A tie zas spomínam preto, lebo som sa nedávno rozprával s rektorom jednej z nich a on si povzdychol, ako je ťažké vybrať dobrých študentov: na konci štúdia často patria medzi najlepších tí, ktorí boli na prijímačkách tak-tak na hrane. A hneď som mu pripomenul, že to ešte nevieme, ako by dopadli tí, čo zostali „pod čiarou“. V každom prípade, uzavrel, vy to máte ľahšie: talent na matematiku sa jednoduchšie preveruje. Áno i nie. Musím dodať ja.
V prvom rade ide o to, či všetky školy chcú získať tých najlepších študentov. To v našich podmienkach zďaleka nie je také jednoznačné. Spomínam si, ako jedna fakulta verejnej vysokej školy pri overovaní matematických vedomostí vyslovene uvádzala, že u nich nezaváži ani víťazstvo v matematickej olympiáde (zasvätení nepochybujú, že toto je jeden z najsolídnejších argumentov o talente), ale musia uspieť v ich prijímačkových testoch.
To by ešte samo osebe nebolo také zlé, keby som tie testy nevidel. Jednoduchučká matematika bola zaodiata do ekonomickej hantírky, ktorú nemohol rozlúskať ten, kto neabsolvoval špeciálnu prípravu na prijímacie pohovory. Samozrejme, platenú a, samozrejme, organizovanú ľuďmi z tej istej fakulty. Keď som o tom svojho času napísal do novín, dostalo sa mi jedinej odpovede, a to v duchu vtedajšej tupej neoliberálnej ideológie raného slovenského kapitalizmu: za vzdelanie treba platiť, nech si zvykám. Asi ani nemusím dodávať, že táto fakulta mala odvtedy ešte niekoľko iných prijímačkových lapsusov.
Ale čo fakulty, ktoré skutočne chcú vybrať najlepších? Ak na výber vôbec je, pravda. Jedna vec je urobiť prijímačky v štýle „najlepšie, ako vieme“, druhá, či sú ozaj dobré. Jednou z odpovedí je práve úspešnosť pri štúdiu (ak je toto samotné zmysluplné). Osvietené fakulty si môžu urobiť štatistiky, ako súvisí poradie prijatých študentov s poradím úspešnosti absolventov (aspoň) počas štúdia a hľadať optimálnu prijímačkovú stratégiu. Nie je to nemožné. Ak je vôľa. Sám som si na vlastnú päsť robil menší výskum u našich študentov, a skutočne, veľa tých z chvosta sa počas štúdia prepracovalo na čelo. A naopak. Čo ostatne potvrdili i staršie zistenia kolegov. Zobrať viac študentov a tých pretriediť počas prvého ročníka je iná stratégia. Je drahšia, náročnejšia, ale keď sa zle realizuje, nemusí byť o nič úspešnejšia. Práve matematika zvykne byť predmetom, kde sa to láme. Popravde, nemám rád, keď sa z matematiky robí strašiak. A môže to byť i kontraproduktívne, ak prvé semestre neberú do úvahy rôznu kvalitu stredných škôl alebo význam matematiky pre ďalšie štúdium.
Toľko teória. To celé však začne mať význam až vtedy, keď budeme mať aspoň zopár špičkových vzdelávacích inštitúcií prírodovedného a technického charakteru a keď záujem o ne zo strany študentov a zamestnávateľov ďaleko prevýši ponuku. Až vtedy sa začne tá pravá prijímačková sezóna.