty, ktorá spoluurčuje budúcnosť slovenských lesov, hoci by mohol? A aké vidí vyústenie dramatickej debaty o lesoch v spoločnosti?, pýta sa v rozhovore reportét Andrej Barát.
Celý článok o skutočne prvých demokratických voľbách na našom území publicistu Vladimíra Jancuru a dokončenie rozhovoru reportéra Andreja Baráta s lesníkom Viliamom Pichlerom nájdete v prílohe Víkend v sobotu 29. februára.