Učiť sa cudzí jazyk je ako plávať proti vlnám. Aké metódy odporúča polyglotka?

Ste známa ako jazyková mentorka. Čo si pod tým máme predstaviť?

Znamená to, že nikoho neučím cudzí jazyk, ale učím ľudí, ako sa ho sami naučia. Dokonca i taký, ktorý ja sama nemusím ovládať. Videla som totiž obrovskú priepasť medzi tým, ako som sa ja sama učila jazyky ako samouk, a tým, ako som ich učila v tradičnom vzdelávaní – či už na jazykových kurzoch, na vysokej škole, alebo na základných školách. Videla som, že tie dva spôsoby sú úplne odlišné, a hľadala som cestu, ako môžem ľuďom pomôcť. Aby sa cudzí jazyk mohli učiť tak, ako sa ho učia polygloti, teda ľudia, ktorí ovládajú viac ako päť jazykov.

Koľko ich viete vy? Všetky ste sa naučili sama?

Dokopy som sa učila deväť jazykov, z toho sedem si udržujem na plynulej úrovni. Všetky som sa učila sama s výnimkou angličtiny a nemčiny, ktoré som mala i v škole. Som však presvedčená, že aj pri týchto dvoch jazykoch som sa viac posunula vďaka samoštúdiu.

To, čo mi dala škola, bol iba základ, ale na profesionálnu úroveň som sa dopracovala sama. Po angličtine a nemčine to potom bola španielčina, poľština, francúzština, esperanto, ruština, slovenský posunkový jazyk a swahilčina. Posledné dva však už vôbec neviem používať. Som v nich úplný začiatočník, vyšumeli mi z hlavy.

Čítajte viac Angličtina je pilier. Ako matematika či materinský jazyk

Prečo?

Lebo som v nich nikdy nedosiahla plynulú úroveň. Aj keď som sa každý z nich učila takmer dva roky dosť intenzívne a bola som už mierne pokročilá. Mám na to takú teóriu, ktorá to dobre vysvetľuje. Učenie sa cudzích jazykov prirovnávam k filmu Stroskotanec s Tomom Hanksom.

Z opusteného ostrova sa chcel dostať na šíre more, ale zakaždým, keď si postavil nejakú loďku, dokázal prekonať iba malé vlny blízko pobrežia. Potom prichádzali čoraz väčšie vlny, ktoré ho vždy zmietli naspäť k ostrovu, až kým nepochopil, že musí naozaj poriadne zabrať, aby sa cez ne dostal. Presne tak to vnímam s cudzím jazykom.

Ako treba bojovať s vlnami?

Ak sa človek učí len trochu a nedá do toho v krátkom čase viac energie, možno sa trochu posunie, ale v momente, keď sa prestane učiť, ho tá vlna vrhne naspäť. Zase sa do toho na chvíľu pustí, a vlna ho opäť odnesie k brehu. Ľudia sa potom často cítia ako veční začiatočníci, pretože sa vždy len trochu naučia a trochu zabudnú. Trik je v tom, že sa treba naozaj naštvať, zabrať a dostať sa s jazykom na plynulú úroveň – na takú solídnu B 2.

Vtedy už viem ten jazyk komfortne použiť, porozprávať sa v ňom, prečítať si knihu alebo si pozrieť film. A ak to na tú úroveň dotiahnem aj v rozprávaní, už ma vlny nikdy nezmetú späť k ostrovu. Ani ja nemám všetkých sedem jazykov na úplne najvyššej úrovni, ale viem sa do toho rýchlo dostať, pretože mám dostatočný základ, ktorý si viem osviežiť. So swahilčinou a s posunkovým jazykom som sa však nedostala za tie vlny. Zmietli ma späť k ostrovu, a keby som sa ich chcela znova učiť, začnem celkom od nuly.

Prečo ste zabudli práve tie dva jazyky? Nebavili vás?

Za to môžu okolnosti. Nemala som dôvod učiť sa posunkový jazyk, len ma to zaujímalo. Na vysokej škole som mala možnosť prihlásiť sa na kurz, tak som to využila. Bolo to super, no medzi nepočujúcimi som nemala kamarátov, takže hneď, ako som prestala chodiť na kurz, som si už posunkový jazyk nemala kde cvičiť. Čo sa týka swahilčiny, mala som veľké cestovateľské plány, ale v tom čase mi nevyšli. A ja sa cudzí jazyk neučím len preto, aby som ho vedela. Potrebujem nejaký dôvod, motiváciu, aby ma to bavilo.

Niektorí polygloti si cudzie jazyky osvojili aj vďaka tomu, že žili alebo študovali v zahraničí, chodili do anglickej škôlky alebo na bilingválne gymnázium. Na vás je obdivuhodné, že ste sa všetky jazyky naučili doma na Slovensku. Nelákalo vás vycestovať?

Lákalo, no tak mi to zariadili životné okolnosti. Som z malého mesta, z Partizánskeho. Keď som bola na strednej škole, možno aj boli nejaké príležitosti študovať v zahraničí, ale neriešila som to. Chcela som pracovať ako tlmočníčka, takže mi bolo jasné, že musím študovať na Slovensku, lebo potrebujem angličtinu, nemčinu, no v kombinácii so slovenčinou. Tých päť rokov vysokej školy som teda strávila na Slovensku, potom ďalšie štyri roky na doktorandskom štúdiu.

Čítajte viac Nevšedný talent ovláda dvadsať jazykov

Na vysokej som pochopila, že nemusím ísť do zahraničia, aby som sa naučila cudzí jazyk. Viem sa ho bez problémov naučiť sama a až potom si užívať cestovanie. O to viac ma bavilo, že som sa jazyk naučila doma – aspoň na mierne pokročilú úroveň, a keď som potom išla do tej krajiny, tak som sa v priebehu pár dní veľmi rýchlo zlepšila, lebo som dokázala oveľa viac rozumieť a prijímať. Veľa ľudí robí chybu, že keď sa chcú naučiť napríklad po nemecky, idú hneď do Nemecka. Bez základov je však pre nich každé slovo nové. Nemôžu si zapamätať všetko, čo počujú, takže ten postup je tam oveľa pomalší.

Zástancovia tohto spôsobu výučby to však zdôvodňujú tým, že ak sú v cudzojazyčnom prostredí, „hodení do vody“, prinúti ich to učiť sa, a to rovnakým spôsobom, ako sa učí hovoriť dieťa – že sa to na nich postupne „nalepí“. Nie je to správna metóda?

Pomáha to, ale nie je to jediná nevyhnutná podmienka. Obrovský rozdiel je v tom, že dnes už máme dobu internetu. A ak sa chcem učiť napríklad swahilčinu, viem si doma vytvoriť swahilské prostredie. Od rána do večera môžem počúvať swahilské podcasty, príspevky na YouTube, objednať si konverzácie so swahilským lektorom – a to hovorím reálnu skúsenosť, ako som sa sama učila.

Alebo si môžem písať s ChatomGPT (umelou inteligenciou na internete, pozn. red.) vo swahilčine. Celý deň môžem stráviť ponorená vo swahilskom prostredí, a nemusím nikam cestovať. Človek si vie cudzojazyčné prostredie vytvoriť aj doma a prispôsobiť si ho svojim potrebám alebo jazykovej úrovni.

Kedy a ako sa vo vás prebudil záujem o cudzie reči?

Do maturity by som sa neoznačila za človeka, ktorý je extra zameraný na jazyky. Mala som len dva – angličtina mi išla, nemčina ma nebavila. Zlomilo sa to až pri španielčine. Snažila som sa ju niekoľkokrát naučiť ešte na strednej škole, ale zlyhala som. Nevedela som, ako na to. Nechodila som na žiadny kurz, nemala som možnosť vycestovať do Španielska, ani som nepoznala nikoho, kto by vedel po španielsky, tak som to skúšala iba s učebnicou pre samoukov. Trikrát som s tým prestala, znechutená a frustrovaná.

Kedy sa to zmenilo?

Až keď som mala 19 rokov. Povedala som si, že sa nejdem učiť celú gramatiku, len si ten jazyk nejako napočúvam. Počúvala som v španielčine audioknihu Harry Potter, ktorú dobre poznám, a vtedy sa začali diať divy. Pri počúvaní tej knihy som postupne rozumela čoraz viac a zaľúbila som sa – nielen do španielčiny, ale aj do učenia jazykov. Pretože som videla, že sa v priebehu pol roka dokážem dostať z nuly na plynulú konverzáciu.

To ma veľmi motivovalo, a tak som si neskôr povedala: Vedela by som to aj s poľštinou, ktorá sa mi veľmi páči? Skúsila som to a opäť som robila veľké pokroky. Na učenie sa každého jazyka som pritom potrebovala konkrétny dôvod. Francúzštinu som napríklad potrebovala na doktorandskú prácu, keďže niektoré materiály boli dostupné iba v tomto jazyku. Ruštinu som sa naučila, lebo som chcela cestovať transsibírskou magistrálou z Moskvy až do Mongolska. Vyšlo to napokon tak, že zhruba každé dva roky som si pribrala nový jazyk.

Tak dlho vám trvá, kým ho dokonale zvládnete?

Nepoužila by som slovo dokonale. To nie je mojím cieľom. Tým je dostať sa za poslednú vlnu. Teda získať úroveň pohodlnej plynulosti, keď viem jazyk využiť v praxi, bez stresu sa porozprávať na akúkoľvek tému a poznám základnú gramatiku. Nesnažím sa silou-mocou dostať na úroveň C1 či C2 alebo mať neviemaké certifikáty. Pre mňa je dôležité, aby som ten jazyk vedela použiť. Ak sa k tomu dopracujem, tak si ho už len udržiavam tým, že sa rozprávam s ľuďmi.

Čítajte viac Ako sa z priemerného študenta stal polyglot, ktorý má na YouTube 10-miliónový kanál

Tvrdíte, že cudzí jazyk sa môže naučiť každý – bez ohľadu na to, či má na to nadanie. Aký je teda váš recept? Ako by mal postupovať bežný človek?

Keby som ten recept mala úplne zjednodušiť, povedala by som, že človek sa má učiť tak, aby ho to bavilo. Zábava musí byť na prvom mieste. To znamená, že využíva metódy, ktoré sa mu páčia, a pracuje s materiálmi, ktoré ho zaujímajú. Veľa ľudí v školách – aj v jazykových – je zvyknutých na to, že im učiteľ povie, aby si prečítali článok, napríklad o histórii vďakyvzdania alebo niečo iné, čo autor učebnice považoval za zaujímavé, no ich to možno vôbec nezaujíma. Venujú tomu hodinu, učia sa k tomu slovíčka, rozprávajú sa o tom… To nie je zábava.

Človek má pracovať s takými materiálmi, ktoré ho bavia. To je prvý pilier. Druhým pilierom sú efektívne metódy. To je, žiaľ, opäť niečo, čo nás v škole neučia. To klasické bifľovanie sa slovíčok na písomku alebo učenie sa nepravidelných slovies je veľmi neefektívne. Možno dostaneme jednotku z písomky, ale nevieme to použiť v praxi. Polygloti používajú oveľa účinnejšie metódy. Treba sa s nimi oboznámiť a zmeniť spôsob učenia.

A čo ďalšie piliere?

Tretím je kontakt s jazykom. Veľa ľudí si myslí, že im stačí prihlásiť sa do jazykovej školy na jednu hodinu týždenne, a tým si škrtnú angličtinu zo zoznamu novoročných predsavzatí. Za tú hodinu týždenne sa však jazyk nenaučia, najmä ak sú v skupine šiesti či nebodaj desiati, a ešte majú klasickú učebnicu, kde je gramatika, slovíčka, písanie, počúvanie…

Ak aj majú intenzívny kurz dvakrát týždenne po 1,5 hodine, tak reálne v cudzom jazyku narozprávajú maximálne sedem minút za týždeň. Za sedem minút sa však v ničom nezlepšíte. Nikdy. Keby ste činky v posilňovni zdvíhali len sedem minút, pozerali by ste o pol roka do zrkadla, aké máte svaly? Je to smiešne, však? Ale pri jazyku to ľudia očakávajú. Vravia si: veď som tomu venoval hodinu, no v skutočnosti ten kontakt s jazykom, tá zručnosť, to rozprávanie bolo veľmi krátke. To nestačí, treba sa tomu venovať viac. Štvrtým pilierom je vytvoriť si v učení systém.

Ako?

Keď už viem, že sa budem učiť ako samouk novými metódami a musím jazyku venovať aspoň 20–30 minút denne (pokojne si to môžem rozdeliť, napríklad 10 minút ráno, 10 minút večer, počúvať jazyk pri cestovaní do práce alebo sa sám rozprávať v aute), treba si to naplánovať. Aby to nestroskotalo na tom, že sa mi nebude chcieť.

Čítajte viac Kedy začať s cudzím jazykom? Priskoro sa nemusí oplatiť

Ľudí učím, aby si spravili jednoduchý učebný plán, založený na tom, čo potrebujú, čo ich baví. Vtedy je to pre nich ľahké – iba nabehnú na ten plán a plnia ho. To je recept na učenie jazyka. Zistím, aké metódy fungujú, vyberiem si tie, ktoré ma bavia, a zabezpečím si intenzívny kontakt s jazykom. Ak to bude človek nasledovať, neexistuje, aby sa nezlepšil.

Mohli by ste uviesť konkrétny príklad? Povedzme, že by ste sa chceli naučiť po portugalsky.

Najskôr by som začala človekom, ktorý už ten jazyk trochu ovláda a chce sa v ňom zlepšiť. Preňho platí presne ten recept, čo som spomínala. Zistí si, aké metódy fungujú. Môže to byť aj sledovanie televíznych seriálov či videí na YouTube, ktoré ho zaujímajú, rozprávanie sa – buď so sebou samým, alebo s niekým, kto sa tiež učí po portugalsky. K plánu si pridá ešte učenie sa slovíčok, napríklad pomocou aplikácie Anki.

Povedzme, že by som si chcela osviežiť francúzštinu. Nájdem si dva-tri podcasty o téme, ktorá ma zaujíma, dám si ich do mobilu a vždy ráno si ich pustím – pri raňajkách alebo keď niekam kráčam. Dám tomu 20–30 minút denne. Potom si vypíšem slovíčka. Pozriem si transkript podcastu, zapíšem si nové frázy, hodím si ich do tej apky, desať minút denne si v nej precvičujem staré slovíčka a večer zavolám kamarátke, s ktorou si pohovoríme po francúzsky.

A ako by sa mal do portugalčiny pustiť začiatočník?

Na začiatku odporúčam postupovať podľa učebnice pre samoukov, ale použiť spôsob, ktorému hovorím metóda spätných prekladov. Spočíva v tom, že si ten jednoduchý text z každej lekcie preložím do slovenčiny a potom si ho prekladám zo slovenčiny späť do portugalčiny. To treba robiť opakovane. Je to veľmi dôležité pre to, že sa vlastne hneď učím naspamäť nejaký krátky text, gramatiku aj so slovíčkami v jednom.

To je obrovský rozdiel oproti klasickej výučbe v školách, kde sa zvlášť učia slovíčka, zvlášť gramatika a očakáva sa, že si to študenti spoja v hlave a budú vedieť rozprávať, čo je absurdné. Tým spôsobom, ktorý som opísala, sa, naopak, učím používať celé vety, hoci ešte nemusím presne poznať gramatiku. Preklad zo slovenčiny do portugalčiny veľakrát zopakujem a napočúvam si to z nahrávky. Keď to tak urobím s viacerými lekciami, slovíčka a frázy sa začnú opakovať a jazyk sa učím celkom prirodzene, tak ako deti.

Pri učení je dôležitá motivácia. Čo by mali robiť ľudia, ktorým sa do toho nechce?

Ľudia si veľakrát myslia, že majú pevnú vôľu, a potom sa nevedia prinútiť. Ani mne sa často nechce, ale ja si nastavím ten systém – svoj učebný plán – tak, že už nad tým nemusím rozmýšľať. Keď som si povedala, že sa naučím napríklad ruštinu, vedela som, že si po raňajkách 10 či 15 minút spravím gramatické cvičenia. Jednoducho, taký bol plán. A ak som si s niekým dohodla konverzáciu, viem, že ma v určenom čase bude čakať a musím tam ísť.

Polovica úspechu tkvie v tom, že si to človek vopred naplánuje. Často to zlyháva pri novoročných predsavzatiach, keď si niekto povie, že tento rok sa už angličtine bude poriadne venovať, no ak si nič konkrétne nenaplánuje, tak sa mu to nepodarí. Ani mne by to nešlo. Pomáha tiež, ak si ľudia svoje učenie zapisujú. Voláme to motivačná tabuľka. Značia si do nej, čo spravili, takže sa hneď pochvália. Je motivujúce, keď na konci týždňa zistia, že napríklad až osem hodín venovali cudziemu jazyku.

Čítajte viac Cudzí jazyk sa môže naučiť každý. Ovládať aspoň jeden je dnes samozrejmosťou

Keď sa známeho českého orientalistu Bedřicha Hrozného, ktorý rozlúštil staroveký jazyk Chetitov, pýtali, ako sa naučil toľko živých aj mŕtvych jazykov, odpovedal, že „posediačky“. Myslel tým to, že dobrú znalosť jazyka si človek musí vydrieť. Dnes je však plno učiteľov, ktorí sľubujú, že jazyk naučia zábavnou formou, takmer bez námahy. Dá sa to vôbec?

Aj ja hovorím, že sa jazyk treba učiť zábavne, no treba si aj na rovinu povedať, že bez námahy to nepôjde. To je ten tretí pilier – kontakt s jazykom. Tomu učeniu jednoducho musíme venovať nejakú energiu. To je to veslovanie za poslednú vlnu. Zábava je však veľmi dôležitý faktor. Keď si totiž niekto pomyslí: „Ja sa mám učiť angličtinu, ktorú som na škole neznášala? Mala som z nej stresy a tá ťažká gramatika… Takto mám stráviť hodinu denne!?“, tak sa nebude chcieť učiť jazyky.

To učenie, ktoré poznám zo sveta polyglotov a z vlastných skúseností, je pritom úplne iné. Je to zábava, spájanie príjemných vecí s užitočnými. A aby som nadviazala na Bedřicha Hrozného, narodil sa v 19. storočí, takže mal oveľa menej možností učiť sa cudzie jazyky zábavne, lebo všetko to, čo ľudí učím, je možné len vďaka internetu. Úprimne poviem, že obdivujem polyglotov zo starších čias, pretože si tie znalosti jazykov naozaj vydreli. Buď šli do zahraničia, alebo sedeli nad knihami. Cudzí jazyk si nemali ako inak napočúvať. Dnes je však tých možností vďaka internetu veľa a sú naozaj zábavné.

Čítajte viac 7 tipov, ako získať jazykové sebavedomie

Zastavme sa ešte pri ďalšom polyglotovi z 19. storočia – pri slávnom objaviteľovi Tróje Heinrichovi Schliemannovi, ktorý sa učil naspamäť celé knihy v cudzej reči. Dnes sa také bifľovanie už neodporúča, ale slovíčka predsa nikto človeku do hlavy len tak nenaleje, treba sa ich nadrilovať.

Áno aj nie. Drilovať v zmysle, že si tie slovíčka 20-krát prečítam a dúfam, že sa mi nejako dostanú do hlavy, to nefunguje. Dnes už vieme viac o tom, ako sa mozog učí prirodzeným spôsobom, a že úplne najdôležitejšie je pravidelné opakovanie. To si však vieme pekne zabezpečiť bez toho, aby to bolo iba nudné drilovanie.

Spomínala som aplikáciu Anki, ktorá je presne na tom založená. Ten systém sa volá SRS. Funguje to tak, že si tam nahodím sto slovíčok, ktoré sa chcem naučiť, a aplikácia mi postupne bude ukazovať tri-štyri nové denne, a zároveň mi ukáže tie, čo som sa učila včera, predvčerom či minulý týždeň. Ja jej dávam najavo, či ich poznám. Keď to slovo neviem, bude mi ho ukazovať stále dookola, kým sa ho nenaučím. Tak sa slová ukladajú do dlhodobej pamäti, ale nenazvala by som to bifľovaním.

Čítajte viac Dvadsiatka krajín, kde hovoria najväčším počtom jazykov: Prvý štát ich má neuveriteľných 820

Máte nejaký cieľ? Koľko jazykov sa ešte chcete naučiť?

Nikdy som nemala nejakú métu. Počet jazykov, ktoré ovládam, nepovažujem za trofej. Nezbieram ich ako odznaky. Vždy musím mať dôvod na to, aby som sa ich učila. Ak príde situácia, že sa budem chcieť naučiť nejaký jazyk alebo ho budem potrebovať, určite sa do toho rada pustím, ale nebudem sama na seba tlačiť, že sa teraz každé dva roky musím naučiť nový jazyk. Svoje 20. roky som mala veľmi aktívne, veľa som cestovala, stretávala sa s ľuďmi. Veľmi ma to bavilo a nevedela som sa dočkať, kedy sa naučím ďalší jazyk. Teraz žijem viac na Slovensku, takže už nemám také plány a žiadny jazyk sa neučím.

Využívate znalosti jazykov aj v praxi? Akej práci sa venujete?

Desať rokov som vyučovala angličtinu aj nemčinu, šesť rokov som tiež tlmočila. Teraz už podnikám, založila som firmu Jazykový mentoring, ale sama už nie som jazyková mentorka, nikoho v učení nevediem. Spravili sme to tak, že školím jazykových mentorov v našej firme, ktorí potom v učení sprevádzajú iných ľudí. Som teda podnikateľka a know-how o učení jazykov rozvíjam tak, aby sa k tomu dostali tisíce ľudí na Slovensku aj vo svete.

Na internete možno nájsť informácie o polyglotoch zo sveta, ktorí vraj ovládajú aj 50 či viac cudzích jazykov. Nie je to len mýtus? Naozaj by sa v toľkých rečiach vedeli plynulo dohovoriť alebo ovládajú iba základné frázy?

Myslím si, že je to tak, ako hovoríte. Sú polygloti, ktorí tvrdia, že sa učili 50 jazykov. Niektorých poznám osobne a viem, že sa počas života v každom z tých jazykov vedeli celkom slušne dorozumieť, ale som presvedčená, že dnes sa už vo všetkých tých jazykoch nedokážu dohovoriť. Takého, čo by to vedel, nepoznám. Väčšina polyglotov má asi tri až päť jazykov obstojných a z 10–15 ďalších ovládajú základy, vedia sa v nich orientovať, niečo rozumejú, no prirodzene dochádza k tomu, že sa im to pletie.

Ak sa napríklad nejaký Američan, ktorý sa učí už piaty slovanský jazyk, s vami rozpráva po slovensky, mieša do toho plno ruských, srbských či ukrajinských slov. Reálne z tých jazykov možno niečo rozumejú, vedia si niečo prečítať, ale že by niekto aktívne ovládal 50 jazykov, to som ešte nepočula. Keď sa niekto oháňa tým, koľko jazykov ovláda, poviem mu, aby sme si trochu pokecali a overíme si to.

Čítajte viac Toto je 7 najrýchlejších jazykov. A taliančina nie je ani v prvej trojke!

A čo ste pri overovaní zistili?

Organizovala som najväčšie svetové stretnutie polyglotov, kde nás bolo vyše štyristo. Účastníci si na menovku nalepili vlajočky krajín, ktorých jazyky ovládajú. Ja som si nalepila len tie jazyky, v ktorých sa dokážem porozprávať. Stalo sa mi, že som sa po nemecky prihovorila niekomu s nemeckou vlajkou, no on mi nevedel odpovedať, lebo sa vraj iba začína učiť. Ak by to posudzoval niekto zvonka, povie si, že Lýdia vie len sedem jazykov a tento ich ovláda až 50! (Smiech.)

Ako jediná Slovenka ste prednášali na prestížnej svetovej konferencii TED (Technology, Entertainment, Design) v New Yorku, kde sa vaša prednáška drží medzi stovkou najsledovanejších prejavov na webstránke podujatia takmer so 16 miliónmi pozretí. Prečo tak zaujala?

Bola pre mňa obrovská pocta, že ma na TED pozvali, aj keď vtedy som nečakala, že to bude mať taký ohlas. Samu ma to prekvapilo. Predstavila som tam svoje štyri piliere pri učení sa jazyka. Snažila som sa premostiť svet polyglotov so svetom bežných ľudí. Myslím, že sa mi to podarilo, lebo ľudí to inšpirovalo, motivovalo a hlavne im to dodalo nádej, že sa aj oni dokážu naučiť cudzí jazyk.

Po ruskej agresii proti Ukrajine ste založili OZ Buddíci pre Ukrajincov. Čo je to za iniciatívu?

Buddy po anglicky znamená kamoš. Ide o to, že ľudí na Slovensku, ktorí chcú pomôcť a venovať hodinu týždenne dobrej veci, spájame s Ukrajinkou alebo Ukrajincom, ktorý býva v ich okolí, a dávame im materiály na učenie slovenčiny. Prebieha to presne podľa mojich zásad – konverzačnou metódou. Nie je tam gramatika, žiadne vysvetľovanie ani bifľovanie slovíčok.

Buddík nemusí vedieť ani slovo po ukrajinsky či rusky a Ukrajinec ani slovo v cudzom jazyku. Je skvelé, ako rýchlo to funguje. Je to pekný, zmysluplný projekt a som rada, že takto môžeme pomáhať. Prepojili sme už viac ako 860 slovensko-ukrajinských párov, z čoho sa nesmierne teším.