Toto je príbeh o záchrancoch Jánovi Spevákovi a o jeho manželke Márii Spevákovej. Menoslov tých, ktorých zachránili, je dlhý: Abrahám Klein, Rozália Ráchel Lea Kleinová, Sára (Edita), Zissy (Eva), Mojše, Šlomo (Štefko), Jakub a Hana Kleinovci.
Keď sa hitlerovské jednotky blížili k Banskej Bystrici, žil tam takmer celý zvyšok slovenského židovstva: okolo 10-tisíc ľudí. Mnohí z nich mali pripravené úkryty v kopcoch. Zdráhali sa však vziať veľkú rodinu Kleinovcov, pozostávajúcu z dvoch dospelých a šiestich detí. Báli sa, že malé deti budú plakať a prezradia úkryt v lese. V zúfalej situácii pomohol Kleinovcom rabín zo Sečoviec Avraham Wintner, ktorý im našiel malý byt v dedine Riečka.
Čítajte aj Spravodliví medzi beštiami
Nový dočasný domov pozostával z troch obydlí: z dvoch strán bývali Nežidia a v strednom trakte Kleinovci. Rodina sa oficiálne vydávala za evanjelikov, ktorí utiekli z iného mesta. Jedlo bolo iba na prídel. Každá rodina mala preukaz, ale nie Kleinovci, pretože boli predtým ako Židia zbavení občianstva. Miestni dedinčania (vrátane starostovej manželky) boli väčšinou antifašisti. Zľutovali sa nad rodinou a v noci im na prah dverí nosili jedlo – zemiaky, ovocie a mäso.
Keď Nemci obsadili Banskú Bystricu, začali spolu s gardistami chodiť po domoch vo všetkých mestách a dedinách. Hľadali partizánov, zbrane a Židov, pričom za ich ukrývanie hrozila poprava. Majiteľka domu pani Spišiaková požiadala Kleinovcov, aby dom okamžite opustili. Rozália chodila od domu k domu a snažila sa nájsť náhradné bývanie, no nikde nepochodila. Prišla k jednej žene, ktorá mala tri voľné izby, začala plakať a prosiť o pomoc, ale bezvýsledne. Suseda, ktorá tam bola a počula jej plač, povedala: „Prečo ich neprichýlite, keď máte voľné tri izby?“ Potom sa obrátila na pani Kleinovú a povedala jej: „Hoci ste Židia, ste ľudia. Poďte bývať k nám.“
Čítajte aj Ocenili Slovákov, ktorí nezištne zachránili Židov
Táto láskavá žena, pani Speváková, prijala Kleinovcov a poskytla im vykúrenú miestnosť, zatiaľ čo ona a jej chorý manžel sa presťahovali do nevykurovanej miestnosti. V kočíkoch spali tri najmenšie deti Kleinovcov a tri staršie deti s rodičmi na slamených rohožiach. Spevákovci im tiež umožnili používať svoju kuchyňu. Nájomné bolo stanovené na desať korún na deň, a keď sa Kleinovci ponúkli, že zaplatia viac, pani Speváková to okamžite odmietla so slovami: „Keď ste na úteku, nechcem od vás viac.“
Po nejakom čase Kleinovci minuli všetky svoje peniaze a aby mohli kúpiť jedlo, museli predať všetky cennosti. Keď sa pani Speváková dozvedela o ich situácii, odišla do neďalekého Tajova a urobila zbierku od ľudí na „pomoc utečencom“.
Kleinovci zostali u Spevákovcov až do oslobodenia dediny rumunskou armádou. Potom sa vrátili do Revúcej, ktorá už bola bezpečná (v ruských rukách). Po návrate sa dozvedeli, že ich milovaný syn Jehuda (poslaný za rodinou do maďarského mesta Balkany, aby sa vzdelával v ješive), bol deportovaný a zavraždený v nacistickom koncentračnom tábore.
Rodina sa rozhodla odísť žiť do USA. Po vojne mali Abrahám s Rozáliou ďalšie tri deti: Ester, Mendy a Faigy. Všetky zachránené deti sú stále nažive okrem najstaršej dcéry Sáry, ktorá zomrela pred 20 rokmi, a Mojšeho, ktorý zomrel minulý rok.