O svete: Disneyovská filozofia

12.01.2018 12:00

"Filozofiou našich nových opatrení v oblasti administratívy je...“ Už sme si zvykli, že po takomto úvode sa od hovorcu nejakej inštitúcie nedozvieme o nejakej ozajstnej filozofii administratívy, ale uvedie zámer, akým svoje opatrenia chcú viesť alebo aspoň ospravedlniť.

Takto sa z televíznych spravodajstiev dozvedáme o novej filozofii verejnej dopravy, novej filozofii rozdeľovania verejných dotácií, novej filozofii hodnotenia učiteľov a vedcov atď. Napokon, prečo nie, veď aj Slovník súčasného slovenského jazyka ako jeden z významov slova „filozofia“ uvádza „zmysel niečoho“ a ilustruje to výrazmi „filozofia podnikania“ alebo „filozofia bývania“. Neviem o tom, že by proti tomuto vymedzeniu niektorý z mojich kolegov protestoval. A zvykli sme si už aj na to, že v ohlasovaných opatreniach je práve tak málo ozajstnej filozofie, ako ozajstných inovácií.

Ktovie, ako by filozofiu svojho podnikania vyjadrili veľkí majstri marketingu, Spoločnosť Walta Disneyho? Priznali by, že chcú naďalej brakovať klasické európske knihy rozprávok a ich príbehy vtesnávať do schém americkej populárnej kultúry? Ako sa presviedčame, zatiaľ produkty tohto spojenia nachádzajú v našom prostredí veľký ohlas. Filozofia tohto podnikania je bezpochyby úspešná.

Dá sa však v súvislosti s disneyovkami hovoriť aj o filozofii v štandardnom zmysle tohto slova? Zaiste, nemôžeme očakávať, že by tieto postavičky namiesto naháňačiek vysedávali v teple nad knihami a začali rozvíjať úvahy o bytí. Vyjadrujú však ich názory, postoje a skutky okrem znakov, akými majú vyvolávať sympatie alebo antipatie, aj nejaké stanoviská, ktoré by sme mohli pomenovať filozofickými pojmami a priradiť tak k týmto kresleným figúrkam niektorého predstaviteľa z dejín filozofického myslenia?

Jedna mladá francúzska filozofka sa o takéto priradenie pokúsila: v krajine, ktorá filozofiu stále berie vážne a zvyčajne ju spája s klasikmi ako Montaigne, Descartes alebo Bergson, sa Marianne Chaillanová odvážila vystúpiť s filozofiou disneyoviek. V nezvyčajných dvojexpozíciách sa takto medveď Balú z Knihy džungle objavuje vedľa Epikura, pretože obidvaja sa vraj chcú zbaviť túžby po márnych pôžitkoch, prinášajúcej len nepokoj, aby sa mohli pokojne zamerať na prirodzené pôžitky.

Pieseň Hakuna Matata, táto výzva k bezstarostnosti, ktorá zaznieva v Levom kráľovi, zase Chaillanovej pripomenula myšlienky, akými sa sám k sebe obracia stoik Marcus Aurelius. Vo filme 101 dalmatíncov je podľa nej dokonca ukážka stretnutia dvoch filozofických stanovísk: zatiaľ čo odpudivá Cruella reprezentuje názor, podľa ktorého zvieratám nemožno pripisovať morálnu dôstojnosť, jej odporcovia sa klonia k tomu, že zviera si ju zaslúži.

Bolo by nemiestne, keby sme v týchto spojeniach hľadali niečo viac ako pripomienku niektorých filozofických koncepcií a pojmov. Filozofia, ktorá zostupuje k populárnej kultúre, sa takýchto ambícií musí vopred vzdať. Sám zámer hľadať odlesk filozofických postojov aj tam, kde sa odohráva animovaný rozprávkový príbeh, však treba privítať. Tým skôr, že tieto filmy sú súčasťou procesu, ktorý sa neobracia iba k deťom, ale vnáša infantilné videnie sveta do celej spoločnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#podnikanie #marketingová stratégia #filozofia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk