Slovensko patrí v tomto k najohrozenejším. No nielen podľa údajov o pôrodnosti: naše vysoké školstvo sa zdá byť nereformovateľné – vôľa chýba vnútri i mimo neho, čo má za následok, že navyše desaťtisíce mladých ľudí, tých najnadanejších a najaktívnejších, odchádzajú za vzdelaním do cudziny. Z veľkej časti nenávratne. A bez náhrady. Toto sa nám vypomstí. K tomu treba prirátať väčšinou politikov starostlivo pestované antiimigračné nálady a budúcnosť vyzerá ešte pochmúrnejšie.
Druhá prognóza hovorí, že vzhľadom na výrazné pokroky v oblasti umelej inteligencie je ohrozené obrovské množstvo pracovných miest . Zdanlivo nič nové, o tom, ako stroje berú ľuďom prácu, sa hovorí už vyše dvesto rokov. Novinkou je len to, že tentoraz je ohrozených viac druhov pracovných pozícií, vrátane tých, čo sú obsadené „bielymi goliermi“.
Doterajšia skúsenosť naznačovala, že stroje zvýšia efektívnosť výroby, následne zlacnie produkcia a vytvoria sa nové pracovné príležitosti, takže v konečnom dôsledku si všetci polepšia. Štatisticky. Teraz to má byť podľa prognóz inak. Stroje toho majú nahradiť príliš veľa a príliš rýchlo – povolania ako šofér, predavač, pokladník, účtovník, lekár, učiteľ, novinár, prekladateľ atď. Skrátka, všade tam, kde stroj dokáže prekonať človeka, kvalitou či cenou. A množstvo nových pracovných pozícií má byť omnoho menšie. Aj toto môže zvlášť zasiahnuť Slovensko, s priemyslom založeným na montovňách, call centrách a podobných činnostiach, ktoré stroje nahradia ako prvé.
Voľakedy sa riešilo, či stroj dokáže poraziť šachového veľmajstra. Z hľadiska trhu práce je skôr zaujímavé, že už i len šachová aplikácia v mobile dokáže poraziť 99,9 percenta ľudí. A „naučí“ sa to za pár sekúnd, skôr, ako niekomu vôbec vysvetlíte pravidlá hry. Teraz už stroj porazí väčšinu ľudí v takých činnostiach, o ktorých sa nám to pred pár rokmi ani nesnívalo – od rozpoznávania tváre či anomálií v tkanivách až po rozpoznanie a porozumenie ľudskej reči.
No a teraz bude zaujímavé sledovať, ako to celé dopadne. Najlepší možný vývoj by bol ten, aspoň pre nás, ak by stroje plynule nahradili ubúdajúcu pracovnú silu, nastala a udržiavala by sa rovnováha na pracovnom trhu. No i oba horšie scenáre sú možné, každý z trendov môže prevážiť. Toľko globálny pohľad. A ten lokálny?
Sám neviem, či sa mám tešiť, keď na druhej strane telefónu či za e-mailovou adresou bude stroj. Nedávno som si dopisoval s jednou energetickou firmou, chceli odo mňa bezúročnú pôžičku, asi sa im úroky v banke stále zdajú vysoké. Volali to zvýšenie zálohovej platby. Takmer na dvojnásobok. Bezdôvodne. Vymenil som si s nimi veľa e-mailov a „osoba“ na druhom konci stále akože nie a nie pochopiť, o čo mi ide. Nevedel som, či tam je akože trošku „natvrdlý“ zamestnanec alebo rafinovane naprogramovaný stroj. Tak či onak, nakoniec „to“ „počulo“ na zvýšený tón. A ešte sa „to“ i ospravedlnilo. Takže predsa len „to“ bol asi počítač.