O Ronaldovom prestupe, ktorý stál Juventus 112 miliónov eur, sa už dávnejšie vedelo. Všetko nasvedčuje, že na novom pôsobisku ho privítajú davy nadšených fanúšikov. Dá sa čakať, že medzi nimi budú aj zamestnanci automobilky Fiat, ktorá patrí tým istým vlastníkom ako Juventus.
Práve Ronaldov prestup však ukázal, že prepojenie automobilky s futbalovým klubom, ktorý tradične propaguje jej značku, sa stalo zdrojom napätia. Hoci automobilku, ktorá sa už dlhšiu dobu nevie vymaniť z útlmu a prijíma úsporné opatrenia, v súčasnosti nespájajú s klubom nijaké priame finančné väzby, niektorí jej zamestnanci cítia, že prestupovú sumu v konečnom dôsledku zaplatia oni. Na jednej zverejnenej fotografii bývalí zamestnanci Fiatu stoja pri plagáte, na ktorom je nad Ronaldovým portrétom nápis: „Vieme, kto ťa zaplatí!“
Ako sme sa medzičasom dozvedeli, štrajk, ktorý na protest proti sume za Ronaldov prestup vyhlásila jedna malá odborová organizácia, sa skončil neúspechom. Vraj sa doň zapojila iba mizivá časť zamestnancov. Nedá sa vylúčiť, že vynaložené peniaze sa napokon Juventusu a rodine Angelliovcov vrátia.
Pripomienka, ktorú čítame na plagáte, však vôbec nestráca svoju oprávnenosť. Tým naliehavejšie by mala zaznievať vo chvíľach, keď sa do prípravy megalomanských športových (ale aj politických, vojenských a kultúrnych) podujatí investuje zo štátnych peňazí. Možno by potom reči prednášané na záverečných ceremoniáloch boli pri vyjadrovaní hodnotiacich súdov opatrnejšie a zriedkavejšie by sa v nich objavovali slová o kolosálnom úspechu.
Olympiáda v Soči priniesla početné ukážky toho, ako lesk niektorých víťazstiev a veľkých organizačných úspechov vybledne po vyhodnotení výsledkov dopingových testov. Aj keď to teraz znie ako ilúzia, možno by stálo za zváženie, aby sa hodnotenie veľkých športových podujatí presunulo na dobu, keď bude zrejmé, že z vybudovaných štadiónov neostali iba monštruózne ruiny. Azda by stačilo ešte pred rozhodnutím o ich výstavbe sa dôrazne opýtať, kto to všetko zaplatí.