Keď mala 40 rokov, nemohla voliť. Ako ministerka pomohla celej Amerike

Hovorí vám niečo krstné meno Frances? Milovníkom kultového filmu Hriešny tanec určite áno. Sexidol Patrick Swayze v úlohe tanečného učiteľa Johnnyho leží v posteli s pôvabnou Jennifer Greyovou, ktorá hrala 17-ročné dievča. „Aké je tvoje skutočné meno, Bejby?" pýta sa jej. „Frances, podľa prvej ženy vo vláde," odpovedá mu. „Frances. To je naozaj dospelé meno," reaguje Johnny.

, 23.11.2020 06:00
debata
Frances Perkinsová Foto: SITA/AP
Frances Perkinsová Frances Perkinsová

Dejiny americkej politiky sa výrazne spájajú s mužmi, ale pokiaľ ide o členov vlády v predvojnovom období, málokto zanechal takú stopu ako Frances Perkinsová. Historicky prvá žena, ktorú si šéf Bieleho domu vybral na čelo ministerstva. Prezident Franklin Delano Roosevelt jej v marci 1933 zveril rezort práce.

Perkinsovú doteraz nikto neprekonal. Nijaký minister práce nevydržal vo funkcii dvanásť rokov ako ona. Mimochodom, okrem nej len jeden muž zostal nepretržite členom vlády od roku 1933 až do jari 1945, keď Roosevelt zomrel.

Pochádzala z Bostonu, kde sa narodila v roku 1880. Začala sa živiť ako učiteľka chémie, postupne vystriedala viacero zamestnaní, popritom sa angažovala v kampani za schválenie volebného práva žien. Nakoniec sa dočkala, keď všetky Američanky mohli začať voliť od roku 1920; Perkinsová mala vtedy 40 rokov. Ešte predtým zažila veci, ktoré ju predurčili na politickú dráhu.

Požiar ju posunul k ochrane pri práci

V roku 1910 sa v New Yorku vyšvihla do funkcie šéfky združenia na ochranu spotrebiteľov. O rok neskôr videla v tomto meste peklo na vlastné oči. „Požiar 25. marca 1911 ju pohnal k tomu, aby sa usilovala o zlepšenie zlých podmienok na pracoviskách. Náhodou bola na Washingtonovom námestí, keď zvony začali biť na poplach," napísal server JSTOR Daily.

Vypukol strašný a rýchlo sa šíriaci oheň v priestoroch vežiaka, kde mladé ženy na 8. až 10. pochodí šili blúzky pre jednu textilnú firmu. Majitelia kašľali na protipožiarne predpisy, dokonca boli zamknuté dvere únikového východu. Neubehlo ani 20 minút a zomrelo až 148 žien! Perkinsová videla, ako niektoré skáču cez okno a radšej sa zabijú pri páde na zem, ako by mali zhorieť zaživa…

Theodore Roosevelt, ktorý bol prezident do roku 1909, po tragédii odporučil Perkinsovú za šéfku newyorského výboru pre bezpečnosť. Angažovala sa pritom za 56-hodinový pracovný týždeň pre ženy a keď sa to dosiahlo, neskôr pre ne požadovala, aby robili najviac 48 hodín. Dlhé roky pracovala na významných miestach v New Yorku ako mestská i štátna zamestnankyňa.

Keď sa iný Roosevelt (Franklin Delano) stal v roku 1933 šéfom Bieleho domu, ponúkol uznávanej Perkinsovej miesto vo vláde. Keď za ním prišla, položila mu na stôl papierik s niekoľkými bodmi. Boli to podmienky, za ktorých sa stane ministerkou práce. Minimálna mzda, 40-hodinový pracovný týždeň, poistenie v nezamestnanosti, zákaz detskej práce, zdravotné poistenie. „Nič také sa dosiaľ v USA nespravilo," povedala Rooseveltovi. Po krátkom premýšľaní jej sľúbil, že všetko presadí.

Tým, že Perkinsová odstránila priepasť medzi bohatými a slabo zarábajúcimi, pomohla vytvoriť strednú vrstvu americkej spoločnosti. Bojovníčka za bezpečnú prácu a za dobrú plácu sa dožila pekného veku. Zomrela v máji 1965 krátko po svojich 85. narodeninách.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #prezidentské voľby USA #Frances Perkinsová
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy