Už pri zháňaní financií naň sa stretávali s problémami. Reakcie, ktoré film Život Briana nakoniec v niektorých kresťanských kruhoch vyvolal, ich však zarazili. Jednoducho povedané – nikto z nich (až takú) španielsku inkvizíciu neočakával.
Pritom od začiatku nemali v úmysle spochybňovať základné myšlienky kresťanstva, na ktorých napokon nič spochybňovať ani netreba. Išlo im o to, aby ukázali, že aj dobré myšlienky sa dajú ľahko zdeformovať a že ľudia sa príliš ľahko vzdávajú svojho kritického myslenia a osobnej zodpovednosti, pretože je pre nich jednoduchšie slepo nasledovať dogmy. Brian Cohen je vlastne tragický, kafkovský hrdina, ktorému sa život vymkne z rúk a zomelú ho okolnosti. A tie sú zhodou náhod komické až do absurdnosti. Pythoni od začiatku zdôrazňovali, že posolstvom filmu je výzva, aby sa každý spoliehal na vlastný kritický názor a nenechal sa manipulovať inými – v tomto zmysle boli naozaj predstaviteľmi generácie „zlatých šesťdesiatych“.
To, čo po uvedení filmu nasledovalo, sa nieslo presne v duchu pythonovských skečov. Našlo sa príliš mnoho „slušných ľudí“, ktorí považovali za svoju povinnosť demonštrovať svoju urazenosť filmom a presadzovať jeho zákaz. Vidieť ho či rozmýšľať o ňom preto radšej ani nepotrebovali. V anglickom grófstve Surrey dokonca zakázali film premietať aj dve mestá, ktoré nemali žiadne kino. V dejinách ľudstva to napokon nebol prvý príklad konfliktu slobodného, oslobodzujúceho smiechu s inštitucionalizovanou ľudskou hlúposťou, ktorý vyvolal obdobné reakcie.
Na neuveriteľnú obmedzenosť a zaslepenosť týchto reakcií príznačne ukazuje debata Johna Cleesa a Michaela Palina v programe Friday Night, Saturday Morning stanice BBC 2 s britským kresťanským publicistom Malcolmom Muggeridgom a so southworským anglikánskym biskupom Mervynom Stockwoodom. Obaja obviňovali tvorcov filmu, že zosmiešnili Ježiša Krista a zaútočili na kresťanskú vieru. Obaja priznali, že nevideli film od začiatočnej scény, ktorá jasne ukazuje, že film nie je o Ježišovi. Cleese a Paline na obvinenia reagovali argumentmi, ktoré preukazovali, že princípy kresťanstva pochopili oveľa hlbšie. Na zázname tejto debaty však vidieť, že dogmatizmus, sebastrednosť a neochota počúvať ich rozhorčili a sklamali. Reagovali na ne s vážnosťou, ktorú by u nich nikto nepredpokladal.
Príbeh filmu Život Briana by mohol byť len viac ako tridsaťročnou epizódou z dejín filmu o kolízii s dogmatickou zaslepenosťou. Ale ako ukazujú aj posledné udalosti na Slovensku, súvisiace s „pochodom života“, listom proti „kultúre smrti“ a samozvanými „slušnými ľuďmi“ – vždy sa nájde niekto, kto bije na poplach proti imaginárnemu nepriateľovi. Kto nie je ochotný akceptovať názory a životné postoje iného a odmieta hľadieť na svet otvorenými očami. Preto si zúfalý výkrik Briana zoči-voči jeho „nasledovateľom“: „Nepotrebujete nikoho nasledovať! Musíte myslieť samostatne! Všetci ste individuality!“ stojí zato stále pripomínať.