O kultúre: O literárnych pomníkoch

28.07.2017 06:00

Pred niekoľkými týždňami sa na pultoch našich kníhkupectiev objavil český preklad románu francúzskeho spisovateľa Laurenta Bineta Siedma funkcia jazyka.

Ide o autora, ktorý je známy aj väzbami na české a slovenské prostredie. Istý čas pôsobil v Košiciach ako jazykový lektor a jeho úspešný debut HHhH bol o dôležitej udalosti československých dejín – atentáte na Heydricha. Hoci je jeho nová kniha parodickým a rozšafným trilerom, znovu sa vzťahuje na históriu, a to v niekoľkých rovinách – tematickej a poetickej. Na mušku si berie francúzsku a v širšom zmysle západoeurópsku kultúru 20. storočia, konkrétne 80. ich roky. Vychádza z poetiky postmoderného románu, ktorá bola vtedy na výslní. Za veľa vďačí napríklad Umbertovi Ecovi, ktorý sa tu tiež stáva jednou z postáv. Román sa zameriava na obdobie doznievajúceho triumfu humanitných odborov, myslenia o kultúre a vlastne i literatúre. Západoeurópski intelektuáli vtedy dokázali svojimi myšlienkami burcovať spoločnosť a formovať kultúru. Dobové okrídlené heslo „teória je moc“ vychádzalo z reálnych pomerov.

Binetovo mystifikujúce rozprávanie o odhaľovaní tajomného sprisahania, ktoré viedlo k fiktívnej vražde filozofa Rolanda Barthesa, vykresľuje francúzskych či talianskych filozofov a literárnych vedcov ako kultúrne ikony a celebrity, aktívne zasahujúce i do súdobého politického diania. Binetove postavy – Michel Foucault, Julia Kristeva či Louis Althusser – vychádzajú z reálnych biografických informácií: Foucault bol gay, Kristeva Bulharka a Althusser počas schizofrenickej epizódy zavraždil svoju ženu. Autor však tieto fakty doťahuje do provokatívnych až blasfemických polôh. Jeho román je síce satirickou reflexiou roly intelektuála v časoch, ktoré sú však nenávratne preč, no cítiť v ňom aj akýsi obdiv. Preto je v istom zmysle aj nostalgický.

Intelektuáli z Binetovho románu mali kultúrny a sociálny status, ktorý ich predurčoval stať sa hrdinami románového rozprávania.

Postavenie súčasného intelektuála pripomenie skôr diela iného románopisca – Davida Lodgea. Jeho knižky, rozvíjajúce tradíciu britského univerzitného románu, v mnohom predvídali spôsob, akým reprezentanti humanitných odborov v dnešnom svete fungujú. V knihe Svet je malý literárni vedci, pendlujúci z konferencie na konferenciu, pôsobia ešte ako rockové hviezdy na turné. V ďalších Lodgeových románoch sa akademický život stáva priestorom pre malicherné boje ega a neustáleho tragikomického pokusu zvýznamniť sa. K tomu sa pridáva ustavičná snaha ustáť socioekonomické tlaky spoločnosti, presvedčenej o zbytočnosti tých sfér ľudského života, ktoré nevedú k priamemu zisku. Výstižný je v tomto smere román Pekná práca, brilantná satira thatcherizmu, kde feministickú literárnu historičku pošlú do továrne, aby hľadala prieniky svojej práce s výrobnou sférou.

Pred sebou tak máme dva druhy literárnych pomníkov intelektuála. Binetov – aj keď parodicky, ale predsa len fascinovane – siaha po tých šťastnejších epizódach kultúrnej minulosti, druhý – Lodgeov – ho ukazuje rozpusteného v banalizovanej prevádzke, kde sa zmysel jeho činnosti postupne vytráca. Zdá sa, žiaľ, že práve ten druhý reprezentuje aktuálnu realitu výstižnejšie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#David Lodge #Laurent Binet
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
39,99
Flower box biela kocka "L" farebné kvety

Flower box biela kocka "L" farebné kvety

29,99
Orchidea  ružová  na vysoko

Orchidea ružová na vysoko

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk