Podľa zástancov teórie „jemne vyladeného vesmíru“ je niekoľko málo fyzikálnych konštánt tak presne „nastavených“, že pri čo najmenšej odchýlke by náš svet nemohol existovať. Tu pripomeniem britského kozmológa Martina Reesa a jeho knihu Iba šesť čísel. Aj podobu našich miest určujú niektoré „čísla“, ale ich zmenou by bol, naopak, náš svet lepší.
Dlhé roky u nás mestá formujú (v zahraničí už dávno nie) viac dopravní inžinieri (a inšpektoráty), než urbanisti, architekti, sociológovia či klimatológovia. A tak to i vyzerá. Pre začiatok by pomohlo, keby si neplietli ulicu s cestou a pri tej druhej nepracovali s číslom (kapacitou), koľko vozidiel, ale koľko ľudí „prepraví“. Pruh pre autobusy a iná preferencia MHD či cyklotrasa by už neboli problémom, ale riešením.
Rovnako pozitívny vplyv by malo zníženie čísla 50 na 40, 30 alebo ešte menej. Hovorím o maximálnej rýchlosti, zvlášť v husto obývaných územiach. Bratislavské kocúrkovo: na širokej radiále, ďaleko od domov je 40, ale keď vodič príde do centra, môže dupnúť na plyn. A s týmto súvisia iné čísla z noriem: často vyžadujú absurdne široké cesty dokonca i na úkor šírky chodníkov (tu by sme sa však museli zbaviť Kaliňákovho dedičstva – načo je nám široký chodník, keď z neho urobil parkovisko).
Nedávno som si odkrokoval berlínsku ulicu, kde som býval: chodník bol širší ako auto- a cyklopruh spolu. K motorizmu patrí aj iné číslo: výpočet parkovacích miest k novostavbám (pre autá, a nie bicykle!). U nás je nielen vysoké, ale na rozdiel od svetového trendu je chápané ako minimum. V zahraničí je to skôr maximum: v meste je auto problém, a nie riešenie.
V Prahe zas idú meniť svetlotechnické normy. Máme ich spoločné a sú vraj najprísnejšie v Európe. Uvedomili si, že podľa tých súčasných nemôžu pokračovať v dlhodobo odskúšanej, obľúbenej a žiadanej blokovej zástavbe (s tichým a bezpečným dvorom). A to nehovorím o pozitívach v súvislosti s klimatickými zmenami. A spomeniem ešte nenápadnejšie „číslo“, výpočet „spoločenskej hodnoty stromu“. Nie som žiaden fanatický zástanca voľného trhu, naopak, ale tu by som bol za vypustenie slovíčka "spoločenská“.
V susedstve nám idú stavať dom, stavebník navrhol vyrúbať prakticky všetky stromy naokolo, aj tie, čo do stavby nezasahujú. Ich vypočítaná spoločenská hodnota (aj zdravých) bola taká nízka, že sa mu to oplatilo. Ak by musel nahradiť vyrúbaný strom iným s rovnakou zelenou plochou a minimálne rok sa oň starať (viem, čo si vyžaduje nový strom v centre mesta), rýchlo by zistil, že ho to bude stáť desaťnásobok a určite by bol z neho triezvejší drevorubač. Mimochodom, v rámci EIA, procesu posudzovania vplyvu tejto stavby na životné prostredie, sa mi asi pár krásnych stromov predsa len podarilo zachrániť.
A tak všetkým občanom i nám, komunálnym politikom, prajem pod stromček, osvietených „normotvorcov“, nech sa neboja aj oni veci meniť a pozrú sa na „normy“ a predpisy výzvami 21. storočia či aspoň realitou vo vyspelejších krajinách. Nech to nie je tak ako s fyzikálnymi teóriami, o ktorých sa traduje, že nové sa presadia len po tom, čo zástancovia tých starých vymrú.