Prechádzal som aj cez Cleveland. Múzeá: sama paráda. Bohatí priemyselníci sa mali čím pýšiť. Ale domy pracovníkov, z ktorých práce zbohatli – radšej sa ani nepozerať… Železo sa už vyrába inde lacnejšie a oni stratili prácu, príjem a často aj strechu nad hlavou. Umenie zostalo pre nové generácie, ale čo ostalo pre tú starú?
Ani som nešiel do Akronu alebo Youngstownu. Sú na tom horšie. Ani tie parádne múzeá nemajú.
Viezol som sa na bicykli popri starom kanáli, po ktorom už neplávajú lode, a popri starej železnici, ktorou sa prevážajú už iba turisti v lete – dvakrát za deň (trikrát cez víkend). Bývalým majiteľom železiarní, gumární, sklární to zjavne príliš neprekáža. Oni dovolenkujú inde a lepšie.
Spieval som si pieseň Kŕmili sme vás tisíc rokov, ktorú napísal neznámy proletár v roku 1908.
Brali ste nám životy, deti a lásky,
vraj vám to všetko legálne patrí.
Ak krv je cena vášho bohatstva,
dobrý Bože, už sme zaplatili!
(Zaplatili ste za svoje bohatsvo krvou. Tá krv ale nebola vaša!) Pieseň je už teraz stará vyše sto rokov. Kŕmili vás už tisíc a sto rokov. Platili a platili, až kým nemali čím. Čo im za to dáte?
Moja žena je teraz na stretnutí spolužiakov zo strednej vo Walese, bývalej krajine uhoľných baní Spojeného kráľovstva, teraz takmer všetkých zavretých. Spomínam si na druhú pieseň, verše waleského baníka básnika Idrisa Daviesa, zhudobnené Petom Seegerom.
„No, čo mi dáte?“ – zvonia zvony z Rhymney
„A je ešte nádej?“ – zvonia zvony z Blainy
„Na kom zbohatli?“ – zvonia zvony z Rhonddy
„Olúpili baníka!“ – zvonia zvony z Merthyra
Báseň publikoval Davies v roku 1938. Vtedy sa z waleských dolín ešte hojne ťažilo. Ale kostolné zvony už tušili, že to pôjde dolu vodou. A čo zostane tým, ktorí to všetko vyťažili? Seeger začal spievať túto pieseň o dvadsať rokov neskôr, keď pokles ťažby už bol jasný každému. Ale otázky zvonov zostali nezodpovedané. Keď pieseň spievam dnes, doliny sú celkom tiché. Odpovede v nich nezazneli.
„Kradnú hlava-nehlava!“ – zvonia zvony zo Swansea
„A majú tesáky!“ – zvonia zvony z Caerphilly
„Aj Boh je znepokojený“ – zvonia zvony z Wye
„A čo mi dáte?“ – zvonia zvony z Rhymney
Uhlie je vypálené. Majitelia zaň zhrabli zisk. Pracovníci sú dávno vyplatení a prepustení. Lenže, vždy platili pracovníci viac, než dostali. A čo im dáme? Zvony ešte zvonia.