Starý Baťa sa inšpiroval Sviatkom práce v podaní amerických kapitalistov, a nie ruských boľševikov. Ešte ako mladý podnikateľ odišiel v roku 1904 na študijný pobyt do Spojených štátov. A pobudol tam dlhých deväť rokov, väčšinu v závodoch „kráľa tragačov“ Henryho Forda.
V USA už o desať rokov skôr vyhlásili Labor Day (doslova Deň práce) za štátny sviatok. Američania ho však slávili nie 1. mája, ale v prvý septembrový pondelok. Bol, samozrejme, dňom pracovného pokoja.
Čítajte viac Robte to ako Baťa. Ako sa dá žiť podľa jeho zásad? Tajomstvá podnikateľovho úspechu prezrádza riaditeľka jeho nadácie
„Sviatok práce sa považoval za zmierlivé gesto voči ľuďom práce a stal sa menej radikálnou obdobou Medzinárodného dňa pracujúcich,“ približuje americká publicistka a historička Ronni Sandroffová.
Kým v Európe sa osláv Sviatku práce zmocnili politické strany, predovšetkým socialisti a komunisti, v Amerike ich organizovali odbory často v spolupráci so zamestnávateľmi. Boli však majitelia firiem, medzi nimi aj Ford, ktorí odbory do svojich tovární nepustili.
Baťu poučila Amerika
Stojí za zmienku, že v Spojených štátoch začal pôsobiť už na začiatku minulého storočia antisocialistický spolok významných priemyselníkov (National Civic Federation), ktorý si predsavzal predchádzať štrajkom a protestom robotníkov tým, že bude pre nich vytvárať lepšie životné podmienky. Títo priemyselníci začali investovať časť ziskov z výroby do budovania firemných bytov, škôl a nemocníc.
„Je to paternalizmus, ktorý zabíja odborové hnutie,“ napísal v roku 1911 časopis Engineering and Mining Journal. Ford chápal kapitál ako prostriedok ďalšieho rozvoja nielen výroby, ale aj svojich zamestnancov, spotrebiteľov, ba celého ľudstva.
Baťa si, prirodzene, všimol, ako Fordov manažment organizuje Labor Day. V ten sviatočný deň usporadúval pre zamestnancov sprievody mestom, nezriedka aj s alegorickými vozmi a mažoretkami, pikniky, vyznamenávali najlepších pracovníkov, bilancovali dovtedajšie výsledky vo výrobe a v odbyte výrobkov, spoločne si vytyčovali ďalšie plány.
V roku 1913, čo bol posledný rok Baťovho pobytu v USA, Ford zaviedol vo svojej automobilke pásovú výrobu – prvú pohyblivú montážnu linku. Vďaka nej sa mohlo ročne vyrobiť až 200-tisíc kusov jeho slávneho modelu T, o 58 percent viac ako predtým, a to len pri 35-percentom raste počtu zamestnancov.
Ľudia s pokriveným charakterom nedokážu robiť rovnú prácu.Tomáš Baťa
V nasledujúcom roku Ford zdvojnásobil ich mzdy – na päť dolárov za deň. „Keď sa jeho zisky v priebehu dvoch rokov takisto zdvojnásobili, konkurenti si konečne uvedomili, že ten Ford na niečo prišiel,“ smeje sa jeho životopisec Robert Kreipke. Podľa neho Henry Ford bol tvrdý obchodník a nezvyšoval tak výrazne mzdy preto, že by miloval svojich robotníkov. Chcel ich však stabilizovať, najmä tých kvalifikovaných, dosiahnuť ich vernosť firme.
Táto Fordova filozofia sa stala lajtmotívom Baťových úvah a verejných prejavov. „Ste povinní byť zdraví a bohatí,“ nabádal svojich ľudí.
Poučený Amerikou sa vrátil ešte pred prvou svetovou vojnou do rodného Zlína, aby sa v nej stal tvorcom svetového obuvníckeho impéria.
Čítajte viac Všetky boli hrdinky. Ako sa Slovenky stali prvými Amerikánkami
Sme jedna pracovná rodina
Prvá baťovská oslava Prvého mája sa konala v Zlíne v roku 1924. Tomáš Baťa už koncom apríla oznámil svojim spolupracovníkom, že uskutoční „oslavu na počesť práce“. Každý zo zamestnancov – bolo ich už vyše štyritisíc – dostal pozvánku, v ktorej sa písalo:
„Priatelia, naša pracovná rodina je už taká veľká, že sa navzájom všetci ani nepoznáme. Preto sa zídeme v deň Sviatku práce na 1. mája po celoročnej práci na priateľské stretnutie. Priveďte medzi nás svoje manželky a deti. Budú všetci vítaní. S priateľským pozdravom Tomáš Baťa.“
Všetko bolo dôkladne premyslené a zorganizované. Z Otrokovíc, kde sa už vtedy nachádzalo päť prevádzok Baťovho podniku, vypravili 1. mája 1924 dva mimoriadne vlaky. Zlínom potom prvýkrát prechádzal dva kilometre dlhý sprievod baťovcov s niekoľkými alegorickými vozmi a prvýkrát sa takto prezentovali výrobky fabriky. Podľa dobových záznamov sprievodu sa prizeralo – napriek daždivému počasiu – okolo tritisíc divákov.
Všetci sa potom zhromaždili v záhrade Baťovej vily, aby si vypočuli jeho prvý prvomájový prejav. „Naša práca živiteľka vyžaduje, aby sme sa aspoň raz v roku zišli nie kvôli zárobku, ale z priateľských pohnútok,“ povedal. „Nie drieť a zápasiť, ale spoločne sa radovať a veseliť. Nie ako robotníci, majstri, správcovia či riaditelia, ale ako veľká pracovná rodina, ktorá berie svoje životné šťavy z jedného prameňa.“
Foto: ZLIN.ESTRANKY.CZ
Koľko je dnes u nás majiteľov firiem a topmanažérov, ktorí by sa takto ľudsky dokázali prihovoriť svojim podriadeným?
Podľa Baťovho životopisca Jaroslava Pagáča všetky jeho májové príhovory pôsobili tak, aby naplnili zamestnancov pocitom, že vo firme sa majú dobre a budú sa mať ešte lepšie.
Po návšteve záhrady sa účastníci osláv so svojimi blízkymi rozišli do dielní, ktoré sa v ten deň zmenili na jedálne, kde spoločne obedovali. Po obede si prezreli výstavku výrobkov, potom odišli na pripravené atrakcie – kolotoče, strelnice, kĺzačky, hojdačky. Všetko bolo zadarmo.
Zábavný program pokračoval do ôsmej hodiny večer a skončil sa ohňostrojom o pol desiatej.
Čítajte viac Na štátny sviatok nevešať bielizeň, osvetliť okná, ovenčiť obrazy Masaryka a Štefánika
Neúčasť na oslavách nežiaduca
V ďalších rokoch sa program osláv rozširoval a počet ich účastníkov rástol. S rozvojom Baťovej firmy rástol aj Zlín. Kým v roku 1924 malo mesto približne 15-tisíc obyvateľov, v roku 1930 ich tam žilo už takmer 35-tisíc.
Dnes už ťažko nájdeme žijúceho pamätníka týchto podujatí. Svojho času sme však zaznamenali spomienky Košičana Ladislava Krála, ktorý v Zlíne ešte pred vojnou absolvoval tamojšiu školu práce. Už dva týždne pred oslavami sa v závodných novinách objavoval zoznam zoradísk podľa dielní, informácie o počte alegorických vozov, o trase sprievodu, ba i odporúčané heslá transparentov.
Prvomájové oslavy sa začínali už v predvečer 1. mája. Nad mestom krúžili tri lietadlá a rozhadzovali pozvánky na zajtrajšie podujatia. Od 18. hodiny sa konal slávnostný koncert pred Obchodným domom.
Ráno od ôsmej hodiny sa ľudia zhromažďovali v určených priestoroch. V úvodnej časti sprievodu kráčali chlapci a dievčatá z Baťovej školy práce (vznikla v roku 1925) v bielom a modrom oblečení. Na čele kráčal sám Baťa obklopený najbližšími spolupracovníkmi.
Sviatok práce sa považoval za zmierlivé gesto voči ľuďom práce a stal sa menej radikálnou obdobou Medzinárodného dňa pracujúcich.Ronni Sandroffová, americká publicistka
Bola účasť v sprievode pre zamestnancov firmy povinná? Dalo by sa povedať, že bola dobrovoľne povinná. Zdá sa, že baťovci chodili do týchto sprievodov s nadšením. „Neúčasť však vedenie firmy hodnotilo negatívne,“ dodáva český historik Jiří Bakala. V archíve našiel záznamy pracovníkov, ktorí oslavy vynechávali. Údajne preto, aby sa skúmalo, či sa dotyční nezúčastnili prvomájových demonštrácií politických strán.
Účastníci sprievodu skandovali rôzne heslá, hlavné však patrili práci (Práci trikrát zdar!), hospodáreniu firmy, jej sociálnej, finančnej či odbytovej politike: Máme len svoju prácu! Urobíme kapitál sluhom práce a verejnosti! Buďme veriteľmi – nie dlžníkmi.
Po skončení sprievodu sa Baťa prihovoril zhromaždeným na Námestí práce. Prvý máj nazýval aj výročným sviatkom firmy, preto bilancoval výsledky, analyzoval problém na trhu obuvi, načrtol možnosti zvýšenia miezd.
Po obede nasledoval zábavný program. V roku 1930 boli najväčšou atrakciou vyhliadkové lety. Návštevníci ich mohli vyhrať za jednu korunu v tombole. Výhercov odviezlo auto na Baťovo letisko v neďalekých Otrokoviciach.
Čítajte viac Čo s verejnoprávnou TV? Už ju chceli zoštátniť, sprivatizovať aj zrušiť
Kríza ich posilnila
Zvláštne prvomájové oslavy sa konali v roku 1932. V Európe i v Československu vrcholila práve hospodárska kríza, rástla nezamestnanosť. Baťových závodov sa to akoby netýkalo. Za posledné tri roky v nich počet zamestnancov stúpol dvojnásobne na 25-tisíc a výroba vzrástla 2,5-násobne.
Baťa však nechcel v takýchto krušných časoch pre československý priemysel usporiadať okázalé oslavy. Ešte 24 hodín pred 1. májom trval na svojom rozhodnutí. Nakoniec sa podvolil nespočetným prosbám zamestnancov a sprievod sa konal, aj keď vyznel trocha improvizovane.
Baťa zhromaždených pozdravil z balkónu radnice. Hovoril o plánoch vyrábať obuv „pre miliardu ľudí na svete, ktorí chodia bosí“. V tom čase mala firma zastúpenia už v 60 krajinách. V dôsledku colných prekážok budovala pri svojich zahraničných továrňach typické baťovské domčeky.
Tomáš Baťa nemohol tušiť, že práve predniesol svoj posledný prvomájový prejav. O desať týždňov zahynul pri leteckom nešťastí na služobnej ceste do Švajčiarska.
Obuvnícke impérium potom prevzal mladší brat Jan Antonín Baťa. Organizácia prvomájových osláv za jeho vedenia prekonala niektoré zmeny.
Oslavy sa začínali pietnou spomienkou pri hrobe zakladateľa Tomáša Baťu. Usporiadatelia zriadili skupinu takzvaných krajníkov, ktorí mali na starosti zoradenie ľudí do sprievodu, udržiavali jeho rovnomerné tempo a správne rozstupy. Vyžadovali si to aj neustále vzrastajúce počty manifestujúcich. Veď v roku 1934 sa prvomájových slávností v Zlíne zúčastnilo už 130-tisíc ľudí. Mimoriadne vlaky sem zvážali návštevníkov z Prahy, Brna i Bratislavy.
Zavedenie telefonického spojenia po celej trase sprievodu ho prepojilo s usporiadateľmi. Každému telefonistovi pridelili dvoch dobrovoľníkov, ktorí fungovali ako spojky.
Ľudia dostali mávadlá a sprievod sa pohol od zoradísk po treťom zahúkaní závodnej sirény. „Tie sprievody nemali chybu,“ spomínali ešte po desaťročiach ich účastníci.
Čo tak nadviazať na Baťu?
Už Tomáš Baťa preniesol začiatkom 30. rokov niektoré podnikateľské aktivity na Slovensko. Okrem toho, že v každom meste zriadil svoju predajňu obuvi, kúpil zanedbané garbiarne vo Veľkých Bošanoch a v Nových Zámkoch.
Jeho brat potom rozbehol výstavbu obuvníckeho podniku v Baťovanoch (dnes Partizánske) a pri Batizovciach pod Tatrami (dnes Svit) postavil závod na výrobu umelého hodvábu. Okolo tovární vznikali baťovské osady, z ktorých neskôr vyrástli nové mestá. Všade tam sa pred vojnou i niekoľko rokov po nej konali oslavy Sviatku práce v štýle Baťu.
Nie drieť a zápasiť, ale spoločne sa radovať a veseliť. Nie ako robotníci, majstri, správcovia či riaditelia, ale ako veľká pracovná rodina.Tomáš Baťa
Dnes je Prvý máj síce naďalej štátnym, ale dosť bezobsažným sviatkom. Väčšina ľudí nevie, čím ho naplniť. Niekde politické strany a odborové zväzy zorganizujú menšie zhromaždenia, inde usporiadajú miestni recesisti akési paródie na komunistické oslavy. Nebolo by lepšie nadviazať na baťovskú tradíciu osláv? A je to vôbec ešte reálne?
Foto: ZLIN.ESTRANKY.CZ
Pred viacerými rokmi sme sa na to spýtali Margity Francistyovej zo Svitu, ktorá kedysi absolvovala Baťovu školu práce. „Ale to by nestačilo, nestačilo by sa obmedziť iba na Prvý máj!“ zvolala. „Musel by sa obnoviť celý baťovský systém s jeho pracovnou morálkou a disciplínou, ale aj s atmosférou dôvery medzi spolupracovníkmi, s tým priateľským prostredím, v ktorom sa každý snaží rozmýšľať ako podnikateľ! Čiže aj s účasťou zamestnancov na zisku firmy, s podnikovým sporením, s komplexnou starostlivosťou o pracovníka a o jeho rodinných príslušníkov.“
Správny „baťovák“ sa mal vyznačovať vernosťou firme, iniciatívnou prácou a pevným charakterom. „Ľudia s pokriveným charakterom nedokážu robiť rovnú prácu,“ tvrdil Baťa.
Dnes máloktorá firma sa usiluje stabilizovať svoj personál natoľko, aby sa aspoň priblížila baťovskej predstave akejsi „pracovnej rodiny“. Napokon, načo by to robila?
Sú firmy, kde zamestnanci tvoria iba polovicu osadenstva, takzvané tvrdé jadro, ďalšiu polovicu si firma dopĺňa podľa potreby. Vernosť firme je pre „dohodárov“, dodávaných personálnymi agentúrami akiste prázdnym pojmom.
„Máme len svoju prácu, len v práci sa môžeme dožiť lepšej budúcnosti,“ učil Baťa. Dnes máme na Slovensku početnú skupinu dlhodobo nezamestnaných, medzi nimi aj takých, čo sú bez práce už dvadsať rokov i viac. Stačí im „podpora“, sociálne dávky, prežijú aj z nich. Zďaleka nejde iba o Rómov. Podľa neoficiálnych štatistík až dve tretiny dlhodobo nezamestnaných tvoria bieli "gadžovia“. A potom je tu stále väčšia skupina ľudí, ktorí žijú v blahobyte aj bez práce. Z renty, z úrokov, z apanáže, z dedičstva po majetných rodičoch. Tí vám predsa nebudú oslavovať prácu, tobôž manuálnu. Mimochodom, v USA je dnes Labor Day podľa Ronni Sandroffovej najmä sviatkom ťažko pracujúcich.