Nedávno písal jeden zahraničný špičkový odborník posudok na „minimovú“ prácu môjho doktoranda. S takým niečím strávite minimálne zopár dní, je to predsa len do stovky strán hutného textu. Navyše jeho posudok bol veľmi podrobný s množstvom nápadov, ako ďalej s dizertačnou prácou. Ostatne, písanie všakovakých posudkov je bežnou súčasťou nepísaných akademických povinností. A spravidla nebýva honorované (u nás by mohol dostať za napísanie posudku 16,60 eur brutto, ja som sa mu to i hanbil povedať, a nepochopil by ani nutnú byrokraciu okolo tejto závratnej sumy, radšej ho ja pozvem na večeru, keď sa stretneme na nejakej konferencii). Ale predstavte si, že by ste v inej ako akademickej oblasti od niekoho chceli, aby pre vás pár dní pracoval (napríklad akože predvianočne upratal či vymaľoval byt) za „pekne ďakujem“. Asi sa vám to nepodarí.
A teraz príklad z iného, presne opačného súdka. Spomínam si, ako jeden môj kolega z fakulty nastúpil do ústavu vtedy Československej akadémie vied. Jeho nová budova sa ešte len dokončovala, a tak vysokokvalifikovaní páni fyzici napríklad rezali závity na vodovodné rozvody či inak suplovali robotníkov. A nerobme si ilúzie, že tieto časy sú dávno preč. U nás na škole nedávno vymieňali okná. Staré železné netesnili, ani keď boli nové, a tridsať rokov sa neumývali, čo sa ani dosť dobre nedalo. Takže v tomto smere pokrok. Horšie to bolo so spúšťou, čo po majstroch ostala. A tu sa akademická obec rozdelila na dva tábory. Niektorí hneď pochopili, že keď si ju neodpracú sami, tak v kancelárii sedieť nebudú. Ja sám som vypratal za fúrik sutiny a ešte tri dni potom vykašliaval prach. Iní najskôr začali argumentovať armádou upratovačiek, čo dlhé týždne počas prác nemala čo robiť a teraz by hádam mohla zabrať. Zvlášť keď na rozdiel od nás majú aspoň metly. Ešte i študenti sa museli čudovať, keď videli svojich učiteľov usilovne upratovať a upratovačky usilovne pofajčievať pred školou. Tak toto by zas moji zahraniční kolegovia nepochopili. Možno by ešte pochopili nedostatok peňazí, no horu administratívnych predpisov, ktoré gniavia a zväzujú naše školy, už ťažšie.
A ak by som mal našim akademickým pracoviskám niečo zapriať, tak okrem peňazí by som im želal, aby v tom, čo nie je akademické, fungovali ako racionálne pragmatické súkromné firmy, a v tom, čo akademickým je, ako náročné a sebavedomé vedecké a pedagogické inštitúcie. A nie naopak.