Kostúrovci ako jedni z posledných na Slovensku chovajú huculy, takmer vymreté línie Oušor a Gurgul. Nízky húževnatý kôň posledných 50 rokov prežíva už len vďaka nadšencom. Pritom je to kôň, ktorý po stovky rokov určoval tvár Karpát slovenských, ukrajinských, poľských, rumunských a dokonca vo výraznejšej miere ako ovca.
Čítajte viac Nádej vonia divoko, po huculoch
Zachovať vzácneho hucula znamená dodržiavať striktné pravidlá. Kobyly treba vodiť za plemenným žrebcami do Národného žrebčína v Topoľčiankach alebo, ako to bolo v prípade Kostúrovcov, za chovateľom do Komárna. To znamená zaplatiť stovky eur na prevoze, papieroch a poplatkoch a zo samoty na Poľane cestovať skrz päť okresov. A tu je kameň úrazu. Ako bumerang, ako škaredý tieň sa pripomína covid.
Zlomená chrbtica nikoho nezaujíma
„Okresy boli zavreté, nemohli sme s kobylami dlhý čas vôbec cestovať. A tak sa žriebätá jednoducho narodili neskôr, ako sa mali,“ odpovedá mi farmárka na otázku, prečo od nej štát pýta späť 35-tisíc eur, ktoré im pôvodne poskytol na rozbeh malej rodinnej farmy. Keďže ich farma nespĺňala počet zvierat, nestihli v stanovenom termíne vybaviť potrebné papierovačky. „Covid ako prekážku na PPA neuznali s tým, že je to neodôvodnené.“ Neboli sami.
Spojili sa s chovateľom hospodárskych zvierat Martinom Nosáľom z Detvy, ktorý sa ocitol v podobných problémoch. Nedalo im to a začali obvolávať ďalšie menšie rodinné farmy. S prekvapením zistili, že exekúcia hrozí viacerým, do týchto dní to je už približne 50 mladých farmárov, s ktorými sú v kontakte. Ide všetko o ľudí, ktorí sa rozhodli pred pár rokmi využiť podporu štátu pre mladých farmárov vo výške 50-tisíc eur. Na rozbeh dostali najprv 35-tisíc, pozakladali farmy, nakúpili zvieratá, stroje. Aby mohli dostať zvyšných 15-tisíc, museli splniť niekoľko podmienok. Jednou z nich bolo napríklad do určitého termínu preukázať, že farma spĺňa predpísaný počet zvierat. Čo Kostúrovci pre covid tesne premeškali. Ďalšou podmienkou bol napríklad aj samotný termín podania žiadosti o druhú platbu. Do čoho opäť zasiahol v mnohých prípadoch covid.
Foto: Andrej Barát
Igor Štvarták je včelár z Lipian, obnovil polstoročnú včelnicu. „O druhú platbu som nestihol požiadať včas, lebo som sedem mesiacov nedokázal vstať z postele. Mal som ťažký priebeh covidu a som rád, že tu dnes vôbec stojím a môžem sa s vami zhovárať,“ vysvetľuje. „Keď som sa z toho dostal a žiadosť poslal, už bolo neskoro.“ K žiadosti priložil potvrdenie od lekára o ťažkom covide. „Najprv im to nestačilo. Tak mi lekár toho rozpísal viac. Neuznali mi to, a to aj napriek tomu, že celý svet bol v tom čase ochromený, bolo to najťažšie obdobie, vrchol pandémie. Nesplnil som túto jednu podmienku – termín. A tak mi škrtli celú dotáciu, musím vrátiť aj prvotných 35-tisíc.“
Kostúrová opisuje prípad farmárky, ktorá k omeškanej žiadosti priložila posudok od doktora o tom, že mala zlomenú chrbticu. „Viem o ďalšej panej, ktorá je už rok na maródke, lebo ju napadla krava. V čase, keď bolo potrebné podať žiadosť, ležala asi mesiac na jednotke intenzívnej starostlivosti. Ani na jeden z týchto dôvodov nebrali v PPA ohľad!“
Pôdohospodárska platobná agentúra pýta späť peniaze, ktorými tieto farmy pred pár rokmi podporila, a to aj napriek tomu, že ide funkčné farmy.
Nebojte sa, je covid, lehoty neplynú
Jedna farmárka z Liptova trikrát posielala žiadosť o odklad splnenia podmienok kvôli covidu. Ani na jednu nedostala od PPA odpoveď. K tomu sa pridá farmár Nosáľ. „Cez covid to všade fungovalo tak, že ste volali na rôzne inštitúcie a nikto vám ani nedvíhal, lebo boli všetci na home officee. A v PPA? Dozvedel som sa, že pošta, ktorú mali preberať, sa počas covidu niekde stratila. Teraz im máme posielať informácie, kedy približne sme posielali naše listy.“
Ďalšia farmárka sa pustila do chovu hydiny. Nakúpila nosnice a pustila sa do prerábania maštale. „Lenže prišiel covid, stavebná firma nemohla robiť, a tak jej to celé stálo tri roky. Ani v tomto prípade na to PPA neprihliadala,“ dodáva Kostúrová.
Danka Antalová z Horných Zahorian nakúpila zvieratá, zobrala si úver. Rozhodla sa, že mäso bude dodávať iba na slovenský trh a bude v biokvalite. Farma sa rozbehla perfektne. „Jediná podmienka, ktorú ona nesplnila, bola, že neabsolvovala povinný kurz pre farmárov v Agroinštitúte v Nitre. Túto podmienku mali splniť tí, ktorí nemali adekvátne vzdelanie,“ vysvetľuje Kostúrová. Aj v tomto prípade sa prihláška na kurz niekde „zapatrošila“. „Vedenie Agroinštitútu farmárku pritom ubezpečovalo, že je predsa covid, lehoty neplynú a školenie si dorobí neskôr.“
Foto: Andrej Barát
Lehoty však plynuli striktne. Rovnako striktné sú požiadavky na vrátenie farmárskej podpory. Podľa Vojtecha Markoviča z Vinosadov, ktorý pestuje hrozno, mali celú podporu vo výške 35-tisíc eur vrátiť do dvoch týždňov od výzvy. Alebo ju majú splatiť do štyroch rokov. „Tam vychádza splátka vyše 700 eur mesačne. Ak to naozaj budeme musieť vrátiť, tak je to pre drvivú väčšinu projektov likvidačné,“ hovorí s tým, že ide o živé, funkčné farmy.
Ktosi z farmárov sa na spoločnom stretnutí nahlas opýta – a teraz, ako sa zachovať? Pristúpiť na splácanie dlhu? Pristúpiť na poníženie? Lebo tým uznajú dlh a pochybenie na svojej strane, ktoré odmietajú pre covid, zranenie, chorobu.
Mnohí si dlh neuznali, no manželia Trnkovci, na ktorých farme sa všetci stretávajú, na splátky pristúpili. Nevideli inú možnosť.
Foto: Andrej Barát
Husy z dopravného servisu
„Veď ja nemôžem čakať, že ku mne príde exekútor!“ vyhŕkne Lenka Trnka a vzápätí sa rozplače. Priznáva, že ich výzva zaplatiť do dvoch týždňov 35-tisíc, alebo povinnosť splácať štyri roky vyše 700 eur, s tým, že za každý deň omeškania bude pokuta 73, pritlačila k múru.
„Musela som sa zamestnať inde, aby sme to mohli splácať. Robím v sklade. Naša spoločná farma je takmer úplne už iba na mužovi. Predávame kvôli tomu chalupu, možno budeme musieť aj kombajn.“ Zatiaľ verí, že farmu nebudú musieť zatvoriť. Ale ak k tomu naozaj dôjde, nedokážu ju vypnúť ako nejakú fabriku. Zostáva hromada zvierat, ktoré treba živiť. Majú koňa, dve kravy, 30 svíň, brojlery, kačice a husi. Mali ich sprvu až 250, dnes 28.
Ocitajú sa pravidelne v dopravnom servise, keď blokujú cestu do Očovej. Autá trúbia a Trnkovci už vedia, že sa hydina vracia z jazera naučenou cestou domov. Fotievajú sa pri nich nevesty.
Lenka je vyštudovaná zootechnička, manžel Juraj mechanizátor. Zo 100 bodov v predprojektovom hodnotení spĺňali 96. Aj keď začínali od nuly. Zriadili malý bitúnok, zrekonštruovali maštaľ, zaobstarali si techniku. A zobrali si pôžičku 20-tisíc eur. V domnení, že to čiastočne vykompenzujú tými 15-tisíc eurami, ktoré im štát sľuboval ako druhú časť podpory.
Foto: Andrej Barát
O tých 15-tisíc nakoniec ani nežiadali. Pôvodne sa totiž zaviazali, že zamestnajú aspoň jedného človeka. Čo sa im aj darilo, jeden človek pre nich robil na dohodu s tým, že ho po troch rokoch prijmú na trvalý pracovný pomer. „Čo by sa aj stalo, keby sa situácia nezmenila. Prišiel covid a klesla kúpyschopnosť obyvateľstva. Ceny komodít išli hore. Vstupy sme mali zrazu trojnásobne vyššie. Boli sme radi, že sme uživili nás dvoch, nieto tretieho,“ naznačuje Juraj Trnka.
Farma nejako covid prežila, no obdobie po covide už nemusí. Aj Trnkovci musia podľa PPA vrátiť prvotnú podporu 35-tisíc eur. Lebo si jednoducho nepožiadali o druhú časť podpory.
„Predávali sme len tu, miestnym, nie do supermarketov. Lebo takýto bol náš úmysel, podporiť vidiek, preto sme do toho ušli v dobrej viere, keď štát vyhlásil, že podporí mladých farmárov,“ hlboko sa nadýchne Trnka.
Presne taký bol aj pôvodný zámer celého projektu. Pozdvihnúť vidiek.
Čítajte aj Nezistíme, ako vyzerá príroda. Kým nepustíme zvieratá
Ani banka vás nechce hneď zničiť
História programu Mladý farmár siaha do obdobia zhruba pred desiatimi rokmi. Vtedy boli v Európskej únii už len tri krajiny, ktoré mladých farmárov takýmto spôsobom nepodporovali, Slovensko bolo jednou z nich.
Od roku 2014 sa rokovalo na rôznych európskych aj národných úrovniach, tvorilo sa znenie výzvy. ASYF – Združenie mladých farmárov Slovenska od začiatku prízvukovalo, že prvoradá je jednoduchosť. „Našou predstavou bolo, aby farmári dokázali do toho ísť s minimálnou administratívnou záťažou. Aby bol kladený dôraz viac na realitu, na to, či tí farmári skutočne hospodária. Nakoniec však bola výzva komplikovanejšia. Zmluvy mali 16 strán, čo nie je znakom jednoduchej výzvy,“ spomína Marián Glovaťák, predseda združenia. Je z Oravy, chová dojnice.
Podľa PPA uzavrelo zmluvy v rámci programu z roku 2015 dokopy 686 farmárov. Z toho asi 50 nepožiadalo o druhú platbu podpory. Pýtam sa Glovaťáka, ako je možné, že zvyšní farmári covid aj byrokratické nástrahy prežili. Pokrčí plecami. „Asi boli administratívne zdatnejší. Možno im mal s papierovačkami kto pomôcť. Alebo jednoducho mali šťastie a neboli chorí.“
Tých 50 fariem, ktorých sa týka aj táto reportáž, je podľa Glovaťáka stále živých. A bolo by podľa neho nespravodlivé ich zraziť teraz na kolená. „Ide o úspešné farmy. Bolo by rozumné tieto projekty nechať žiť a nelikvidovať. Sú to ľudia, ktorí skutočne chovajú zvieratá, reálne sa o ne starajú. A teraz na nich pôjdeme rovno s exekúciami? Nebolo by lepšie hľadať cestu, ako im pomôcť? Veď keď máte starosti so splácaním hypotéky, tak vás banka nechce hneď zlikvidovať. Lebo z vás žije.“ A z drobných fariem by žili aj dediny.
Foto: Andrej Barát
Aby vidiek nevymieral
Podľa Glovaťáka v celej Európskej únii vstupujú do podobných programov mladí ľudia. „Takýchto prípadov sú státisíce a naozaj to pomáha oživiť vidiek.“
V Českej republike sa podobná výzva vyhlasuje každoročne. „V Česku to vedia stihnúť v priebehu jedného roka. Od vyhlásenia výzvy až po vyplatenie prvých peňazí a na ďalší rok zase. A zase. S ročnou pravidelnosťou si dokážu podchytiť mladých. Na Slovensku to tak nie je.“
Populácia Slovenska starne, vidno to aj v poľnohospodárstve. „Pritom jedno z riešení je práve mladým dať príležitosť, nech môžu rozvíjať svoje farmy. Je dokázané, že keď človek pracuje na svojom, odpadá množstvo rizík a neduhov, ktoré sa diali v slovenskom poľnohospodárstve. Sú prípady, keď sa mladí behom niekoľkých rokov naučili a dnes majú špičkové výnosy pri zachovaní ekologických prístupov. Neváhajú sa vzdelávať, majú odvahu ísť do novších postupov a vedia si mnohé veci kriticky porovnať. Nepresadzujú zaryto len jednu z téz,“ presviedča Glovaťák.
No kľúčové je nepodkopať dôveru. „Mnohí ľudia vošli do programu Mladý farmár s dôverou v štátne inštitúcie. S tým, že sú tu preto, aby pomohli udržať vidiek. O to väčšie je teraz ich sklamanie, že tá dôvera v tých, ktorí ich mali podoprieť, sa mení na nalomenú trstinu. Alebo palicu.“
Čítajte rozhovor Agronóm: Poľnohospodárstvo by malo krajinu uzdraviť a nie ničiť
Generálny pardon?
Oslovujem Pôdohospodársku platobnú agentúru. Pýtam sa, či skutočne nemohli úradníci prihliadnuť na ťažké zdravotné prekážky a na problémy spojené s covidom.
„O týchto prípadoch vieme a aktívne sa ich snažíme riešiť v možnostiach, ktoré nám dáva zákon. Situáciu si prijímatelia spôsobili tým, že nedodržali zmluvné podmienky, ktoré sami podpísali,“ odpovedá hovorkyňa generálneho riaditeľa PPA Vladimíra Pôbišová. „PPA musí dodržiavať zmluvné podmienky, ktoré dobrovoľne podpísali aj samotní žiadatelia a Vami popisované situácie sú porušením zmluvy z ich strany.“ PPA informovala farmárov, že v rámci dodržiavania lehôt počas pandémie covidu nemohli pristúpiť k nejakej forme generálneho pardonu, a že túto kompetenciu má jedine ministerstvo pôdohospodárstva.
Pýtam sa teda ministerstva pôdohospodárstva, či je správne pýtať od farmárov, ktorí udržiavajú živé farmy, naspäť podporu. A prečo minister Jozef Bíreš na nedávnom stretnutí s farmármi odmietol situáciu riešiť generálnym pardonom.
„Ich požiadavke na generálny pardon nie je možné vyhovieť, lebo každý z dotknutých mladých farmárov má iný dôvod, prečo nenaplnil vopred stanovené podmienky čerpania dotácie na rozvoj svojho podnikania, ku ktorým sa zaviazal podpisom zmluvy s PPA. Ministerstvo pôdohospodárstva by vyhlásením generálneho pardonu porušilo princípy jednotného prístupu, predvídateľnosti a právnej istoty, čo by malo za následok kroky Európskej komisie voči Slovenskej republike s negatívnym vplyvom na štátny rozpočet,“ znie odpoveď s dôvetkom, že každý farmár môže v odvolacom konaní individuálne riešiť svoje výhrady vrátane možnosti mimoriadneho preskúmania mimo odvolania a samotné preskúmanie súdom.
Mladí farmári sa spájajú a snažia sa oprieť o právnikov a o zákon 62/2020, ktorý sa týka mimoriadnych opatrení počas covidu a rieši aj dodržiavanie a plynutie zmlúv.
Husi Juraja Trnku sa dnes zblízka fotiť nechcú. Privedie aspoň kravu. A znova povie, ako začínali od nuly. „Každý má plné ústa toho, ako treba podporiť potravinovú sebestačnosť Slovenska. Išli sme do toho v dobrej viere, práve toto sme chceli potiahnuť.“ Ak ich štát donúti vrátiť späť peniaze, ktorými ich podporili, znamená to podľa Kostúrovej koniec. „Môžem si zbaliť batôžok a začať predávať kone.“