Pred vyše tromi rokmi som čítala správu z britského medicínsko-sociologického výskumu so zahraničnou účasťou. Porovnával dĺžku života medzi liberálmi a konzervatívcami. Výskum zistil, že liberáli žijú v priemere o 6 percent dlhšie ako konzervatívci. Vtipná informácia ma zaujala, do starého mobilu som si spravila malú poznámku. V novom mobile som ju teraz objavila a vravím si: „Svet a my sa delíme, vadíme, hádžeme po sebe pocitmi, dojmami, bezobsažnými stanoviskami, faktami bez hodnoty a hodnotami bez faktov. Idem ja vypustiť do sveta šesťpercentný rozdiel v dĺžke života medzi súpermi – liberálmi a konzervatívcami. Uvidím, čo bude.“
Aby bolo jasno. Konzervatívec lipne na tradičných hodnotách, na zažitých veciach. Zotrváva na overených postupoch, preberá a presadzuje staré zvyklosti. Nemusí byť na tom nič zlé, naopak. Liberál je slobodomyseľný, nezaujatý, umiernený, zastáva politickú a hospodársku slobodu, toleranciu, obmedzenie štátnej moci, uznáva súkromné vlastníctvo.
Mnohé majú spoločné, napríklad nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. A mnohé zase keby si osvojili jedni od druhých, bolo by na prospech všetkým. Taký roľník musí byť oboje: sú tradičné veci v prírode a počasí, ktorých sa musí pridŕžať, ale moderné stroje a odrody potrebuje. Mimochodom, opísala som rozdiely ako pre škôlkarov, ale obávam sa, že mnohí, ktorí sa označujú buď za konzervatívcov, alebo liberálov, nevedia ani toľko.
Na komentároch som sa pobavila. „Čakal by som od šéfa opačnú diskrimináciu. – Je humorista a humorista je logicky liberál.“ „Dobrá útecha,“ z Prahy „práve sa tu morím s výsledkami volieb.“ „Práve som išiel napísať, že aj Ovar (Zeman) je humorista, ale za liberála by som ho neoznačil. – Správne. Lebo Ovar nie je Boh.“ „My konzervatívci vám to doprajeme. – Chápem, veď nič tak nepoteší, ako cudzie nešťastie.“ „To je aj dôvod, prečo sa ten ajatolláh Chomejní dožil iba 87 rokov. – Áno, áno, počítalo sa so sto dvadsiatimi.“ „Najdlhšie prežijú zakonzervovaní. – Najlepšie zamrznúť v permafroste a keď sa oteplí, vybehnúť.“ „Dlhovekosť sa preceňuje. – Možno, ale jednu výhodu má iste: už si (väčšinou) nemyslíme, že sme chytrejší ako celý svet. – Tuším toto skape u našincov ako posledné.“
Všade niekto čosi volá. Niektorí aj po odstupe, iní po nadhľade, ďalší po objektivite. Mne stačí, keď sa zbytočne vážne veci scvrknú na sušené slivky. Je to dobré na zažívanie. „Ridere in stomacho,“ vraví Cicero. Smej sa v žalúdku. Do hrsti, pod fúzy. Ak nie inak, aspoň tak.