V Rusku sa traduje, že cár Peter Veľký sa nikdy nevrátil zo svojho slávneho európskeho turné. Namiesto neho pricestoval do vlasti v roku 1698 samozvanec, ktorý sa Petrovi veľmi podobal. A začal vnucovať Rusom všetko cudzie. Čudným spôsobom, akýmsi „basurmanským“ čiže inovereckým všetko reformoval – od šatníka poddaných až po armádu a poľnohospodárstvo. Nakoniec zreformoval aj sám seba, až sa na seba prestával ponášať.
„Predstúpil pred ľud s takým nezvyčajným zjavom, s takými nevídanými maniermi,“ napísal kedysi ruský historik Vasilij Kľučevskij. „Že ho mnohí ľudia mali za cudzinca. Fajčil ako Nemec, pil vodku ako vojak, prisahal a bojoval ako gardový dôstojník.“
Navyše, cár vyhnal hneď po príchode svoju manželku Jevdokiju Lopuchinovú do kláštora. Vraj preto, lebo dokázala presne rozpoznať, že Peter nie je v skutočnosti Peter. Povrávalo sa, že skutočného Petra západní vládcovia uväznili a do Ruska poslali svojho agenta – „lžicára“, ktorý im vo všetkom išiel po ruke.
Neexistuje ani dôkaz o tom, že by Napoleon niekedy opustil ostrov Sv. Helena.Shannon Selinová, historička
Téma samozvancov – dvojníkov má v ruskej mytológii stáročnú tradíciu. Seriózni analytici na Západe do nej zaraďujú aj občasné „zaručené“ správy o ťažkej chorobe a smrti Vladimira Putina. Napríklad tvrdenie bývalého profesora moskovskej diplomatickej školy MGIMO Valerija Solovieva, že Putinovo srdce dotĺklo v októbri minulého roku. Odvtedy vraj krajine vládne jeho dvojník.
Je to konšpiračná teória alebo „informačná provokácia“ ruských tajných služieb? Zo spolupráce s nimi totiž viacerí experti Solovieva podozrievajú.
Ale príbehy o dvojníkoch, ktorí striedajú pri moci skutočných vládcov po ich násilnej alebo aj prirodzenej smrti, nepatria len do politického folklóru Rusov. Sprevádzajú dejiny mnohých národov.
Čítajte viac Malý sprievodca dejinami slovenského prezidentstva: V znamení studenej vojny dvoch palácov
Zomrel namiesto Napoleona jeho dvojník?
Napoleon Bonaparte mal vraj štyroch dvojníkov. Údajne ho zaskakovali aj v niektorých bitkách, najmä ak cisár ochorel alebo bol veľmi unavený. Podľa jednej legendy medzi jeho náhradníkmi vynikal muž menom Francois-Eugéne Robeaud, ktorý ako by mu z oka vypadol.
Keď Napoleona po porážke v bitke pri Waterloo vypovedali na ostrov Svätá Helena v južnom Atlantiku, verný Robeaud nasledoval svojho pána až tam. Z historických záznamov vyplýva, že veľký vojvodca skonal na nehostinnom ostrove o šesť rokov 5. mája 1821. Podľa legendy však v skutočnosti zomrel a bol pochovaný namiesto neho Robeaud. Napoleon vraj odišiel na večnosť o dva roky neskôr pri pokuse navštíviť svojho 16-ročného syna Charla Léona.
Ukrajinská tajná služba tvrdí, že šéf Kremľa Vladimir Putin má minimálne troch dvojníkov. Pozrite si ruského prezidenta na fotografiách. Nájdete nejaké rozdiely?
Tento neuveriteľný príbeh sa prvýkrát objavil v tlači v roku 1911 a dodnes koluje v literatúre faktu a na internete. Pred časom sa ho ujala a všestranne ho preskúmala kanadská historička Shannon Selinová. Záver výskumu: „Neexistuje nijaký dôkaz, že Robeaud niekedy žil alebo že by zaskakoval Napoleona. A neexistuje ani dôkaz o tom, že by Napoleon niekedy opustil ostrov Sv. Helena.“
To však neznamená, že Bonaparte nemal dvojníkov alebo že ich občas nepoužíval. Zrejme ich má aj Putin a Zelenskij. Opakujeme, konšpiračné teórie sa začínajú tvrdením, že obaja už nežijú a namiesto nich vládnu ich dvojníci.
Foto: MIRNOV.RU
Ale poďme do našich zemepisných šírok, presnejšie do Rakúsko-Uhorska za vlády cisára pána Ferenc Jožka. Tak ho volal familiárne slovenský pospolitý ľud. Oficiálne to bol František Jozef I., vládnuci rekordných 67 rokov. Keď v roku 1916 zomrel na zápal pľúc, po celej podunajskej ríši sa rozchýrilo, že rakvu uložili do cisárskej hrobky vo Viedni nie s jeho telesnými ostatkami, ale s – drevenou bábkou.
Po skončení prvej svetovej vojny neznámi autori túto legendu dotvorili. Vraj cisár pán umrel už dávnejšie pred zápalom pľúc a jeho skon sa dal ľahko utajiť, lebo mal schopného dvojníka, ktorý ho v úrade zastúpil.
Ďalšia povesť hovorila o tom, že kdesi blízko Železnej Rudy na Šumave sa nachádzal ústav, ktorý na sklonku habsburskej monarchie vyhľadával a školil dôstojných zástupcov cisára i jeho najbližších. Jedným z chovancov mal byť pražský plukovník vo výslužbe menom Rašín (nemýliť si s budúcim ministrom financií ČSR), ktorý vraj na sklonku vlády Františka Jozefa robil panovníkovi dabléra.
Známa autorka cisárovej biografie Gabriele Praschl-Bichlerová považuje za jeho dokázaného dvojníka osobného komorníka Eugena Keterla. On sám sa vo svojich pamätiach zmieňoval o tom, že cisára zastupoval pri niektorých udalostiach, kde ho bežní ľudia mohli vidieť iba z diaľky. "Nielenže sa na cisára podobal, ale predovšetkým ovládal jeho chôdzu, gestá a mimiku,“ prízvukuje historička.
Niekoľko dvojníčok mala aj cisárovná Alžbeta zvaná Sissi a podľa Praschl-Bichlerovej ich využívala častejšie ako jej muž. Najradšej mala svoju kaderníčku Franzisku Feifalikovú, ktorá bola rovnako vysoká a štíhla ako jej pani. Keď sa v roku 1874 Sissi zastavila v Štrasburgu, Franziska ju zastupovala na slávnostnom prijatí v tamojšej katedrále. Prijímala ovácie zhromaždených ľudí, zatiaľ čo sa cisárovná dala sprevádzať chrámom jedným z duchovných.
V jedných anglických kúpeľoch zase pútala pozornosť divákov v kúpacom odeve na pôvodnom mieste pláže, zatiaľ čo cisárovná sa kúpala na úplne inom a osamote.
Foto: X.COM
Dvojníka mal mať aj následník trónu František Ferdinand d'Este. Volal sa Alexander Kidd, bol pôvodom Škót a až nápadne sa podobal následníkovi. „Človeku sa nestáva každý deň, aby sa tak nečakane stretol so svojím dosiaľ neznámym dvojčaťom,“ povedal František Ferdinand, keď mu Kidda predstavili.
Ten prešiel náročným výcvikom, naučil sa hovoriť rakúskou nemčinou bez prízvuku, absolvoval hodiny jazdy na koni, šermovania. V máji 1914 mu zostávalo už len dokončiť výcvik v chôdzi a gestikulácii. V júni mal prvýkrát vystúpiť na verejnosti ako následníkov dvojník. V Konštantínopole čakal na podrobné pokyny, kedy a ako sa má prepraviť do Sarajeva. Večer 28. júna 1914 však dostal správu, že na následnícky pár spáchal atentát bosnianskosrbský anarchista. Ktovie, ako by sa ďalej uberali svetové dejiny, keby zastrelil nie Františka Ferdinanda, ale Kidda.
Čítajte viac Dohoda Beneša so Stalinom. Zmluva s diablom alebo s osloboditeľom?
Hitler vraj ušiel do Argentíny
V anglosaskej literatúre vrátane encyklopedických príručiek sa pre dvojníkov politických lídrov používa termín „double“, ale aj „political decoy“ – politická vábnička, volavka, návnada. V ruských prameňoch nachádzame výraz "technický dvojník“. „Ide o osobu, ktorá sa vydáva za politika, respektíve za ústavného činiteľa, aby od neho odviedla pozornosť alebo aby v jeho mene riskovala v nebezpečnej situácii,“ tak znie jedna z rešpektovaných definícií.
Každý z nás má na svete aspoň jedného dvojníka, nie vždy sa ho však podarí nájsť. Dablér, ktorý v prípade potreby má dokonca nasadiť vlastný život, sa musí na osobu, za ktorú sa vydáva, podobať predovšetkým fyzicky. Túto podobnosť možno umocniť plastickými operáciami.
Podľa najnovších výskumov španielskych vedcov, niektorí dvojníci sa na svoje „originály“ podobajú nielen v tvári, ale aj v genetike a správaním. „Svojím spôsobom sú ako dvojčatá,“ uvádza sa v štúdii, ktorú predvlani zverejnil vedecký biologický časopis Cell Reports.
Foto: DZEN.RU
Priekopník politickej psychológie Jerrold M. Post z Univerzity Georgea Washingtona (USA) zase tvrdí, že dvojníci sa uplatňujú najmä v diktátorských a autoritatívnych režimoch. Väčšinou sa regrutujú spomedzi najskalnejších prívržencov charizmatických vodcov.
„Prijímajú nekriticky požiadavky svojho vodcu,“ približuje profesor. "Sú ochotní urobiť čokoľvek, dokonca riskovať život, keď sa vydávajú za svojho vodcu. A vodca sa neštíti ich požiadať, aby za jeho vec zomreli.“
Typickým príkladom z moderných dejín je Adolf Hitler. Podľa početných svedectiev mal viacerých dvojníkov. Šéf gestapa Heinrich Müller to zdôvodňoval potrebou chrániť vodcu pred pokusmi o atentát (a bolo ich mnoho) i zastúpiť ho na niektorých menej významných mítingoch najmä v predvolebnom období.
Ako Hitlerov dvojník sa často spomína Rakúšan Gustav Weller. Jeho nápadná podoba s Hitlerom sa vysvetľuje ich vzdialeným príbuzenstvom. Mimochodom, práve Wellera omylom zvečnili na posmrtnej Hitlerovej fotografii. Jeho osud po vojne je zahalený tajomstvom. Wellerove stopy sa údajne stratili kdesi vo Švajčiarsku.
Ale historikom najviac zamotala hlavy Hitlerova smrť. Sovietski vojaci údajne nenašli v záhrade berlínskeho bunkra obhorené ostatky Hitlera, ale jeho dvojníka. Pritom vojenská kontrarozviedka už 31. mája 1945 hlásila Stalinovi, že Hitler je „kaput“. Na čo diktátor reagoval starým ruským úslovím – psovi psia smrť.
Ale Stalin by nebol Stalinom, keby maršalovi Georgijovi Žukovovi nedal pokyn, aby rozhlásil medzi Spojencami, že Hitlerovu mŕtvolu nenašli a že zrejme ušiel. V polovici júla 1945 na Postupimskej konferencii sám Stalin oznámil prezidentovi USA Harrymu Trumanovi, že Hitlerovi sa podarilo ujsť a že žije pravdepodobne v Argentíne.
Dnes už je jasné, že v okolí bunkra sa našli ostatky Hitlera a Evy Braunovej a nie ich dvojníkov. Ale až odborný rozbor chrupu, jeho konfrontácia s nálezmi a röntgenovými snímkami Hitlerových zubárov a zubného technika umožnila presnú identifikáciu. Napriek tomu konšpirácie o úteku Hitlera z okupovaného Berlína majú dlhú životnosť. Naposledy ich presvedčivo vyvrátil Ian Kershaw, britský historik, autor uznávanej dvojdielnej Hitlerovej biografie. Pred piatimi rokmi jeho závery potvrdil francúzsky tím patológov pri opakovanej expertíze zvyškov jednej Hitlerovej čeľuste so zubami.
A čo Stalin? Mal aj on dablérov?
Čítajte viac Kto naozaj bol Che Guevara a prečo ho nazvali Ježišom Kristom z Ria de la Plata?
Stalinovho dvojníka nakazili kiahňami
Samozrejme, že mal, prvého už od roku 1929, keď sa stal šéfom Stalinovej ochranky generál Nikolaj Vlasik. Tvrdí to historik sovietskych a ruských tajných služieb Valerij Malevanyj (sám kedysi pôsobil v GRU – vojenskej rozviedke).
„Vlasik sa obával najmä atentátov na sovietskeho vodcu,“ vysvetľuje historik. „Nezabúdal na pokus Fanny (Fajny) Kaplanovej zastreliť Lenina v auguste 1918 pri jeho návšteve moskovskej továrne Michelson. Preto zariadil, aby v ochranke Stalina bol jeden dablér a zastupoval ho na verejných zhromaždeniach.“
Mnohých prítomných zarazilo, že súdruh Stalin sa správa akosi čudne, držal sa bokom, bol strnulý, hovoril málo.Valerij Malevanyj, historik
Meno prvého Stalinovho dabléra nie je známe, v archívoch našli iba jeho priezvisko Rašidov a údaj o tom, že pochádzal z Dagestanu. Jeho podobnosť s „otcom národov“ bola vraj nápadná. Dva roky strávil štúdiom Stalina u režiséra a herca Alexeja Dikoho, ktorý zahral úlohu vodcu v niekoľkých filmoch. Nebol to však jediný jeho dablér. Na pohrebe Stalinovho blízkeho spolupracovníka a priateľa Sergeja Kirova v decembri 1934 sa nezúčastnil vodca, ale jeho dvojník, tvrdí Malevanyj. Tajná služba GPU totiž zachytila informáciu, že na Vodcu sa chystá atentát.
„Mnohých prítomných zarazilo, že súdruh Stalin sa správa akosi čudne, držal sa bokom, bol strnulý, hovoril málo,“ približuje historik. „Pripisovali to šoku, Kirova predsa nečakane zavraždil atentátnik, ale na pohrebe bol dablér, ktorý sa musel držať na uzde.“
Ďalšieho Stalinovho dvojníka pripravoval herec Semion Goľdštab, ktorý si tiež zahral vodcu vo filme. Mal na starosti istého Jevseja Ľubického, pôvodným povolaním účtovníka z ukrajinskej Vinnice. Ten sa mu mal zdôveriť, že s príbuznými mu zakázali pod hrozbou smrti komunikovať lebo im oznámili, že zahynul v horách počas túry. Hercovi tiež povedal, že v KGB mu tvár zohyzdili ovčími kiahňami, aby mal na nej jazvičky ako Stalin.
Foto: CARPEDIEM.ESTRANKY.CZ
Zdá sa, že Stalinovi nástupcovia Nikita Chruščov a Leonid Brežnev dvojníkov nemali, aspoň nič sa o nich dodnes nevie. Zato prvý i posledný prezident ZSSR Michail Gorbačov dabléra mal, volali ho Žeňa (Jevgenij) a sovietskeho lídra sprevádzal „na nudných stretnutiach a veľmi únavných cestách“. Mal ho zaskakovať vo vzdialených regiónoch „jednej šestiny sveta“, na mítingoch s pracujúcimi v závodoch a kolchozoch.
Boris Jeľcin mal niekoľkých dvojníkov. Dlho to popieral, ale usvedčil ho autor literatúry faktu Jurij Muchin podľa fotografií prezidenta z rokov 1996 – 1997. Na ľavej ruke mal na nich všetky prsty, hoci bolo známe, že v mladosti ho výbuch granátu pripravil o dva z nich.
V roku 2021 sa zviditeľnil ďalší z možných Jeľcinových dablérov – Semion Tverdochlebov z primoskovskej obce Lytkarin. Poskytol novinám rozhovor, v ktorom tvrdil, že Borisa Nikolajeviča zastupoval „najmä v ťažkých momentoch“. A to vtedy, keď to prezident prehnal s alkoholom (čo bývalo často) alebo keď to bolo jednoducho nebezpečné.
Čítajte viac Báli sa viac Dubčeka alebo Havla? Z politického zákulisia novembra 1989
V každej ochranke jeden dablér
Uznávaný americký právnik Joe R. Reeder, námestník ministra obrany v rokoch 1993 – 1997 síce pomlčal o dabléroch prezidentov USA, ale pred časom sa rozhovoril o dvojníkoch iných vodcov. Tvrdil, že svoje „vábničky“ mali Panamčan Manuel Noriega, Haiťan Raoul Cédras, Albánec Enver Hodža, Kubánec Fidel Castro a Usama bin Ládin.
Najviac pozornosti venoval Reeder Noriegovi, mal s ním totiž skúsenosti, keďže tri roky bol predsedom Komisie pre Panamský prieplav. Spojené štáty obvinili generála Noriegu zo špionáže v prospech Castrovej Kuby a z pašovania drog. V decembri USA podnikli vojenskú intervenciu na Panamu. Noriegu, ktorý sa ukrýval na veľvyslanectve Vatikánu, zajali, dopravili na Floridu a odsúdili na 40 rokov straty slobody.
Noriega mal podľa Reedera štyroch dvojníkov. „Boli dobrí, nacvičovali jeho chôdzu, spôsob reči a celý modus operandi – to, čo robil cez deň a v noci.“
Foto: DZEN.RU
Napriek tomu ani dabléri Noriegovi nepomohli. Iný prípad bol Fidel Castro. Predpokladá sa, že kubánsky vodca čelil vyše 600 pokusom o atentát, všetky však prežil a údajne nemalú zásluhu na tom mali nemenovaní dabléri.
Nemenovaní, lebo len málo dvojníkov sa dočká publicity, čo sa však považuje za vážnu chybu. Väčšinou sú viazaní prísnou doživotnou mlčanlivosťou a spravidla ich nemá kto tej mlčanlivosti zbaviť.
Je však verejným tajomstvom, že v ochranke každého štátnika či globálne významného politického lídra je aspoň jeden dablér, ktorý sa mu podobá prinajmenšom výškou, chôdzou a celkovým vzhľadom. Naposledy sa to potvrdilo fotografiami zo stretnutí Volodymyra Zelenského s niektorými svetovými politikmi. Jeden z jeho ochrankárov je mu až nápadne podobný.