Znie to na prvý pohľad zrozumiteľne. Ak máme dobrú vôľu, zrozumiteľné je to aj na druhý a mnoho ďalších pohľadov. Ale môže sa to zdať aj nezrozumiteľné, ak nemáme vytvorené predpoklady, teda vedomosti a skúsenosť. Takže ak sa začneme baviť o kognitívnej disonancii, naša nevedomá a neskúsená myseľ sa zarazí, možno vydesí, možno urazí a odvráti inam. Bude sa však mýliť. Kognitívna disonancia nie je nič iné ako nesúlad poznaného s tým, čo máme viac alebo menej ukotvené v hlave. A niektorí priam zabetónované.
Betón je stavivo z rôznych prísad. Po stuhnutí je tvrdý a stály. Urobiť kvalitný betón je pekná drina. A ak sme si ho raz v hlave vyrobili, pochopiteľne nemáme chuť ho rozbíjať a vyhadzovať. Veď máme hlavu pevnú, tvrdú, osadenú, vymedzenú. Pochopiteľne sa vyhýbame ďalšej drine.
Zabetónovaná myseľ sa však svojou uzavretosťou dostáva do konfliktu s okolitým prostredím a so svetom. Svet, prírodný aj ľudský, je tekutý ako zradné piesky, valí sa ako prudká rieka, menlivý ako globálna klíma – veď len kuknime na čerstvý vývoj na Ukrajine od večera do rána. Ani novinári a tlačiarne riadne nestíhali. A kto už by mal byť lepšie cvičený reagovať na novinky a zmeny sveta?
Iste, byť cvičený reagovať na novinky nestačí. Veď už sám výraz „cvičený“ evokuje opicu. Ale sú profesie, ktoré túto vlastnosť vyžadujú osobitne. Tak im to neberme. Zabetónovaná hlava (po našom kognitívne disonantný región humánneho organizmu) neprekáža na nižšom poste v armáde, na nočnej vrátnici, pri baliacej linke, miešaní slivkového lekváru, vypĺňaní tlačív a štrikovaní šálov. V týchto prípadoch kognitívna disonancia integritu neohrozuje.
Vo všetkých ostatných prípadoch a na všetkých iných úrovniach však betónová hlava ohrozuje spoločnosť. Keďže pohodlie je pre každého tvora prvoradé, betónová hlava sa maskuje. Betón v hlave poznáme napríklad takto: majiteľ nečítal veľké romány (nemá predstavivosť); nečítal báseň (nevciťuje sa); ukazuje svalstvo (pochopiteľne, uprednostňuje silu pred rozumom); nevie cudzie jazyky (bojí sa inakosti); odmieta historické, politické a kultúrne poznanie (nemá vedomie súvislostí); nediskutuje (nemôže, nemá nástroje); predstiera spojenie s nadprirodzenom (betón v hlave je mŕtva hmota); šibalsky sa sem-tam usmeje (klame); stavia bariéry na svoju ochranu a preventívne útočí (betón v hlave je totiž vzhľadom na vnútorné prostredie krehký).
Inštinkt napovedá, že na betón v hlave je najúčinnejšia riadna guľa. Našťastie tí, ktorí nemajú v hlave betón, sa neriadia iba vrodenými pudmi. Ostal by inak kameň na kameni?