Bolo by to také nešťastie, keby ľudstvo zaniklo? Príroda by si oddýchla

Včelárite?

Nie (smeje sa). No musím sa priznať, že keď som si chystal rešerše pre tento film, v prvých mesiacoch som bol presvedčený, že musím začať včeláriť. Nakoniec ma od toho odhovorili. Podaktorí z nich sú aj vo filme. Aj by som mal možnosť sa tomu venovať na dedine na chalupe, ale z jednej strany mám včelára, ktorý má 20 včelstiev, z druhej ďalšieho, ktorý ich má desať. A oni mi povedali, že to nie je dobrý nápad. Bolo by to príliš veľa konkurencie pre to, aby som sa zaoberal alternatívnym včelárstvom.

Ako je na tom včela medonosná?

Venujú sa tomu skoro všetky noviny. V poslednom čase sa tvrdí, že včely miznú záhadným spôsobom. V zimnom období zrazu zostane úľ prázdny, ale všetky zásoby v ňom zostanú. Včely niekam odletia, ale nikto nevie kam. Deje sa to aj v Česku, no napríklad oproti Amerike máme včiel stále dosť. Vychádzam z toho, čo som si prečítal a vypočul od včelárov. V Amerike je úbytok neskutočný. I keď je pravdou, že tam sa často k včelám správajú naozaj hnusne. Netvrdím, že všetci, ale mnohí biznismeni áno.

Čo to znamená hnusne?

Ani o tom nechcem rozprávať. Oni ich používajú na opelenie obrích ovocných sadov, ktoré majú napríklad v Kalifornii. Dovezú ich, nechajú ich urobiť svoju prácu a potom sa na ne „vyprdnú“. Ide o hnusné zneužívanie pracovnej sily.

Čo choré včelstvá vypovedajú o človeku, spoločnosti?

Práve to som sa snažil filmom povedať. Že o spoločnosti to nevypovedá nič pekné. Je tu určité menšie percento ľudí, ktoré sa dokáže správať k prírode šetrne a váži si ju. Ale potom je tu väčšie percento ľudí, ktoré prírodu len využíva na to, aby sa malo lepšie. Aby si mohlo kúpiť nové auto.

Jeden z protagonistov vo filme povie, že ak niekto včelám ubližuje, tak sú to včelári. Je to tak?

Tým myslel práve tých včelárov, ktorí to robia pre peniaze. To znamená, že nevnímajú včelstvo ako jeden úžasný organizmus. Robia to tak, aby mali čo najviac medu, ktorý môžu predať. Mal na mysli tú horšiu polovicu včelárov.

Čítajte aj Prežijú včely, ak ich napojíme na internet?

Váš film otvára veľa tajomstiev. Napríklad, že žiadna zo včiel, ktorá usilovne zbiera cez rok nektár, sa nedožije zimy, keď sa tie zásoby spotrebúvajú. Prečo to potom robia?

Asi ide o komunitný inštinkt. Skrátka, ony také sú. Už od narodenia makajú, dokiaľ sa neunavia natoľko, že idú niekam umrieť. Pretože už sú vyčerpané. Odohrá sa to zhruba po šiestich týždňoch. Niekedy sa včelstvo prirovnáva k organizmu. Včely sú ako bunky v tele, fungujú a potom odumrú, úlohu prevezmú iné bunky a tak ďalej. Takáto je príroda. Včely to robia preto, aby spoločenstvo fungovalo. Vedia, že musia robiť tieto úlohy, nosiť nektár a vodu, aby ich rod pokračoval.

Menia sa aj slová, ktoré včelári používajú. Prečo je z kráľovnej dnes včelia matka?

V starých časoch sa ľudia domnievali, že je to kráľ. Potom zistili, že to nie je kráľ, ale kráľovná. A už ani to sa dnes veľmi nepoužíva, skôr včelia matka. A to preto, že matka nemá v spoločenstve privilegované postavenie. Analógia s ľudskými panovníkmi nefunguje. Matka totiž nemá žiadnu autoritu, o ničom nerozhoduje, nič neriadi. Jej úlohou je len klásť vajíčka. Jej suita ju navádza do buniek – tu budeš klásť! A ona kladie. Počas sezóny nakladie 1 500 vajíčok za deň. Jediné, čo má, je takzvaný feromón. Ide o špeciálnu vôňu, ktorá včelstvo stmeľuje. Určuje im – toto je vaše spoločenstvo, tu budete žiť a pracovať. Matka inak nemá absolútne žiadne rozhodovacie práva, o všetkom rozhodujú včely robotnice. Preto sa jej prestalo hovoriť kráľovná. Niektorí vravia – matička.

Vo filme zaznie, že včelie matky majú snubný obrad na zvláštnych miestach, ktoré sa po tisícročia nemenia. Kde to je?

Je to tak! Je to napríklad 20 až 30 metrov niekde vo vzduchu. A skutočne sa tvrdí, že je to zakaždým to isté miesto, ktoré trúdy aj matičky vždy nájdu. Ale prečo je to práve na tomto mieste a nikdy nie na inom? Čiastočne sa to vysvetľuje termoprúdmi vo vzduchu.

Foto: Andrej Barát

vcely Včely sú ako bunky v tele, fungujú a potom odumrú, úlohu prevezmú iné bunky a tak ďalej. Takáto je príroda.

Čo sa deje v úli, keď matka robí niečo, čo nemá?

Včely sa jej zbavia a zaobstarajú si novú. Jednoducho ju urobia z vajíčka, ktoré nakládla ešte stará matka. Rozhodnú sa, že toto bude nová matka, kŕmia ju, vytvoria väčšiu bunku, ktorá sa nazýva matečná. Vyživujú ju výdatnou materskou kašičkou, ona rastie do väčšej veľkosti, až sa stane matkou. A tú starú buď nechajú niekde v kúte dožiť alebo sa jej zbavia.

Vo filme sa objaví narážka, že by to takto mohlo fungovať aj v ľudskej spoločnosti…

To by bolo príma, keby sme to takto mohli robiť. Teraz by sa to hodilo u nás v Česku, aj u vás na Slovensku. Ak niekto prestane slúžiť spoločenstvu, tak by sa mal vymeniť.

A nepomohlo by, keby politici povinne chovali včely?

(Smeje sa). No, určite by to pomohlo. Ale chudery včely. Politici nemajú veľa času, lebo musia robiť úklady. Potom sedia na schôdzi v parlamente, aj tam ich niekto zdržuje. Už by im nezostal čas na včely. Ak nebodaj áno, myslím si, že by to pozitívne zmenilo ich myslenie.

Čítajte aj Nóri postavili včelám diaľnicu. Slováci prvé bufety

Vo filme zaznie otázka – bolo by to také nešťastie, keby ľudstvo zaniklo? Ako by ste odpovedali?

Asi tak, ako ďalej pokračuje ten text – príroda by si oddýchla. Všetky tieto úryvky sú citáciami z nejakej literatúry. Táto konkrétna je z knihy Patrika Ouředníka (česky a francúzsky píšuci spisovateľ, prekladateľ, žije vo Francúzsku, pozn. red.). Niektoré citáty som vo filme použil s miernym zveličením alebo iróniou, takže to nie je myslené až tak vážne. Ale schválne, čo by sa stalo? Toľko živočíšnych druhov už zaniklo od vzniku života na tejto planéte, že by to bola zase len jedna z ďalších fáz. Bolo by to prirodzené, príroda by si nejako poradila.

Ako sa môže všetko nakoniec dobre skončiť, ako to sľubuje názov?

Samozrejme, že môže, ale teraz je otázka, ako pre koho.

Tak ako to dopadne?

Ja neviem. Zo mňa sa z pôvodného optimistu trochu stal pesimista. Keď sa pozriete na to, čo sa deje, veľa dôvodov na optimizmus nie je. A najmä to, že sa vlastne vie, čo sa deje a nič nerobí, alebo sa robí iba naoko, to je úplne najhoršie. Musel by sa zmeniť úplne celý systém, ako funguje ľudstvo. Pretože všetky tie drobné korekcie určite veľmi nepomôžu k náprave tejto planéty. Nemôžem to predikovať, ale do budúcna to nevidím veľmi optimisticky. Otázka je: Čo je to budúcnosť? To môže byť nespočet rokov, pokojne aj tisíc. Pre záchranu planéty nerobíme vôbec nič.

Naozaj nič?

Zopár jednotlivcov možno áno, ale celkový systém sa vôbec nemení. Ľudia nechcú zľaviť zo svojho pohodlia, zo svojej takzvanej slobody. Za svoju slobodu a právo považujú, že na víkend môžu letieť z Česka do Ríma za desať eur. Tak tam všetci letia na víkend. Dejú sa ďalšie podobné nezmysly. Už si nikto neuvedomuje, že keby radšej išiel na prechádzku do hôr, na Slovensko, tak by planétu ničil menej, než keby letel do Ríma na dve noci. Ale to mnohým nevysvetlíte.

Foto: Matej Mikloš

miroslav janek Už si nikto neuvedomuje, že keby radšej šiel na prechádzku do hôr, na Slovensko, tak by planétu ničil menej, než keby letel do Ríma na dve noci, hovorí Janek.

Vyhynú včely?

Toľko druhov už vyhynulo. Nemyslím si, že včely sú na vyhynutie. Ale nenakladá sa s nimi pekne v mnohých prípadoch. A ľudia? To je zaujímavé, tí tiež ešte nevymierajú, ale sami so sebou nezaobchádzajú dobre. Stoja proti sebe, ako to už kdesi zaznelo. Momentálne to vyzerá na pomalú samovraždu.

Ako to myslíte?

Ľudia nezaobchodia sami so sebou dobre. Nestarajú sa o životné podmienky tak, aby sa mali dobre, aby prežili. Ľudstvo nakoniec robí všetko pre to, aby – neprežilo.