K všetkým týmto víťazstvám, cenám a poctám sa pridáva jedno zvláštne prvenstvo, ktoré neprislúcha ani osobe, ani dielu, a pritom je asi najcharakteristickejším vyjadrením toho, čo sa v priebehu minulého roku v celosvetovom meradle odohrávalo. Ako sme sa už v novembri od spoločnosti vydávajúcej Oxford Dictionnary dozvedeli, slovom roka 2016 sa stal výraz „post-truth“ – prídavné meno, ktoré by sa dalo preložiť slovenským „postpravdový“. Najčastejšie sa tento výraz spája s politikou: kampane, ktoré predchádzali brexitu a voľbám amerického prezidenta, sa stali masovými predstaveniami politiky, pri ktorej požiadavky pravdivosti úplne prehlušila záplava veľkých sľubov, siláckych vyhlásení a emotívne pôsobiacich póz. Už v priebehu týchto kampaní sa viackrát ukázalo, že pravda je iná a niektoré veľké sľuby nemajú nijaký objektívny základ. Napríklad veľkohubý bojovník za brexit Nigel Farage musel tesne pred referendom priznať, že sľub o návrate veľkej sumy, akú Británia údajne každý týždeň posiela Európskej únii, bol omylom. Ani toto priznanie však nijako závažnejšie nezmenšilo počty jeho stúpencov. Ukazuje sa takto jeden z charakteristických znakov postpravdovej politiky: obracia sa k ľuďom s posolstvom, ktoré chcú počuť, čím ich pozornosť odvracia od pravdy, ktorá sa stala synonymom zlých správ.
Oxfordský slovník uvádza, že postpravdová politika sa presadzuje vo chvíli, keď objektívne fakty majú na utváranie verejnej mienky menší vplyv než výzvy obracajúce sa na emócie a osobné presvedčenia. Zdá sa potom, že odhalenia objektívnej skutočnosti prichádzajú vždy neskoro, v čase, keď už verejnosť na včerajšie sľuby zabudla a čaká na novú dávku upokojujúcich vyhlásení o skvelej budúcnosti. Vo vedomí ľudí si takto postpravdová politika pred zistením faktov udržiava predstih a nejaké odhalenia jej minulých omylov či neprávd ju nemôžu znepokojovať – je predsa politikou, čo prišla po dobe vlády pravdy. Ak taká doba dakedy vôbec bola.
Je však nanajvýš pochybné, či sa takto dá uniknúť aj samej skutočnosti. Postpravdová politika sa spolieha, že verejnosť potrebuje sľuby, a nie upozornenia na narastajúce dlhy, ktoré raz bude potrebné splatiť. No takto sa nedajú odvrátiť hrozby, ktoré na nás v neďalekej budúcnosti nevyhnutne doľahnú, ak sa nepodarí zvrátiť prebiehajúce ekologické, demografické a ekonomické procesy. Postpravdová politika žije z krátkodobých úspechov, ktoré jej do istého času dovoľujú odsúvať strategické úlohy. Zopár týchto úspechov v minulom roku skutočne dosiahla, teraz však pomaly prichádza doba účtovania. Priznávam však, že rozkvitnuté stromy aj vo mne prebúdzajú nádej, že všetko je, ako má byť a nič hrozné sa zatiaľ nestalo.