O kultúre: "Alternatíva"

O pálčivých problémoch nášho školstva počuť počas prázdnin pomenej. Minister školstva si však trochu času našiel a zavítal do „najstaršej kultúrnej a vedeckej ustanovizne v oblastiach vedy, výskumu, školstva, propagácie a prezentácie slovenskej kultúry a umenia.“ – do Matice slovenskej.

05.08.2013 05:00
debata (1)

Podľa agentúrnej správy minister počas svojej návštevy vyslovil podporu jej zámerom. Patrí k nim ambícia vydávať „spoločenskovedné učebnice, alternatívne učebnice k dejinám a slovenskému jazyku“. Rovnako by Matica chcela „zásadným spôsobom“ zintenzívniť „výskum historiografie, slovakistiky, súčasnej pôvodnej literatúry, literárnej a kultúrnej histórie, regionalizmu, ako aj života Slovákov v zahraničí“.

Ak sme sa teda onehdy, pri návšteve premiéra, dozvedeli, že máme do činenia s „elitou“, tentoraz sme informovaní o matičnej snahe vytvárať „alternatívu“ v oblasti vzdelávania a vedy.

Informácie, ktoré z tejto podivuhodnej inštitúcie prenikajú na verejnosť už takmer dve desaťročia, umožňujú vytušiť, o aký druh „alternatívy“ pôjde. Možno to bude alternatíva, ktorá vyplýva z jej adorácie vojnového slovenského štátu, alebo tá, na základe ktorej matičné periodikum Slovenské pohľady publikovalo svojho času básne vojnového zločinca Radovana Karadžiča. A možno aj taká, ktorá odzrkadlí skutočnosť, že ide o „ustanovizeň“ zakliesnenú v mytologizujúcej národnoobrodeneckej mentalite. Tá mala svoju historickú funkciu v 19. storočí, no v rôznych podobách sa definitívne zdiskreditovala v 20. storočí.

Zaráža ma však okrem iného jedna vec. S humanitnými vedami to bolo v našich končinách vždy zložité. Kým pred rokom 1989, až na niektoré výnimky, podliehali ideologickému vplyvu, v súčasnosti sa musia konfrontovať nielen s nezáujmom verejnosti, s ob­vineniami o svojej neužitočnosti, provinčnosti, ale aj s postupným krátením finančných prostriedkov. Tie sprevádzajú čoraz tvrdšie kritériá vedeckého hodnotenia. Vedecké inštitúcie – či už fakulty, alebo akademické ústavy – jednoducho musia svoju vedeckosť opakovane preukazovať v akreditáciách.

Napriek všetkému sú tu stále historici, sociológovia, etnológovia, literárni vedci a iní, ktorí sa usilujú prinášať pozoruhodné poznatky o tejto spoločnosti a kultúre, konfrontovať ich vo vedeckej diskusii doma a v zahraničí. Na zreteli stále majú snahu vyhnúť sa ideologickým skresleniam svojho pohľadu. Pokiaľ viem, Matica slovenská kritériám takéhoto hodnotenia podliehať nemusí, tak ako donedávna nemusela zverejňovať svoje zmluvy na internete, vedeckosť jej bola zrejme daná do vienka už len jej vznikom v roku 1863. Jej publikačná činnosť nepochybne pozornosť vzbudzuje, ale je to iný typ pozornosti, než o akú by slušné vedecké pracovisko v 21. storočí stálo.

S podporou prajného súčasného ministra školstva sa „alternatíva“, ktorú si Matica želá reprezentovať, nepochybne zakorení – ešte viac ako doteraz – do školských osnov. A o jej výsledkoch sa dozvieme od našich ratolestí, ktoré si ju budú osvojovať počas školského vyučovania.

1 debata chyba