Ľudová tvorivosť na tie zlé správy vymyslela dokonca samostatný žáner spevu. Ku koledám, ktoré nás počas krátkeho ročného obdobia plnia pokojom a nádejou, pridali sa balady, ktoré po celý rok zvestujú ľudské tragédie. A keďže údel prostého človeka je skôr smutný než veselý, balady hrali dôležitú úlohu v dejinách moderných politických piesní. Z piesní o zakázanej láske, ktorá viedla k vražde a samovražde, z piesní o biede, ktorá vyhnala mladých mužov k zbojníkom, z piesní o požiaroch a o vpádoch neľútostných armád, vznikli aj piesne o baníckych katastrofách a o nešťastne sa končiacich konfliktoch s majiteľmi kapitálu.
Podobne ako iné balady, ranejšie robotnícke balady bývali obyčajne bez komentárov. Tak je to v piesni, na ktorú si často spomínam z detstva, o lovcoch bizónov na Divokom západe. Keď robotníci na konci piesne zavraždia šéfa, ktorý im odmietol dať výplatu, spevák nikoho neposudzuje, nikomu nenadržiava. Tragický žáner upozorňuje na krivdu, ale nepozná spravodlivosť.
Iné staré balady však obsahujú jednoduché ponaučenie. Poslyšte, lidé, zprávu, tu smutnou novinu, stalo se, není dávno, to na Mayrau důlu. Tu počujeme príbeh mladého českého baníka, ktorého matka prinútila ísť do práce počas štrajku. Drel sám, bez ochrany svojich druhov – a viac sa z bane nevrátil.
Z toho si příklad vemte, zvláště vy, milé matky, a nepouštějte své muže ve stávce do šichty.
Časom politický komentár dosahuje novú úroveň konkrétnosti aj abstraktnosti. Keď v roku 1970 štátna milícia zabila štyroch protivojnových demonštrantov v mojom americkom rodnom meste, dvaja pesničkári napísali nový text na nápev Lovcov bizónov:
Počúvajte môj príbeh, moju pieseň, bratia, sestry, budem spievať o štyroch mladých, čo sú teraz mŕtvi…
Pesničkárom teraz nepostačí ponaučenie. Pridajú na konci taktickú rada a systémovú analýzu:
Dnes pochodujeme, ale zostáva veľká práca. Musíme organizovať, kým boj nie je u konca. Budeme si pamätať krv, ktorá teraz tiekla, kým nepošleme tento systém do najtemnejšieho pekla.
A tu je odkaz na skoršiu pieseň, ktorá použila ten istý nápev počas baníckych štrajkov v 30. rokoch v štáte Kentucky:
Poďte, všetci baníci, všade, kde ste, počúvajte príbeh, ktorý vám poviem. Príbeh je o krutosti baníckych majiteľov. A speváčka uzatvára: Ja som baníkova žena a vinšujem vám dobré. Pošlime kapitalizmus do najhlbšieho pekla.
V kontexte brutálnej represie, v ktorom pieseň vznikla, výzva na jej konci znie skôr ako prejav zúfalstva než skutočný plán. Temné príbehy, správy presmutné. Počas týchto konfliktov v Kentucky však zaznela aj jedna pieseň so šťastnejšou novinou:
Poďte všetci robotníci, dobrú správu zvestujem o tom, ako odbory prišli ku nám sem!
Nakoniec zlé správy rodia dobré. Novina, o ktorú ide, je však stará. Jedna z najstarších krívd ľudských dejín inšpirovala vznik piesne o tom, ako sa všetko napraví. Skôr či neskôr. Lebo spasiteľ neprichádza len raz. Rodí sa, dospieva, umiera vždy prv, ako svoju prácu ukončí. Všetko podstatné ponecháva na nás.