Kedy ste sa začali zaujímať o fenomén zelených striech, dažďových záhrad? Bol za tým nejaký konkrétny impulz?
Vzťah k prírode som mal odmalička. Postupne, ako sa objavovali čoraz častejšie správy o dôsledkoch globálneho otepľovania, som sa začal čoraz častejšie zamýšľať, využívajúc aj svoje vedomosti zo svojej stavebnej praxe, ako tieto dôsledky hlavne v mestách potlačiť. Vo svojom predchádzajúcom zamestnaní sa mi môj koníček podarilo spojiť s mojou prácou, tým že som začal riešiť zelené strechy a vodozádržné opatrenia aj profesionálne.
Elektráreň na zelenej streche mala výkonnosť až o 20 % vyššiu.
Foto: Archív Dušana Valášeka
Klimatická kríza zosilňuje extrémy počasia a prejavy prívalových dažďov paralyzujú aj najväčšie slovenské mestá. Na čo myslíte, keď pozorujete zatopené ulice?
Má to dve príčiny. Prvou je nedostatočná údržba mestských stôk, druhou je práve fenomén prívalových dažďov, keď spadne na malom území v krátkom čase obrovské množstvo zrážok. Mestské stoky sú často pozanášané desiatky rokov starými sedimentmi, uličné vpusty sú upchaté. Dlhé roky ich nikto poriadne nečistil. To spôsobilo, že kanalizačná sieť v mestách dokáže odviesť iba zlomok objemu svojej reálnej kapacity. V čase prívalových dažďov sa rýchlo zahltí a voda vytvára na ulici riečisko, ktoré si skôr či neskôr nájde nejakú podzemnú garáž či podchod, kde sa vyleje a pácha veľké škody. Z kapacitných dôvodov už dnes mestá ani nechcú povoľovať vypúšťanie dažďových vôd z novostavieb do verejnej kanalizačnej siete, pokiaľ je možné naložiť z dažďovými vodami inak. Vypúšťanie dažďovej vody do splaškovej kanalizácie je kontraproduktívne aj z toho dôvodu, že dažďová voda tú splaškovú riedi, čím zbytočne zahlcuje kapacitu čistiarní odpadových vôd a znižuje ich účinnosť. Na druhej strane odvádzaním dažďových vôd kanalizáciou vysušujeme územie, kde zrážky padli.
Ako?
Toto územie sa stáva zraniteľnejšie a znižuje sa jeho „obranyschopnosť“ proti dôsledkom globálneho otepľovania. Voda je dôležitý stabilizačný prvok, ktorý dokáže tepelné výkyvy zjemňovať. Prívalové dažde predstavujú obrovské množstvo vody ktoré padne v priebehu niekoľko desiatok minút na relatívne malom území. Tej vody je toľko, že ju nedokáže pôda absorbovať, kanalizácia tiež nie a jediné, čo nám dokáže zachrániť majetok od veľkých škôd, je vytvorenie povedzme kolektora, kde by sme mohli toto obrovské množstvo zrážok krátkodobo uskladniť, aby voda mohla následne, keď dážď ustane, postupne vsiaknuť, prípadne odtiecť do kanalizácie či rieky, potoka.
Dokážu zelené strechy a dažďové záhrady tomu zabrániť?
Vodozádržnú funkciu majú aj zelené strechy, ktoré dokážu v prípade použitia vhodného substrátu absorbovať až 40 % hmotnosti samotného substrátu, čo je naozaj veľa. Následne v priebehu niekoľkých hodín voda zo substrátu pomocou drenážnej vrstvy stečie. Časť vody ostáva v skladbe strechy, aby sa mohla následne vypariť a tým znížiť teplotu prostredia. Dažďové záhrady, ak sú správne navrhnuté, vedia veľmi efektívne eliminovať škody spôsobené prívalovými dažďami.
Dažďové záhrady, ak sú správne navrhnuté, vedia veľmi efektívne eliminovať škody spôsobené prívalovými dažďami.
No dokážu si zelené strechy poradiť aj s extrémnymi zrážkami?
V prípade naozaj extrémnych zrážok je aj kapacita zelenej strechy nedostatočná, lebo strecha sa po chvíli zahltí a voda sa začne prelievať cez povrch strechy. Vtedy nám pomôže spomínaný kolektor, ktorý môže mať rôzne podoby. Asi najjednoduchšie, aj z hľadiska zlepšenia lokálnej klímy, je vytvorenie povrchovej terénnej depresie, priehlbne, do ktorej sú povrchovo odvedené všetky dažďové zvody zo striech, a ktorá dokáže krátkodobo absorbovať veľké množstvo vody, ktorá postupne vsiakne. Voda sa tam spravidla nezdrží dlhšie ako niekoľko hodín, takže nevzniká riziko rojenia komárov. Ak sú v blízkosti vzrastlé stromy, tie dokážu vsiaknutú vodu svojim koreňovým systémom zachytiť a následne cez korunu vypariť do prostredia, čím významne znižujú teplotu prostredia. Vodu tiež vyparuje tráva a všetky rastliny vysadené v okolí. Preto sa takéto miesta volajú tiež dažďové záhrady, aj keď v našich zemepisných šírkach s veľmi nerovnomernými zrážkami to nie je úplne presný výraz. Skôr by som ostal pri pomenovaní retenčné priehlbne.
Foto: Archív Dušana Valášeka
Už sa niekde na Slovensku takýto projekt osvedčil?
Podobný systém sme vybudovali na projekte v susedstve Račianskej ulice v Bratislave, ktorá pri tohtoročnej májovej prietrži ostala zatopená, ale tento projekt fungoval veľmi dobre. Veľa projektov má z dôvodu zabezpečenia dostatočného počtu parkovacích miest celý pozemok zastavaný podzemnou garážou. Hoci je nad garážou vysadený park (to je tiež zelená strecha), nie je vybudovanie terénnej retencie možné. V takom prípade sa dá takáto nádrž vybudovať priamo v garáži. Následne môže byť voda z tejto nádrže využívaná na zavlažovanie parku nad garážou. Tento systém v súčasnosti aplikujeme na projekte mrakodrapu v bratislavskom Starom Meste.
Svetový trend sa pomaly rozbieha aj na Slovensku. Zelené strechy chránia budovy aj mestá pred prívalovými dažďami, tlmia horúčavy a šetria energie.
Zhruba pred piatimi rokmi tvorili zelené strechy iba jedno až dve percentá zo všetkých striech na Slovensku. Ako by ste to odhadli dnes?
Je to veľmi ťažké, pretože nepoznáme celkovú plochu striech a ani celkovú plochu inštalovaných vegetačných striech. V rámci Asociácie pre zelené strechy, ktorá pred pár rokmi na Slovensku vznikla, aktuálne riešia metodiku, ako by sa meral medziročný prírastok zelených striech a celková plocha, ktorá bola už zazelenená. Celkovo môže byť na Slovensku inštalovaných niekoľko 100-tisíc štvorcových metrov.
A ako pokračuje tento trend vo svete? Stávajú sa zelené strechy nevyhnutnou súčasťou budov?
Ozelenenie stavieb a manažment dažďovej vody z hľadiska adaptácie na zmenu klímy sú v Európe veľkou témou. Napríklad v Holandsku by nová strecha mala mať určitú funkciu – umiestnenie fotovoltiky alebo zelenej strechy. Tak isto je trendom ísť viac do biodiverzných striech – lúčne kvety, kvitnúce trvalky, pretože majú vyššiu pridanú hodnotu pre mestá a lokálnu biodiverzitu, a navyše lákajú opeľovače.
Čítajte rozhovor Staroveký div sveta ukazuje ľudstvu, ako prežiť
Na jednej strane je požiadavka na zelené strechy, na druhej strane sú solárne panely, aby bola budova energeticky sebestačnejšia. Dá sa to skĺbiť?
Dá. Zelená strecha pomáha zvyšovať účinnosť solárnych panelov tým, že znižuje povrchovú teplotu strešného plášťa. Účinnosť fotovoltických panelov totiž s rastúcou teplotou klesá. Ideálna teplota pre fungovanie fotovoltických panelov je do 25 °C. Podľa štúdie, ktorú prednedávnom vypracoval tím okolo doktora Petra Irgu z Technologickej univerzity v Sydney na základe dlhodobého sledovania výkonu dvoch fotovoltických „elektrání“ inštalovaných na streche budovy, sa preukázalo, že elektráreň na zelenej streche mala výkonnosť až o 20 % vyššiu v špičkách a celkovo o 3,6 % vyššiu počas celého experimentu ako tá na streche bez vegetačného krytu.
Hľadáte inšpiráciu pre vašu prácu priamo v prírode?
Príroda je pre mňa asi najväčšia inšpirácia. Veľakrát „primitívne“ riešenie odkukané z prírody dokáže nahradiť technologicky zložité zariadenie.
Čítajte viac Z domov budú stromy a z miest lesy
Ktoré fenomény vás fascinujú?
Väčšina geniálnych vynálezov už vymyslená bola, len sa na ne zabudlo. V tomto prípade najlepšie riešenie je väčšinou jednoduché riešenie, ktoré sa nemá ako pokaziť, ktoré vyžaduje minimálne prevádzkové náklady. Myslím si, že sa máme ešte čím inšpirovať z minulosti. Je to napríklad spôsob, ako zadržiavať a uskladňovať dažďovú vodu priamo na streche a bez zvláštnych nákladov a zložitejších zariadení ju využívať na závlahu vegetácie na streche, podobne ako v záhradách v španielskej Alhambre. To bude podľa mňa jedna z tém nasledujúcich rokov.
S čím ďalším môžu zelené prvky budov pomôcť v súvislosti s klimatickou krízou?
Prvky zelenej architektúry vedia tlmiť efekt teplého ostrova v mestách. Závisí iba od urbanizmu daného mesta, koľko nepotrebných betónových plôch dokáže premeniť na zeleň, koľko dažďovej vody dokáže zadržať a ponechať ju v území. Klíma v meste nikdy nebude ako v lese, ale môžeme sa tu cítiť príjemnejšie.
Čítajte viac Záhrady idú do neba
Mnohí ľudia podobným zeleným riešeniam dlho nedôverovali. Aj niektorí architekti, s ktorými som sa zhováral, ich stále považujú len za niečo módne. S akými názormi sa stretávate vy?
Vždy treba použiť zdravý rozum. Niekedy sa to s lobingom zelených riešení preháňa. Dobrým príkladom je Bosco verticale v Miláne. Môže sa zdať byť úžasné sedieť pod stromom na balkóne na 24. poschodí a piť kávu, ale zamysleli ste sa, koľko stojí údržba tejto „zelenej“ budovy? Každý majiteľ bytu platí niekoľko sto eur ročne na tím záhradníkov horolezcov, ktorí trhajú burinu, ošetrujú trvalky, kríky a stromy na fasáde. Nehovoriac o nákladoch na vybudovanie takejto zelenej fasády. Za tie peniaze mohlo byť zalesnených niekoľko hektárov lesa. Na mrakodrapy, kde strecha tvorí zanedbateľnú plochu, poväčšine pokrytú technologickými zariadeniami, tiež nedáva zmysel „pchať“ zelené strechy. Niekedy má oveľa väčší efekt vybudovanie parku nad garážou toho objektu – to je tiež zelená strecha, aj keď tak nie je vnímaná. Pretože každá zelená strecha si vyžaduje určitú údržbu, treba si vždy zvážiť, či je taká údržba na danej streche možná, v opačnom prípade strecha časom spustne a stratí svoju funkciu. Bohužiaľ, poznám aj zopár takýchto príkladov. Nediktujme architektom, čo majú tvoriť. Na druhej strane v občianskej výstavbe majú určite zelené strechy, fasády či parky svoje miesto.
Foto: Alto Real Estate
Dušan Valášek
Development manažér, špecialista na landscaping, dopravnú a zelenú infraštruktúru. Vyštudoval odbor technológie stavieb na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Počas štúdia sa zúčastnil cez Strom života na revitalizácii Archeoskanzenu Havránok. Je podpredsedom občianskeho združenia Dúbravská GLAVICA, ktoré sa snaží vytvárať lepšie podmienky pre život občanov lokality Strmý bok, snaží sa o rozvoj Devínskej Kobyly a Dúbravskej Hlavice ako mestského parku, v ktorom by sa zachovalo prírodné bohatstvo. Pôsobil vo viacerých spoločnostiach, kde sa podieľal na dostavbe novostavby Slovenského národného divadla, stavbe komplexu Eurovea, dopravnej infraštruktúre pri Zimnom štadióne Ondreja Nepelu a tiež realizácii kamenného pylónu pri rekonštrukcii Starého mosta v Bratislave. Spolupodieľal sa na návrhu a realizácii zelených striech a zelenej infraštruktúry na projektoch Blumentál, Einpark, Guthaus, spolupodieľal sa na návrhu terénnych a sadových úprav, zelených striech a fasád na projekte Kvartet v Ľubľane, realizačne zastrešoval nové Námestie Mateja Korvína a revitalizáciu Kmeťovho Námestia. V súčasnosti pracuje pre spoločnosť Alto Real Estate ako development manažér, kde zastrešuje výstavbu 4. veže projektu Sky Park.