Aké to bude mať dôsledky a čo s tým? pýtame sa Ivety Pauhofovej z Ekonomického ústavu SAV, ktorá sa problematikou zaoberá dlhodobo.
Pozorujete prehlbovanie príjmovej nerovnosti a majetkovej polarizácie v celej Európskej únii?
Viacmenej všade, ekonomicky silné Nemecko nevynímajúc. V krajinách bývalého východného bloku však pandémia znásobuje problémy spojené s transformáciou verejného sektora až natoľko, že sa stavajú rizikom pre celú EÚ.
Ako koronakríza postihla ekonomiku Nemecka?
Podľa národných štatistík sa v Nemecku počas koronakrízy „stratilo“ 555-tisíc pracovných miest, najmä v službách. Už dnes chýbajú. V čase vrcholiacej pandémie tam bola ohrozená až tretina malých a stredných podnikov, a to najmä v službách spojených s cestovným ruchom (hotely a penzióny, reštaurácie, firmy regionálnej dopravy a pod.).
Ale tie predsa nepatria medzi najvýznamnejšie podniky.
Ide však o mimoriadne dôležitú sieť prevádzok z hľadiska lokálnej zamestnanosti a schopnosti tvorby regionálnych príjmov na úrovni domácností i podnikov. Treba si uvedomiť, že pri závažnom narušení širokých väzieb lokálneho charakteru nevyhnutne nasleduje poškodenie schopnosti regiónu ako celku fungovať na ekonomických princípoch a jednotlivé lokálne subsystémy – obce, mestá – začínajú kolabovať.
Čítajte aj Platiť by mali tí, čo na kríze zarobiliMestské zastupiteľstvá a obecné samosprávy môžu prudký výpadok príjmov riešiť zvyšovaním daní z nehnuteľností, o čom sa už otvorene hovorí aj u nás. Je to reálne?
Isteže, ale negatívne sa to premietne v nákladových položkách rozpočtov domácností. Môže vzrásť celkový počet neplatičov. Navyše, miestne samosprávy môžu očakávať aj zníženie príjmov z podielových daní, lebo štát ich úpravami bude riešiť svoje problémy. Potom budú odkázané na získavanie drahých úverov, ak nemajú obmedziť investovanie do modernizácie, sústredia sa iba na tzv. záchovné funkcie. Následne sa zadlžia a porušia zásadu vyrovnaného rozpočtovania. Pri rozkrúcaní dlhovej špirály hrozí nútená správa. Nehovoriac už o tom, že takýto vývoj prispieva k rastu medziregionálnych rozdielov, čo už aj pozorujeme.
Pandémia už začína biť po zadlžených domácnostiach. Čo ich ešte čaká?
Plazivé a často skryté zvyšovanie cien potravín a niektorých základných služieb zužuje možnosti splácania starých úverov a iných foriem dlhov. Domácnostiam v konečnom dôsledku nepomôže ani odloženie splátok na šesť či deväť mesiacov. Profitovať z toho budú iba banky, pretože dlžníci budú splácať dlhy za iných úverových podmienok ako doteraz. Už aj tak malý manévrovací priestor pre spotrebu sa ešte viac zúži a môže vyústiť do poklesu spotreby vo fyzických jednotkách. V prípade potravín by to znamenalo chudobu spojenú s hladovaním. A čo sa týka bývania, možno aj stratu strechy nad hlavou vzhľadom na pripravované súčasnou vládou zmeny v dani z nehnuteľností.
Na ktoré kategórie obyvateľstva dopadne pandémia najtvrdšie?
Vývoj starobných dôchodkov, zmeny v ich valorizácii, likvidácia tzv. trinásteho dôchodku, rast cien základných tovarov a služieb nasvedčuje, že nepriaznivým vývojom životných podmienok budú najviac postihnuté domácnosti dôchodcov, predovšetkým ich jednočlenné domácnosti. Osamelí seniori sa tak postupne stávajú závislí od príspevkov svojich najbližších, s čím súčasná výkonná moc aj počíta. Ale otázky generačnej solidarity začínajú byť chúlostivejšie.
Lebo mladí majú plno vlastných starostí?
Poviem to ináč. Predpoklad pôsobenia generačnej solidarity je oslabovaný najmä problémami rastu miezd mladej populácie i celkovým mzdovým vývojom a jeho perspektívami. Veľkými otázkami zostávajú zmeny v dopyte po nových profesiách, ktoré však naše školstvo nepripravuje.
Osamelí seniori sa postupne stávajú závislí od príspevkov svojich najbližších, s čím súčasná výkonná moc aj počíta.
Dá sa povedať, že v dôsledku pandémie môžu zaostalejšie regióny, napríklad na východe Slovenska, ešte viac zaostať, zatiaľ čo bohatšie na západe republiky si, naopak, polepšia?
Je to relatívne. Výkonné regióny s automobilovým či iným priemyslom a malým podielom nízkopríjmových domácností sú schopné vzhľadom na celkovú úroveň príjmov obyvateľstva a rozsah finančných rezerv podnikateľských skupín lepšie prežiť krízovú situáciu. Netýka sa to však všetkých segmentov ich hospodárskej štruktúry. Napríklad reštauračné prevádzky, športové a kultúrne zariadenia sa aj v týchto regiónoch dostali z finančného pohľadu na dno a do straty. V ekonomicky zaostalých regiónoch či okresoch znamenalo zatvorenie prevádzok zmienených služieb na taký dlhý čas takmer ich 100-percentnú likvidáciu, lebo mali finančné rezervy iba na jeden alebo dva mesiace.
Ako by ste kvantifikovali príjmovú polarizáciu na Slovensku?
Pred piatimi rokmi s príjmom do 500 eur mesačne muselo vystačiť 58 percent obyvateľov Slovenska. A tých, čo mali príjem nad 2-tisíc eur, bolo iba 1,2 percenta. Posledné údaje máme za rok 2019. Hrubo povedané, chudobných je viac, bohatých tiež. A stredná trieda „zoštíhlela“. Ďalšie proporcie nie je možné ukázať, lebo základné dáta za rok 2020 sú pre nás zatiaľ nedostupné.
Aké sú potom reálne možnosti riešenia tohto problému na konci krízového obdobia? Progresívne zdanenie príjmov a prípadne aj úspor boháčov?
Vždy na konci krízového a pokrízového obdobia treba počítať s tým, že spoločnosť bude mať obmedzené zdroje a vysoké náklady v rámci dlhovej služby. Pri hľadaní financií sa často uskutočňujú zmeny v štruktúre daní. Progresívnemu zdaneniu sa budú bohatí vzpierať a, obávam sa, nebude ani politická vôľa niečo meniť.
A čo tak zvýšiť daň z majetku?
Súčasné politické vedenia v mnohých štátoch nepovažujú za efektívne zvyšovať dane z majetku. Predpokladá sa, že nebudú mať relevantný dosah, že inak zapôsobia na chudobné vrstvy obyvateľstva a inak na bohatých.
Čo možno očakávať od ekologických daní? Veď s ich postupným zavedením počíta aj súčasná slovenská vláda.
Výrobca s environmentálnou záťažou takúto daň nakoniec premietne v spotrebnej dani. Výsledkom bude rast cien a zvyšovanie podielu výdavkov v rozpočtoch domácností, na čo doplatia najmä tie nízkopríjmové. Osobne si myslím, že sústredenie sa výhradne na oblasť zmien v daňovom systéme nemusí jednoznačne priniesť potrebné zdroje. Naopak, môže prispieť k schudobňovaniu širších vrstiev obyvateľstva a posilní polarizačné tendencie v spoločnosti.
Kde teda hľadať peniaze na zaplatenie nákladov vyvolaných pandémiou?
Existujú viaceré nádejné oblasti, v rámci ktorých možno chýbajúce zdroje zabezpečiť. Spomeniem aspoň reálny, ale naozaj reálny, boj s korupciou, s čiernou a so sivou ekonomikou, zníženie rozsahu „transfer price“ (keď materská spoločnosť fakturuje tovar a služby svojej „dcére“) a, napokon, tvrdý postup proti práci na hrane zákona. Ale to už je na osobitný rozhovor.
Doc. Ing. Iveta Pauhofová, CSc.
- Od roku 1989 pracuje v Slovenskej akadémii vied, najprv v Prognostickom ústave a od roku 2009 v Ekonomickom ústave, a to ako samostatná vedecká pracovníčka.
- Je autorkou viacerých monografií, o. i. série kníh pod názvom Súvislosti príjmovej polarizácie na Slovensku. Výskumne sa venuje aj svetovej ekonomike, je spoluautorkou monografie o jej aktuálnom vývoji a perspektívach, ktorá vyjde na jeseň tohto roku.