Adam Mickiewicz: Traja Budrysovci
Troch synov starý Budrys –
litovský šľachtic múdry –
na nádvorie pozve si a rečie:
„V stajniach vám stoja kone, postarajte sa o ne,
nabrúste si kopije a meče.
.
Počul som v meste Vilne,
že svoje vojsko silné
vyšle Litva na tri rôzne strany.
Olgierda ruskou stranou, Kiejstuta na Germánov,
Skirgiella na Ľachov pod horami.
.
Zdravý muž vlasti slúži –
a vy ste zdraví muži.
Nech litovskí bohovia vás vedú!
Ja sa už boja vzdávam, no vám trom radu dávam.
Sú tri cesty – každý z vás má
jednu.
.
S Olgierdom prvý musí ísť tam, kde žijú Rusi,
cez Ilmen, pod múry Novgorodu.
Tam soboľ trávu spása, striebra je vyše pása,
sťa ľad ruble zahatali vodu.
.
S Kiejstutom pôjde druhý
tam, na germánske pstruhy,
na križiakov ľútych, na bastardov.
Jantáru plné dvory, zlatá niť v súkne horí,
kňaz tam nosí ornát zo smaragdov.
.
So Skirgiellom nech tretí
za rieku Nemen letí,
dreveničky ornament tam zdobí.
Nech pohľadá tam rudu, čo panciere z nej budú
a popritom vnukov mi tam robí.
.
Lebo niet krajších dievčin
ako tam pod borievčím
beskydským tie Lašky – milé mačky.
Ich líčka belšie mliečka, cez čiernoriase viečka
hviezdy iskria im aj poležiačky.
.
Ich prsia – tvrdé hrušky.
Nôžky – dve štíhle družky.
Hravo kvietky navlečú si na ne –
tie ľaliôčky drobné, črievičky pre kráľovné,
aj črievičník papučkový zvané.
.
Vašu mať z toho kraja
priviezol som si aj ja
do Litvy, keď bol som mužom mladým.
Už leží v hrobe, ale až dosiaľ si ju stále
pripomínam, keď tým smerom hľadím.“
.
Dostali požehnanie,
synovia vzali zbrane,
odcválali, keď na kone sadli.
.
Ubieha jeseň, zima –
Budrys už obavy má,
že synovia niekde v boji padli.
.
Vtom cez záveje cvála prvý syn, bohuchvála,
a pod plášťom skrýva korisť ťažkú.
„Nesieš mi z Novgorodu
mech rubľov, dedič rodu?“
.
„Nie, môj otec, ja si nesiem Lašku.“
.
Už letí cez záveje druhý syn, plášť mu veje,
a pod plášťom skrýva korisť ťažkú.
„Požehnaný tvoj kantár!
Z Nemecka nesieš jantár?“
„Nie, môj otec, prinášam si Lašku.“
.
Už cez záveje letí
aj Budrysov syn tretí,
plášť sa vzdúva, aj on korisť rád by…
Ani ju neukázal,
už starý Budrys kázal
popozývať hostí na tri svadby. (1828)