Správa o konečnom výsledku, akým sa skončila séria partií v hre Go medzi počítačom AlphaGo a najúspešnejším svetovým hráčom, sa dá pokladať za prehru, ktorú utrpel nielen Kórejčan Lee Sedol, ale aj my ostatní, čo túto doskovú hru nehráme a nepoznáme ani jej pravidlá.
Po tom, čo v roku 1997 prehral v šachu vtedajší majster sveta Garri Kasparov s počítačom Deep Blue, sa mnohé naše presvedčenia o prevahe ľudského mozgu nad počítačom zrútili, no vieru v jeho jedinečné schopnosti stále podporovala prastará ázijská hra, pri ktorej je počet možností mnohonásobne vyšší než v šachu a, čo je ešte dôležitejšie, o víťazstve nerozhoduje ani tak ich prepočítavanie, ako skôr intuícia. K dobrému ťahu tu hráča privádza videnie: predstavuje si obraz pekného tvaru. Doteraz sa zdalo, že počítače do tejto domény nikdy víťazne nepreniknú, že ľudská intuícia prekoná výkony aj tých najdômyselnejších programov. A počítačové programy naozaj s lepšími hráčmi prehrávali. No v stretnutí, čo sa nedávno skončilo, sa situácia obrátila a šampión dosť jasne prehral. Chápeme, že táto prehra neotriasla iba jeho povesťou majstra, ale pripravila nás všetkých o ilúziu privilégia, čo sme si ako predstavitelia rodu Homo sapiens pripisovali. Človek (už aj tu) prehral so strojom!
Dodajme, že je to len ďalšia zo stratených ilúzií o postavení ľudského druhu vo svete. Od nástupu modernej vedy sme sa museli zmieriť s tým, že nie sme v strede vesmíru, že nie sme výnimkou zo zákonitostí prirodzeného výberu, že nevládneme nad vlastným myslením. Teraz nás výsledky našich pokrokov vo vede a v technike pripravili o pocit suverenity, ktorý sa spájal s presvedčením, že intuícia je výsostne ľudskou záležitosťou.
Víťazný počítač nemal po poslednej partii nijaké stavy, ktoré by sa dali prirovnať k pocitom triumfu, no v prejavoch porazeného bolo zjavné sklamanie a za svoju hru sa ospravedlňoval. Neprehral iba za seba. Akoby sme sa priblížili k naplneniu proroctva, čo zaznelo bezprostredne po prehre šachového majstra sveta: odteraz musíme pripustiť, že jedného dňa počítač zloží aj symfóniu alebo básnický epos. Po tomto výsledku treba poctivo priznať, že intuícia prestala byť výsadou ľudského prístupu k svetu.
Je však strata tejto výsady naozaj prehrou, ktorú by sme mali oplakávať? V počítačovom programe schopnom intuitívne odhadnúť pekný tvar sme možno získali partnera, ktorý nám pomôže pri orientácii v čoraz zložitejšom a neprehľadnejšom svete. Z tejto prehry by sa dala vyťažiť podpora pri obhajobe intuitívnych riešení, ktoré doteraz boli pokladané za nejasné, neodôvodnené a vlastne iracionálne, aj keď zodpovedali nášmu videniu sveta.
Pred nejakým časom mi operačný program môjho počítača ponúkol inteligentnú osobnú asistentku. Vraj mi bude vyhľadávať údaje o vlakoch, upozorní ma na predpoveď počasia, pripomenie mi termíny z kalendára, skrátka, bude manažovať moje aktivity. Najviac ma však zaujala poznámka sľubujúca, že pri tom všetkom bude vtipná. Že by sa už aj vtip dal naprogramovať? Zatiaľ ostávam skeptický.