Viacerí latinskoamerickí spisovatelia nazvali Che Guevaru Ježišom Kristom z Ria de la Plata, čo je rozsiahle ústie dvoch riek na východnom pobreží Južnej Ameriky. So značnou dávkou zveličenia by sa dalo teda povedať, že Blaha si vo svojej kancelárii vyvesil portrét nejakého božstva. Po smrti sa totiž Che stal modlou a našli sa intelektuáli, ktorí ho skutočne prirovnávali k Ježišovi.
Profesor dejín umenia David Kunzle z Latinskoamerického inštitútu (UCLA) so sídlom v Los Angeles nie tak dávno vydal 350-stranovú knihu o spojení Che Guevaru a Ježiša Krista v obrazoch a textoch. Mnohé diela výtvarného, dramatického a filmového umenia i poézie dokumentujú toto pozoruhodné spojenie. Kunzle dokonca tvrdí: „Che Guevara sa stal stelesnením Krista našej doby.“
Autor hľadá paralely medzi Ježišom ako historickou postavou a Che Guevarom. Napokon, oddávna sa traduje, že Ježiš bol svojím spôsobom a vo svojej dobe revolucionárom. Isteže, Che patril medzi marxistických revolucionárov, ale v jeho prípade išlo o „ľudový marxizmus“. Ako prvý na to upozornil britský mysliteľ maďarského pôvodu Anthony de Jasay. (Ostatne, existuje aj „ľudový katolicizmus“, čiže prejav ľudovej zbožnosti.)
„Keď v roku 2013 zvolili Františka za pápeža, zdalo sa, že je rozhodnutý kráčať v šľapajach svojho argentínskeho krajana,“ píše de Jasay v podnetnej eseji s názvom Che vo Vatikáne. Čo predpokladal, sa, samozrejme, nestalo, ale v niečom sú si tí dvaja dosť podobní, a to predovšetkým v hlásaní sociálnej spravodlivosti a v kritike bezuzdného kapitalizmu. Veď už vo svojom prvom významnejšom dokumente Evangelii gaudium (vydanom presne pred desiatimi rokmi) nový pápež odsúdil trhový systém i tézu, že voľný trh prináša pokrok a prosperitu aj pre chudobných.
Moje skromné sily sú potrebné v iných krajinách sveta. Na nové bojiská si beriem so sebou svätú povinnosť bojovať proti imperializmu všade, kde to bude potrebné.Che Guevara v liste Fidelovi Castrovi v roku 1965
Ešte radikálnejšie sa František vyjadril v prejave pri návšteve Santa Cruz v Bolívii pred ôsmimi rokmi: „Nový kolonializmus dostáva rôzne tváre. Občas sa javí ako anonymný vplyv mamonu: korporácie, úverové spoločnosti, určite zmluvy o voľnom obchode a o uvalení ,úsporných opatrení', ktoré vždy uťahujú opasky robotníkom a chudobným.“
Mimochodom, vtedajší ľavicový prezident Bolívie Evo Morales privítal pápeža v saku ozdobenom podobizňou Che Guevaru a daroval mu drevený krucifix spojený s kosákom a kladivom…
Foto: ELESPANOL.COM
Koniec koncov netreba zabúdať, že Commandante Che i pápež František (vlastným menom Jorge M. Bergoglio) vyrastali v prostredí teológie oslobodenia, ktorá sa inšpirovala aj niektorými myšlienkami marxizmu. Je známe, že Guevarov príklad nasledoval kolumbijský katolícky kňaz a jeden zo zakladateľov teológie oslobodenia Camilo Torres. „Kresťan, ktorý nie je revolucionárom, žije v hriechu,“ vyhlásil. Pridal sa k partizánom a padol v boji s vládnymi jednotkami v roku 1966.
Podľa tejto teológie treba totiž za oslobodenie bojovať, a to často i revolučným spôsobom. „Primárne bojovať proti zlu v človeku samotnom, teda proti hriechu, a potom proti zlu v spoločnosti,“ hovorí jeden z hlavných predstaviteľov tohto hnutia v rámci kresťanských cirkví Leonardo Boffe z Brazílie. Na otázku novinára, kto je podľa neho František, odpovedal. „Jeden z nás.“ A dodal, že pápež často čerpá z jeho kníh.
Isteže, pápež na svojich cestách nevyzýva veriacich zvrhnúť násilím nenávidenú vládu či skoncovať s kapitalizmom raz a navždy…
Čítajte viac Deň, keď zabili Kennedyho. Čo priniesli nové odhalenia?
Commandante Che Guevara
Che Guevara, podobne ako mnohí iní revolucionári, nepochádzal z chudobných vrstiev. V roku 1928 sa narodil zámožnej rodine s „ľavicovými sklonmi“ ako prvé z piatich detí. Na svet prišiel v Rosariu, dnes miliónovom meste, približne 300 km od Buenos Aires. Kým otec dedičstvo premárnil , matka nejaké majetky uchovala a žili si dobre.
Predkov mal Che sčasti španielskych a sčasti írskych. Otec nepokojnú povahu najstaršieho syna prisudzoval „krvi írskych rebelantov“, ktorá prúdila v jeho írskych žilách a aj preto, že odmalička trpel záchvatmi astmy. To mu nebránilo športovať, stal sa vášnivým hráčom ragby. Agresívny štýl hry mu vyniesol prezývku „Fuser“ (Zúrivý).
Nevyliečiteľné ochorenie priviedlo mladíka na univerzitné štúdium medicíny, ktoré úspešne ukončil v roku 1953. Ale už ako študent cez prázdniny spoznával život bedárov na argentínskom vidieku. V roku 1951 prerušil štúdium a deväť mesiacov cestoval s priateľom Albertom Granadom po ďalších štátoch Južnej Ameriky – cez Čile, Peru, Kolumbiu do Venezuely. Posmrtne pred 20 rokmi vyšli Che Guevarove denníky z týchto ciest.
Krátko po skončení štúdia medicíny odišiel do Guatemaly, kde sa ľavicový prezident Jacobo Árbenz pokúšal o výrazné sociálne reformy. Che bol svedkom prevratu podporovaného americkou spravodajskou službou CIA. „Zvrhnutie Árbenzovho režimu presvedčilo Guevaru, že Spojené štáty budú vždy vystupovať proti progresívnym ľavicovým vládam,“ uvádza Encyklopédia Britannica.
Foto: POLITICALCRITIQUE.ORG
Podľa zistení profesora histórie z Kolumbijskej univerzity v New Yorku Johna H. Coatswortha pomohli USA v rokoch 1948 až 1990 zvrhnúť v Latinskej Amerike 24 vlád a nahradiť ich Washingtonu oddanými mocenskými garnitúrami.
Pre zaujímavosť: práve v Guatemale prischla mladému Ernestovi prezývka Che. Ide o citoslovce, ktoré sa v Argentíne často používa, a dalo by sa preložiť ako „hej“.
Z Guatemaly odišiel Guevara do Mexika, kde sa prvýkrát stretol s bratmi Fidelom a Raúlom Castrovcami, politickými exulantmi. Pripravovali tam pokus o zvrhnutie kubánskeho diktátora Fulgencia Batistu, ktorý brutálne potláčal opozíciu a vládol s pomocou mafie. Vstúpil do ich jednotky, ktorá sa začiatkom decembra 1956 vylodila v kubánskej provincii Orienta. Batistovo vojsko ju však rýchlo odhalilo a takmer zlikvidovalo. Tí, čo prežili, vrátane zraneného Che Guevaru, sa presunuli do pohoria Sierra Maestra. Ich partizánska skupina postupne naberala silu, stala sa jadrom povstaleckej armády, ktorá už o rok zaznamenala čiastočné úspechy v bojoch s vládnymi jednotkami.
Guevara spočiatku pôsobil medzi partizánmi ako lekár, ale po výcviku sa zapojil do bojových akcií so zbraňou v ruke a postupne to dotiahol na jedného z veliteľov povstalcov (commandante). Do tejto hodnosti ho povýšil Fidel Castro.
Che si veľmi želal, aby sme spolu navštívili kúpele Karlove Vary, ale nemohli sme. Museli sme dodržiavať prísnu disciplínu a fungovať v absolútnom utajení.Aleida March Torresová, manželka Che Guevaru
Povstalci mali podporu miestneho obyvateľstva a po čase i medzinárodnej verejnosti. V roku 1958 sa dostali k fotodokumentácii z americkej vojenskej základne Guantánamo. Zachytávala nakladanie napalmových bômb do kubánskych bombardérov, ktoré vypaľovali dediny v oblasti ovládanej povstalcami.
Fotografie zverejnili aj médiá v USA, čo vyvolalo veľký ohlas v tamojšie verejnej mienke. Tá sa stavala čoraz viac odmietavo k Batistovej diktatúre i k jej podpore zo strany americkej vlády. Ku Castrovým povstalcom sa pridávali celé jednotky regulárnej kubánskej armády. V decembri 1958 Guevarov oddiel po trojdňovom boji dobyl mesto Santa Clara. Cesta k Havane bola otvorená. Na Nový rok 1959 opustil Batista letecky Kubu a 2. januára oddiely povstalcov vstúpili do hlavného mesta. Viedli ich Che Guevara a Camilo Cienfuegos.
Trinásteho januára vyniesol revolučný tribunál prvé rozsudky nad aktivistami Batistovho režimu. Mnohé popravy nariadil a prizeral sa im Che Guevara. Keď ho o osem rokov zajali vládne jednotky v Bolívii, bol pri výsluchoch aj agent CIA Felix I. Rodriguez, ktorý tam pôsobil ako vojenský poradca. „Povedal som Guevarovi, že je zodpovedný za popravy stoviek ľudí,“ spomínal po rokoch Rodriguez. „Ale to boli agenti CIA v našej krajine,“ odpovedal Che. „Veď ty tiež nie si Bolívijčan a bojuješ tu,“ namietol Rodriguez.
Odvtedy sa vedú diskusie o vine Che Guevaru za popravy týchto ľudí. Jeho životopisec, americký investigatívny novinár Jon Lee Anderson, sa tomu venuje v knihe, ktorá sa v roku 1997 v rebríčku denníka New York Times umiestnila na prvom mieste (jej posledné doplnené vydanie vyšlo v roku 2012). Autor tvrdí, že ani po piatich rokoch pátrania nenašiel jediný prípad popravy čo len jedného nevinného. Trest smrti postihol ľudí zodpovedných za zločiny spáchané počas Batistovho režimu. Anderson však dodáva, že nemal prístup k archívnym materiálom, ktoré sú na Kube stále utajené…
Čítajte viac Ako sa hľadalo vhodné miesto na zemeguli pre židovský štát. Veľa nechýbalo a vznikne v Afrike
Che v prestrojení za Ramóna
Čo však mal Che Guevara spoločné s bývalým Československom? Prvýkrát ho navštívil už v roku 1960. Bol členom obchodnej delegácie, ktorú prijal prezident Antonín Novotný.
O šesť rokov neskôr (v marci 1966) pricestoval 38-ročný Che do Prahy tajne. Medzitým bol šéfom centrálnej kubánskej banky (podľa vlastných slov sa ním stal náhodou) a potom i ministrom priemyslu Kuby. Spojené štáty a ich spojenci uvalili na „ostrov slobody“ ekonomické embargo, ktoré ešte sprísnili po karibskej kríze v roku 1962. Castrov režim sa potom čoraz viac orientoval na Sovietsky zväz a jeho satelity.
Che však po niekoľkých návštevách Moskvy nadobudol kritický postoj k sovietskemu modelu byrokratického socializmu s rôznymi výsadami pre vládnucu elitu.
Traduje sa, že v roku 1964 sa zúčastnil v Kremli na bankete na počesť výročia boľševickej revolúcie a zarazila ho hojnosť delikates na stoloch sovietskej „verchušky“. Pýtal sa , či takto sa stravujú v ZSSR aj bežní ľudia. Nepáčilo sa mu hanobenie Stalina. Sám sa niekedy v korešpondencii podpisoval pseudonymom „Stalin II.“. Kritizoval Moskvu za vnucovanie svojich podmienok chudobným štátom.
„Niekedy sa správate ako kapitalisti,“ vyčítal sovietskym partnerom.
Podľa Helen Yaffeovej, odborníčky na Latinskú Ameriku z univerzity v Glasgowe, sa Guevara v tom čase čoraz viac prikláňal k maoizmu. Napokon neskôr to priznal aj on sám: „V mnohých ohľadoch som vtedy vyjadril názory, ktoré mohli byť bližšie čínskej strane.“ Pripomeňme, že sa tak dialo v období čínsko-sovietskej roztržky a vzájomného obviňovania sa z revizionizmu učenia Marxa a Lenina.
Samozrejme, Guevarove názory sa nemohli páčiť nielen sovietskemu lídrovi Nikitovi Chruščovovi, ale ani Fidelovi Castrovi. Najmä keď začal hlásať „tretiu cestu“ – ani komunistickú, ani kapitalistickú.
V marci 1965 mal Che dlhý rozhovor s Fidelom Castrom. Oznámil mu, že odstupuje zo všetkých vládnych funkcií a vzdáva sa kubánskeho občianstva. V liste na rozlúčku mu napísal: „Moje skromné sily sú potrebné v iných krajinách sveta. Na nové bojiská si beriem so sebou svätú povinnosť bojovať proti imperializmu všade, kde to bude potrebné.“
Fidel to nepriznal, aspoň nie verejne, ale zrejme bol rád, že sa zbavil tohto radikála.
Che potom na niekoľko mesiacov zmizol, aby sa objavil so spolubojovníkmi v Afrike, konkrétne v Kongu. Účel misie: vyvolať v tejto krajine revolúciu. Ibaže neuspel a len o vlások sa vyhol zubatej útekom do Tanzánie. „Hlavným nedostatkom Konžanov je, že nevedia strieľať,“ zapísal si do denníka.
Do Prahy pricestoval Che tajne v marci 1966. Najprv strávil niekoľko týždňov v konšpiračnom byte československej rozviedky a potom tri mesiace vo vile v obci Ledví, južne od hlavného mesta.
Che Guevara sa stal stelesnením Krista našej doby.David Kunzle, profesor dejín umenia z Latinskoamerického inštitútu
Vystupoval ako uruguajský obchodník Ramón Benítez. V Ledví podstúpil zásadnú zmenu zovňajška, o čo sa postaral kubánsky špecialista. Che prišiel o svoju bujnú hrivu i bradu a falošné zuby mu poskytli obrovský prehryz.
V Ledví sa pripravoval aj s ďalšími spoločníkmi na osudnú výpravu do Bolívie. Podľa protichodných informácií Che veľa čítal, písal, trénoval streľbu v záhrade vily, pričom trpel depresiami.
Po nejakom čase za ním prišla manželka Aleida March Torresová. Vo svojich spomienkach napísala toto: „Che si veľmi želal, aby sme spolu navštívili kúpele Karlove Vary, ale nemohli sme. Museli sme dodržiavať prísnu disciplínu a fungovať v absolútnom utajení.“
O mieste pobytu záhadných Kubáncov vedelo len zopár ľudí v Prahe a v Havane. Český historik Prokop Tomek len pred niekoľkými rokmi vypátral, že celý pobyt zabezpečoval náčelník nelegálnej kubánskej rozviedky s krycím menom Ricardo.
Po štyroch mesiacoch odišiel Ramón Benites alias Ernesto Che Guevara cez Moskvu na Kubu. A potom, v novembri 1966, tajne odletel do Bolívie.
Čítajte viac Gottwalda pochovávali podľa sovietskeho vzoru
Jeho posledná bitka
Prečo práve do Bolívie? Che mal celému svetu dokázať, že víťazstvo kubánskej revolúcie nebolo historickou náhodou. Sníval o nezávislosti celej Južnej Ameriky. „Partizánska vojna nepotrebuje predpoklady na víťazstvo, ona ich vytvára,“ zdôrazňoval.
Bolívia mu dokáže, že sa mýli. Na poslednej operácii má k dispozícii len 55 mužov. Miestne obyvateľstvo poskytuje povstalcom mizivú podporu. Bolívijské vládne jednotky sprevádzajú americkí inštruktori a špeciálne komandá. Sily sú zjavne nerovné.
Jeho mexický životopisec Jorge Castaneda o ňom napísal: „Nikto nechce vidieť, že chladnokrvný analytik v otázkach partizánskej vojny bol úplným amatérom vojenskej stratégie. Dobrodruh, ktorý za sebou ťahal svojich spolupracovníkov do priepasti.“
Foto: JOSE JAVIER MARTIN ESPARTOSA
V liste rodičom pred odchodom z Kuby Che priznal, že je dobrodruh, ale zvláštneho druhu: „Som z tých, čo dávajú do stávky život, aby preukázali svoju pravdu. Možno, že to bude posledná bitka.“
Zranený padol do zajatia 8. októbra 1967 a na druhý deň ho bez súdu popravili. Privolaní fotografi urobili snímky, ktoré obleteli svet. Mnohým ľuďom pripadal mŕtvy Che ako Kristus, keď ho sňali z kríža.
„Aj keď polovica príbehov o Che Guevarovi je výmysel, neznamená to, že sa veľmi líšil od Krista,“ tvrdí nemecký sociológ Bernd Rabehl. „Koniec koncov pri uctievaní ideálov nie je najdôležitejšia historická pravda, ale hlboká viera,“ dodáva.