Čo robia Dáni a Fíni v boji s covidom lepšie?

„Nápadov vo svete je kopa, niektoré možno opozeráme,“ povedal premiér Igor Matovič na nápad využívať SMS-ky, ktorými by sa kontroloval pohyb ľudí. No čo keby sme miesto Grécka skúsili „odpozerať nápady“ z úspešných krajín, ktoré sú počtom obyvateľov porovnateľné so Slovenskom? Fínsko je jedným z najlepších bojovníkov s pandémiou v Európe, od jej prepuknutia má zo všetkých európskych krajín najmenej nakazených. Dánsko zasa vyniká v rýchlosti očkovania, z krajín Európskej únie má najviac zaočkovaných obyvateľov.

, 10.02.2021 06:00
Mette Fredriksenová, Dánsko, premiérka Foto:
Dánska premiérka Mette Fredriksenová.
48

Porovnávame dáta, ktoré boli pre všetky tri krajiny dostupné k 31. januáru (možno si ich ľahko vyhľadať napríklad na stránke ourworldindata­.org). Slovensko má 5,46 milióna obyvateľov. Zaočkovalo 2,46 percenta z nich. Celkový počet nakazených presiahol štvrť milióna. Na COVID-19 zomrelo 4 711 ľudí.

Dánov je o 330-tisíc viac ako Slovákov. A hoci by v krajinách EÚ malo očkovanie prebiehať zhruba rovnakým tempom, keďže dodávky vakcín sa rozdeľujú rovnako, na základe počtu obyvateľov, Dáni už stihli zaočkovať 4,7 percenta obyvateľstva. Celkový počet prípadov s potvrdenou nákazou bol v Dánsku bezmála 200-tisíc. Zomrelo o polovicu menej ľudí – 2 146.

Nuž a Fínov je iba o 80-tisíc viac ako obyvateľov Slovenska. Zaočkovali už tri percentá populácie. Doposiaľ zaznamenali iba asi 45 000 prípadov, čo je menej než pätina slovenského počtu. Zomrelo 677 ľudí, asi sedemkrát menej ako na Slovensku. Čo robia inak? Mohlo by sa Slovensko niečím inšpirovať?

Čo je pri pandémii drahé?

„Naším cieľom je očkovať 100 000 Dánov denne, ak budeme mať dostatok vakcín,“ napísala na Instagrame dánska premiérka Mette Frederiksenová. Dáni už počas januára očkovali tempom sedemkrát rýchlejším ako Francúzi, a dokonca 29-krát rýchlejším ako Belgičania, všíma si írsky denník The Irish Times. Ako to dokázali? Zeefektívnili proces očkovania všade, kde sa dalo.

Úplne na začiatku napríklad neotáľali s objednávkou prvých vakcín. Pravdou totiž je, ako pripomína The Irish Times, že nie každý štát chcel prvú vakcínu. Tú pripravilo konzorcium Pfizer-BioNTech. Je však drahá, jedna dávka vychádza na 15,50 eura a jej logistika je náročná. Musí sa prevážať v špeciálnych mraziacich boxoch pri mínus 70 stupňoch.

V Dánsku je zosúladená vláda s parlamentom a úradom verejného zdravotníctva. A najmä, dbajú na rady expertov a podľa toho zavádzajú opatrenia. A trvajú na nich.
Danica Goueffon, Slovenka žijúca v Dánsku

Aj preto sa viaceré krajiny rozhodli predsa len ešte počkať na lacnejšiu a oveľa ľahšie distribuovateľnú vakcínu od spoločnosti AstraZeneca. Jedna dávka stojí 2,50 eura a môže sa prevážať aj v bežných mraziarenských boxoch. Táto vakcína mala byť hlavnou používanou v rámci EÚ. Spoliehalo sa na ňu aj Slovensko, v prvom polroku malo prísť 3,6 milióna dávok. Lenže vakcínu od AstraZeneca schválila Európska lieková agentúra až 29. januára. A navyše, firma nedávno informovala, že zníži dodávky pre EÚ v prvom kvartáli 2021 o 60 percent pre zdržanie vo výrobe.

Takže Dáni neváhali a brali, čo bolo a čo iní „nechceli“. Podobne ako iné krajiny zostavili rebríček ľudí, ktorí majú byť prioritne zaočkovaní. Kategórií je spolu 12. Personál v zdravotníckych zariadeniach je až na štvrtom mieste. Zamestnanci kritickej infraštruktúry dokonca na predposlednom, 11. mieste. Prví mali byť zaočkovaní obyvatelia domovov dôchodcov. Prečo?

Rovnaký cieľ. Dva spôsoby?

Prioritou dánskej vlády je znížiť úmrtnosť na COVID-19. Viaceré štúdie naznačujú, že práve zaočkovaním najstaršej vrstvy obyvateľstva sa môže úmrtnosť znížiť o desiatky percent.

Úplne opačným smerom sa vybrala napríklad Indonézia, ktorá prioritne očkuje pracujúce a mladšie vrstvy obyvateľstva.

Zaujímavé odpovede na otázku, koho očkovať skôr, už v decembri 2020 priniesol v štúdii tím matematikov na čele s Chrisom Bauchom, profesorom aplikovanej matematiky z Univerzity vo Waterloo v Kanade. Vychádzali z 30-ročných skúseností vrátane analýzy pandémií vírusov H1N1 a SARS.

„Zistili sme, že ak sa očkovanie začne dostatočne skoro v roku 2021, stratégia postavená na očkovaní ľudí nad 60 rokov zabráni najväčšiemu počtu úmrtí. No ďalším prekvapujúcim zistením je, že ak vakcíny budú dostupné až neskôr v priebehu roka 2021, najlepšie bude zaočkovať mladšie vekové skupiny – pracujúcich dospelých a deti. Tí majú najviac kontaktov,“ konštatujú autori v správe.

Nie päť, ani šesť, ale sedem dávok!

V každom prípade, Dánom sa podarilo zaočkovať takmer všetkých ľudí z domovov dôchodcov už v druhej polovici januára. Druhí na rade sú ľudia nad 65 rokov, ktorí potrebujú opatrovateľa, tretí v poradí sú dôchodcovia nad 85 rokov.

Niektoré kategórie sú zaujímavo, možno až priveľmi špecificky zadefinované. Napríklad na 10. mieste sú – ľudia mladší ako 65 rokov, ktorí majú choroby zvyšujúce riziko vážneho priebehu ochorenia COVID-19. Lenže ako teraz zisťovať a preverovať, kto túto podmienku spĺňa a kto nie? V skutočnosti je to jednoduché a vopred presne naplánované.

Dánom sa totiž počas vakcinácie darí úročiť investície do digitalizácie zdravotníctva. Všetci občania sú zapísaní v prehľadnom zdravotníckom systéme, spoločne s údajmi o chorobách, bydlisku. A tak sa všetci ľudia spĺňajúci určité kritériá ľahko vyhľadajú, každý presne vie, kedy bude na rade.

Ďalšia „dánska zvláštnosť“ – pri pohľade do dát sa ukazuje, že Dáni dokázali zaočkovali viac ľudí, než predpokladali pri nákupe vakcín. Nie je však za tým žiaden extra fígeľ. Urobili maximum pre to, aby využili ampulky čo najefektívnejšie. Hneď na začiatku vakcinácie viaceré krajiny potvrdili, že ich lekári vyťahujú z ampuliek nie päť, ale šesť dávok vakcín. Lenže americký denník The New York Times dokonca už v polovici decembra minulého roka upozornil na to, že z niektorých ampuliek je možné vytiahnuť aj siedmu dávku. A presne to sa darí aj Dánom. Stačilo nemocniciam včas zabezpečiť adekvátne vybavenie, jednoducho – kvalitné injekčné striekačky.

Slovenské nemocnice od začiatku bojujú s dodávkami materiálu. Koncom januára priniesla televízia Markíza správu, že v trnavskej nemocnici zaočkovali o 700 ľudí menej, lebo im meškala dodávka potrebných striekačiek. Ukazuje sa, že podobné problémy mali aj v iných slovenských nemocniciach.

Ďalším dánskym krokom pre zabezpečenie čo najväčšieho počtu zaočkovaných bolo predĺženie času, kedy človek dostane druhú dávku. Podľa konzorcia Pfizer-BioNTech by to malo byť po troch týždňoch. Takto postupuje Slovensko, podobne s ďalšími krajinami, ktoré si odkladajú pre tento účel približne polovicu dodaných vakcín. Dáni si síce nejaké zásoby odkladajú, no druhú dávku budú dávať neskôr, ľudí ňou zaočkujú po troch až šiestich týždňoch. Tento postup odobrila aj Svetová zdravotnícka organizácia. Takto môžu v rovnakom čase zaočkovať viac ľudí prvou dávkou.

No ešte niečo robia Dáni dobre, konkrétne premiérka Mette Frederiksenová.

Pokojné vystupovanie

Slovenka Danica Goueffon žije a pracuje v Dánsku už niekoľko rokov. Ani Dánsku sa podľa nej nevyhýbajú protesty proti obmedzovaniu slobody. Aj tu sa prejavujú skeptici, kritici. Rovnako aj rodičia a ich deti sú unavení z dištančného vzdelávania a diskutujú o obavách, ako to deti napokon ovplyvní.

Dánsko nedávno predĺžilo lockdown, z obavy pred novými mutáciámi a tiež preto, aby neskolabovalo zdravotníctvo. Pre mnohých Dánov nie je jednoduché prežiť, obzvlášť pre maloobchodníkov, reštaurácie, hotelové služby. No mnohí títo ľudia nachádzajú oporu.

Keď sa v meste objaví nejaký prípad ochorenia, okamžite spustia monitorovací systém hľadania všetkých kontaktov nakazeného, a tak vystopujú všetkých, s ktorými bol dotyčný v kontakte.
Anna Kyppö

Jednak v balíčkoch pomoci, ktoré podnikateľom prisľúbila vláda. V súdržnosti. Ľudia podľa pani Goueffon podporujú obľúbené reštaurácie a obchody tým, že využívajú službu „click and collect“ (klikni a vyzdvihni). No nemenej dôležitým a obzvlášť pri porovnaní so Slovenskom zjavným prvkom je jednotné vyjadrovanie dánskych štátnych autorít.

„Premiérka vystupuje pokojne. Neustále upokojuje ľudí, že vidno svetlo na konci tunela. Že bude lepšie, len musia byť trpezliví a musia dôverovať opatreniam. Lebo majú efekt. V Dánsku je zosúladená vláda s parlamentom a úradom verejného zdravotníctva. A najmä, dbajú na rady expertov a podľa toho zavádzajú opatrenia. A trvajú na nich. Nepovoľujú ich. Myslím si, že Dáni sú disciplinovaní a trpezliví ľudia. No podľa toho, čo počúvam a čítam, ľudia na Slovensku sú už zmätení. Aj z opatrení. Raz sa niečo povolí, vzápätí sa to zakáže. Znova povolí. A tak sú ľudia skeptickí a už neveria vláde,“ mieni pani Goueffon.

Rýchlo, pružne a včas

Fínsko očkuje obyvateľov podobným, len mierne rýchlejším tempom ako Slovensko. No pri pohľade na krivky úmrtí alebo počty prípadov je rozdiel medzi krajinami dramatický.

Slovenské krivky stúpajú strmo, neraz aj 100 úmrtí denne. Aj fínske stúpajú, no pozvoľna, denne pribúda do 10 úmrtí, v januári bolo dokonca viacero dní, keď nezaznamenali žiadne úmrtie na COVID-19.

Agentúra AFP dodáva, že dosahy na fínsku ekonomiku boli relatívne nízke v porovnaní s inými krajinami a pri hľadaní vysvetlenia obracia pozornosť na samotný začiatok. Fínska vláda reagovala razantne už v marci, keď zaviedla dvojmesačný lockdown a zákaz cestovania a vycestovania z hlavného mesta.

Podobne ako v Dánsku aj fínske nemocnice boli vopred dobre materiálovo zabezpečené ochrannými prostriedkami a základným vybavením. Nákazu sa darilo tlmiť aj vďaka mimoriadne pružnému prechodu na prácu z domu. Podľa štúdie Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v apríli 2020 už 60 percent zamestnancov vo Fínsku pracovalo na diaľku.

Po lockdowne sa spoločnosť znova „otvorila“, no v krajine sa spustil efektívny systém trasovania, dohľadávania kontaktov a testovania, ktorého účinnosť stála aj na mobilnej aplikácii Koronavilkku.

Dôveryhodný štát

Už krátko po spustení aplikácie si ju dobrovoľne stiahlo asi 2,3 milióna ľudí (pripomeňme, že Fínsko ma vyše 5,5 milióna obyvateľov). O niečom podobnom môžu zdravotnícke autority v ostatných krajinách len snívať, konštatuje agentúra Reuters.

„Fínska aplikácia sa vyhla problémom so súkromím a funkcionalitou, ktoré poznačili podobné iniciatívy v iných krajinách od Spojeného kráľovstva až po Nórsko,“ napísala AFP a vzápätí ponúka aj možné vysvetlenie.

Vo Fínsku je podobne ako v ďalších škandinávskych krajinách medzi obyvateľstvom vysoká miera dôvery v štát, vládu, štátne inštitúcie a vládne rozhodnutia. Aj vo Fínsku je premiérkou žena, Sanna Marinová. Do úradu nastúpila len pár mesiacov pred pandémiou, no aj jej vystupovanie hodnotia médiá ako príkladné.

V prieskume Eurobarometer až 73 percent Fínov uviedlo, že sa s prvotnými opatreniami, ktoré vláda vlani zaviedla, veľmi ľahko vyrovnalo. No prieskum priniesol ešte jedno pozoruhodné zistenie. Až 23 percent Fínov považovalo tieto opatrenia dokonca za také, ktoré im zlepšili každodenný život! Vysvetlenie je prosté. Fíni sú v čase covidu dobrí v tom, že sú… Fíni.

Dva metre od seba? Tak málo?

Už od začiatku pandémie koloval vtip. Keď Svetová zdravotnícka organizácia vydala odporúčanie, aby ľudia dodržiavali dvojmetrový odstup, Fíni zostali zaskočení – prečo by sme mali byť pri sebe tak blízko?! Je to úplne prirodzené.

„Možno je osobná komfortná zóna Fínov trochu väčšia ako v iných krajinách. Radšej si držíme ľudí od tela meter a viac, inak sa začneme cítiť nepohodlne,“ priznal pre Reuters Mika Salminen, riaditeľ fínskeho Národného inštitútu pre zdravie a sociálnu starostlivosť (THL). „Radi sa osamote túlame lesmi, kúpeme v jazerách, a tak si veľa Fínov v skutočnosti užilo, že môžu byť preč z miest,“ dodal Kristian Wahlbeck, riaditeľ Fínskej asociácie duševného zdravia (MIELI).

Mnohým Fínom väčšia izolácia vyhovuje, ešte... Foto: SITA/AP, Bilal Hussein
Bejrút, Libanon, samota, sneh Mnohým Fínom väčšia izolácia vyhovuje, ešte viac času trávia v prírode.

Napokon, hustota obyvateľstva Fínska patrí k najnižším v Európe. Aj keď sa Slovensko s Fínskom často porovnáva, práve kvôli podobnému počtu obyvateľov a zdaniu, že fínske úspechy by teda mohli byť ľahko aplikovateľné, no práve porovnanie hustoty obyvateľstva prináša iný pohľad.

Hustota Slovenska je 113 obyvateľov na 100 kilometrov štvorcových (v Dánsku je vyššia – 137), no vo Fínsku je to iba 18. A tak sa napríklad vo Fínsku oveľa efektívnejšie presadzujú rôzne regionálne opatrenia a zákazy. Hustotu obyvateľstva nemožno „zefektívniť“. No trasovanie nakazených áno.

Je to zlé. Ale zostávame optimisti

Anna Kyppö pôsobí vyše 30 rokov ako lektorka slovenského jazyka na Univerzite Jyväskylä (mesto v strednom Fínsku). „Ľudia sa pohybujú v prírode oveľa viac ako predtým. Momentálne máme super zimu – množstvo snehu a všade ideálne podmienky na zimné športy. A to vyhovuje fínskej náture,“ naznačuje. Situáciu s covidom vo Fínsku však hodnotí ako nie dobrú, aj napriek tomu, že sa krajina umiestňuje v dátových rebríčkoch na „lepších“ miestach.

„Ľudia však dodržiavajú odporúčania. Podotýkam odporúčania, nie príkazy. Napríklad rúška nosia v obchodoch a tam, kde je viac ľudí pokope. Ale voľne v prírode nie.“ V krajine je relatívne málo obmedzení, no na hraniciach platia mimoriadne tvrdé opatrenia.

Fínsko je však podľa nej výborné v sledovaní šírenia nákazy. „Aj moja dcéra pracuje v monitorovacom tíme. Keď sa v meste objaví nejaký prípad ochorenia, okamžite spustia monitorovací systém hľadania všetkých kontaktov nakazeného, a tak vystopujú všetkých, s ktorými bol dotyčný v kontakte. Tým sa podarí zabrániť šíreniu nákazy.“

Už minulé leto Fíni investovali do monitorovacích a trasovacích tímov, do ktorých sa pridalo asi 3 000 ľudí (k 16. decembru 2020 sa bezplatného on-line trasovacieho kurzu zúčastnilo 3 354 osôb). Na Slovensku ich bolo na prelome augusta a septembra niekoľko desiatok.

„Momentálne však vo Fínsku prebieha diskusia o tom, že vakcín nie je dosť a ich dodávky sa oneskorujú. Sú pochybnosti, či sa do leta podarí zaočkovať všetkých, ktorí majú o to záujem,“ dodáva pani Kyppö. „Problémom je najmä ekonomická situácia. Ekonomická kríza je nevyhnutná a tej sa bojíme. Vyzerá to dosť zle. Ale sme optimisti.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
48 debata chyba
Viac na túto tému: #inšpirácia #Fínsko #Dánsko #boj proti vírusom