Iste, vláda (v širšom zmysle slova), ktorá vymýšľa stále novú byrokraciu či zákony proti kazítkam, je problém. Na druhej strane vláda, ktorá zefektívni, zreformuje verejné veci tak, že fungujú lepšie a za menej peňazí, by bola prepotrebným riešením aj pre nás. V každom prípade podobné dilemy nájdeme aj inde. Napríklad dopravné zápchy. Tie môžu byť problémom, keď ohrozujú vitálne dopravné funkcie, ale aj riešením ako obmedziť individuálnu či nákladnú dopravu tam, kde je nežiaduca.
V okolí Bratislavy sa rozbieha petícia za podporu budovania novej štvorprúdovej cesty, aby sa tí, čo žijú mimo mesta, ľahko doň dostali. Pre nich sú súčasné zápchy problém. Bratislavčania by zas mohli spustiť protipetíciu, aby sa cesta nestavala, kým sa nevyrieši čo s (desať)tisícami ďalších áut v meste. Pre nich môže byť nová rýchlostná cesta problém.
Dilemu by pomohli rozlúsknuť informácie i nová dopravná politika. Predchádzajúci hlavný dopravný inžinier bol takpovediac stará škola. Na verejnosti sa nechvalne prezentoval stále novými požiadavkami na budovanie ďalších jazdných pruhov s tým súvisiacim obmedzovaním zelene a celkovou podporou individuálnej automobilovej dopravy. Dokonca aj nevyhnutné dopravné dáta naplánoval získavať tými najstaromódnejšími metódami – anketami počnúc. Pritom dávno sú k dispozícii presné, v reálnom čase aktuálne dáta o tom, odkiaľ, kam a kedy cestujeme – vďaka mobilným operátorom a internetovým firmám. Dáta, ktorým anketári nemôžu ničím konkurovať. Skrátka, zapadol do toho, čoho sme v Bratislave svedkami za ostatné roky – ak inde budujú „smart city“, my spoľahlivo „stupid city“. Je mi to o to viac ľúto, že bývalý primátor bol pôvodným povolaním informatik. Terajší je právnik, ale možno práve on bude presadzovať moderné riešenia založené aj na informačných technológiách, zvlášť keď jeho nová dopravná inžinierka chce autá obmedziť a hromadnú dopravu zefektívniť a zatraktívniť. A zďaleka nejde len o trasovanie liniek, preferenčné riadenie semaforov a pod.
Napríklad vďaka technológiám vieme, koľko ľudí a približne odkiaľ prišlo, povedzme, na večerný megakoncert a tomu vieme prispôsobiť okamžitú ponuku verejnej dopravy (v súčasnosti si obyvatelia okolia na internete len pozerajú, kedy musia prísť domov skôr, aby ešte zaparkovali). Vieme zistiť, či rozšírenie pešej zóny nepovedie k neúnosnému nárastu dopravy inde, vieme flexibilne znižovať (i kontrolovať) maximálnu rýchlosť tak, aby sme znížili dopady dopravy na životné prostredie (hluk, exhaláty) a plynulosť dopravy by to ani nemusela pocítiť atď. A nehovorím o nejakej vzdialenej budúcnosti, už teraz nám služba google trafics dáva okamžitú informáciu o zaťaženosti ciest. Bez anketárov.
Ale vráťme sa k onej plánovanej štvorprúdovke. Mohla by byť riešením a zároveň sa nestať problémom: stačilo by vyčleniť z nej dva pruhy pre hromadnú dopravu a tých, ktorí sa chcú sami viezť v aute, „porieši“ zápcha v druhých dvoch. Ostatne, aj v USA, „krajine individualizmu“, je celkom bežná politika, že autá len so šoférom sú znevýhodňované. O tom sa diskusia až tak nevedie.