Zabijak Rigo a vlna násilia po nežnej revolúcii

Smrť sériového vraha Ondreja Riga oživila spomienky na prvé porevolučné roky, na divoké deväťdesiate. Okrem príchodu slobody priniesli aj nebývalý nárast kriminality. Rigo symbolizoval ich najtemnejšiu, vlčiu, strach naháňajúcu tvár.

, 26.06.2022 10:00

Česká televízia odvysielala úspešný kriminálny seriál s názvom Deväťdesiatky. Prvá epizóda sa venovala nájomnej vražde v Prahe a vybavovaniu účtov medzi zločineckými skupinami v roku 1993. Na Slovensku sa vtedy nový druh kriminality naplno rozvinul a prejavil o niečo neskôr.

Čím by sa mohli začínať prípadné slovenské televízne Deväťdesiatky? Možno aj vyčíňaním sériových vrahov Ondreja Riga, Jozefa Slováka či Štefana Mlynaroviča v rokoch 1990 – 1992. Tiež išlo o čosi nevídané, čo Slovensko predtým nezažilo, aspoň nie v takejto brutálnej podobe. A tiež to malo (podobne ako v Čechách) korene vo veľkorysej amnestii.

Ondrej Rigo počas súdneho procesu. Najvyšší súd... Foto: TASR, Vladimír Benko
ondrej rigo Ondrej Rigo počas súdneho procesu. Najvyšší súd Slovenskej republiky mu vo februári 1996 potvrdil doživotný trest väzenia.

Česká historička Adéla Guričová po zhliadnutí seriálu potvrdzuje, že k dramatickému nárastu kriminality prispela „nešťastným spôsobom" amnestia vyhlásená prezidentom Václavom Havlom. „A úplná nepripravenosť na takýto prílev ľudí zvyknutých páchať trestnú činnosť," dodáva. Rigo bol jedným z nich.

Ak sloboda, tak iba bez hraníc

Treba však poznamenať, že Rigo sa dostal na slobodu už o mesiac skôr: na základe amnestie Gustáva Husáka. Havlov predchodca na Pražskom hrade ju vyhlásil dva dni pred svojím odchodom z funkcie. Stalo sa to 8. decembra 1989 na nátlak demokratických síl.

Husákova amnestia sa týkala na Slovensku 85 väzňov odsúdených zväčša za nezákonné opustenie republiky alebo za pokus o nelegálne prekročenie hraníc, čo bol aj Rigov prípad. Väzňov svedomia bolo medzi prepustenými 19.

„Husák vypálil rybník svojmu nástupcovi, ktorý mal vždy sklony chápať politiku ako divadlo. Havel tiež chcel urobiť gesto, pokiaľ možno také, aby sa na to Husákovo zabudlo. Zostali mu však už len radoví kriminálnici," prízvukuje český právnik Pavel Hasenkopf.

Amnestia vyhlásená Gustávom Husákom v decembri... Foto: TASR
Gustáv Husák Amnestia vyhlásená Gustávom Husákom v decembri 1989 sa týkala na Slovensku 85 väzňov odsúdených zväčša za nezákonné opustenie republiky alebo za pokus o nelegálne prekročenie hraníc, čo bol aj Rigov prípad.

Rigo však nebol úplne „radový zločinec", ale už ostrieľaný recidivista. Vo svojich 33 rokoch mal na konte 11 zatknutí za lúpeže i drobné krádeže.

Tento rodák z Modry vyrastal v problémovej rómskej rodine. Otec sa živil krádežami a nejaký čas strávil za mrežami. Matka na výchovu detí sama nestačila a sociálka jej ich odobrala. Približne rok boli v detskom domove. Ondrej bol aj v polepšovni. Škole sa skôr vyhýbal, než ju navštevoval. Otec nakoniec prišiel o život pri jednom z vlámaní a jeho vdova zomrela pri autonehode o niekoľko rokov neskôr.

V ojedinelom rozhovore, ktorý Rigo poskytol časopisu Šarm, odpovedal aj na otázku, či niekedy v živote plakal: „Áno, v roku 2000, keď umrela moja mama. Zrazilo ju auto. Vtedy mi tiekli slzy." To už mal za sebou sedem rokov doživotného trestu v Leopoldove za osem vrážd žien a jednu vraždu dieťaťa.

Vraždiť však začal podľa všetkého až po nežnej revolúcii v novembri 1989. „Viacerí ľudia si začali vykladať nové pomery tak, že sloboda im umožňuje všetko. Vnímali ju bez hraníc, bez rešpektu k zákonom, k právam a slobode iných," vysvetľuje bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov generál Jaroslav Ivor.

V atmosfére uvoľnených mravov sa skutoční i potenciálni zločinci prestali báť a vytyčovali pre seba nové hranice „dovoleného". Tým skôr, že v porevolučnom chaose sa strácala spoločenská prestíž orgánov činných v trestnom konaní. Zároveň prudko klesal podiel objasnenej kriminality.

Sociologička Gabriela Lubelcová v štúdii spred dvadsiatich rokov vyjadrila príčiny tohto stavu takto: „Totalitný režim systémom inštitucionálnej kontroly a povinným zahrnutím občanov do spoločenského systému práce pôsobil regulatívnym tlakom na všetky podoby sociálneho správania. Jeho pád zrušil formy sociálnej kontroly a proces spoločenskej zmeny priniesol rast anómie." Anómia je stav, keď v spoločnosti prestávajú platiť pravidlá a normy, keď sa oslabujú morálne hodnoty vo vzťahu k jednotlivcovi.

Prvé vraždy v Nemecku

V treťom týždni nežnej revolúcie opustil Rigo brány väznice, nadýchal sa slobody plnými dúškami a zamieril do Viedne. Ani sa tam poriadne neohrial a na falošný juhoslovanský pas odcestoval za bratom do Nemecka.

Na tento pas požiadal dokonca o politický azyl. Úrady v Nemecku však zistili, že je falošný a tamojší súd ho poslal za mreže. Po prepustení na slobodu sa dostal do utečeneckého tábora, z ktorého ušiel a rozhodol sa usadiť v Mníchove, kde znovu začal kradnúť a onedlho už aj vraždiť.

Václav Klaus, Vladimír Mečiar Čítajte viac Úloha pravopisu pri rozpade štátov

Ako sa stal zo zlodeja sériový vrah, ostáva záhadou. Pocítil neodbytné nutkanie? Ak áno, muselo byť veľmi silné, lebo 7. júna 1990 ubil na smrť prvú ženskú obeť a o sedem týždňov druhú. Obe Nemky zavraždil zvlášť brutálnym spôsobom, potom na nich vykonal súlož a nakoniec ich okradol.

To, čo sa udialo 7. júna, mohlo byť spúšťačom Rigovho sériového vraždenia. Išlo o bežnú vlámačku, páchateľ si vyhliadol opustený byt s pootvoreným oknom. Len čo ho však preliezol a začal sa obzerať, čo by mal uchmatnúť, prihodilo sa to, čo sa mu predtým nestávalo. Nečakaným príchodom ho prekvapila 40-ročná pani domáca…

Spúšťač nestačí, musia byť aj dispozície na podobné sexuálne vraždy. Americký súdny psychológ Robert Ressler spolu s kolegom Johnom Douglasom bol priekopníkom výskumu sexuálnych sériových vrahov. V roku 1979 preskúmali pre FBI 36 takýchto jedincov a rozdelili ich do dvoch kategórií. Prví zločiny plánovali, druhí nie.

Rigo patril skôr do prvej skupiny. Plánovači totiž bývajú inteligentní, pochádzajú spravidla zo strednej vrstvy, tešia sa dobrej povesti, podozrivými sa stávajú ako poslední.

Psychopati typu Riga svoje zločiny neplánujú, takmer nič si v živote neplánujú, konajú spontánne. Pochádzajú z neusporiadaných rodín, otca buď nemali, alebo bol závislý od alkoholu, dominantnou osobou v rodine bola matka. Mali ťažkosti v škole, zväčša sú nekvalifikovaní. Pri čine sa spravidla necítia dobre a len čo ho dokončia, uvedomia si svoje zlé konanie a majú pocit viny. Mnohí ho riešia alkoholom alebo drogami.

Koncom septembra 1990 vraždil Rigo znovu, ale už na predmestí Amsterdamu, kam prišiel navštíviť svoju sestru. Staršiu obeť ubil na smrť podobným spôsobom, znásilnil a okradol.

Krátko po tretej vražde sa presunul na Slovensko a potom vyčíňal už len tu. Výlučne v Bratislave a zásadne v prízemných bytoch alebo v bytoch, do ktorých by bolo možné vniknúť z pavlače. Aby do nich mohol nazrieť, vyhľadať osamelú ženu a dostať sa dnu cez pootvorené okná. Možno využíval svoje skúsenosti hasiča alebo plynára z minulosti.

Postrach ulíc

V Bratislave spáchal Rigo vraždu a mal sex s mŕtvou ženou už 7. októbra 1990. Jeho obeťou bola 88-ročná starenka. Ženy si však podľa veku nevyberal, veď o tri mesiace umlátil v nocľahárni 39-ročnú Annu. Zjavne v snahe zbaviť sa svedka usmrtil i jej 15-ročného syna.

Vyzeralo to, že vraždí v približne trojmesačných intervaloch. Lebo koncom apríla ubil na smrť 79-ročnú Helenu, a v polovici júla 21-ročnú Henrietu.

Michail Gorbačov, Československo, Bratislava, Gustáv Husák, Raisa Gorbačovová Čítajte viac Gorbačov v novembri 1989: Nepoužite silu!

Potom sa mu, našťastie, prestalo dariť. Súviselo to aj so psychózou, ktorú sa Rigovi podarilo vyvolať najmä v ženskej polovici bratislavskej populácie. Ľudia spozorneli, podozrivým sa im zdal každý muž nazerajúci do okien prízemných bytov. Keď takého zbadali, alarmovali políciu. Raz na základe anonymného telefonátu zadržali policajti aj Riga. Zistili však, že sa nikdy neliečil na psychiatrii, tobôž nie na nejakú sexuálnu úchylku a prepustili ho.

Odvtedy si dával väčší pozor a znovu zaútočil až 9. januára 1992. Vyhliadol si však nesprávnu obeť, presnejšie 30-ročnú aktívnu športovkyňu, ktorá sa mu dokázala ubrániť. Ozvala sa polícii a zhruba opísala útočníka i jeho konanie. Kriminalisti už vedeli, že majú pátrať po mužovi vyššej postavy vo veku 30 – 40 rokov.

Nutkanie sériového vraha však býva silnejšie ako obavy z možného odhalenia. Rigo sa opäť vydal na ďalší lov 4. marca 1992. Ukázalo sa, že naposledy.

Krátko predtým sa vybral s družkou (!) do kina na film Mlčanie jahniat. V ňom iný sériový vrah (hral ho Anthony Hopkins) sťahuje zo svojich obetí kožu a potom ich hádže do rieky.

V noci prepadol Rigo spiacu 67-ročnú ženu v jej byte a ubil ju na smrť. Policajti ho chytili v hoteli Carlton, kde vtedy pracoval ako šatniar. Celý sa triasol a nemal na sebe ponožky. Zanechal ich pri obeti. Keď sa slovenskí policajti spojili s nemeckou políciou, vyšlo najavo, že to urobil už po prvej vražde 7. júna 1990 v Mníchove. Ponožky si navliekal na ruky, aby nezanechával po sebe odtlačky prstov. Na mieste činu nechával aj vraždiace nástroje: raz to bola železná tyč, inokedy palica alebo dlažobná kocka.

Rigov spôsob páchania trestnej činnosti čímsi vzdialene pripomínal smutne známeho amerického sériového vraha Theodora Roberta Bundyho, ktorý sa priznal k 30 vraždám v rokoch 1973 – 1978. Aj on ženy často prepadával v spánku, omráčil ich mlátením do hlavy, tiež bol nekrofil. V ostatnom sa však Budy a Rigo odlišovali.

Rigo svojim obetiam neodtínal hlavy a nebral si ich so sebou ako Bundy. Neopísal sám seba slovami ako americký vrah, ktorý povedal: „Som najchladnejší hajzel, akého kedy stretnete". Rigo svoje motívy nikdy nevysvetlil, lebo nikdy sa k žiadnemu zločinu nepriznal. Súdni znalci však zistili, že jeho osobnosť charakterizovala bezcitnosť a chýbajúca empatia, schopnosť vcítiť sa, chápať druhého.

Bundy skončil na elektrickom kresle, Rigo dostal doživotný trest.

Nie je vrah ako vrah

Rigo nebol vtedy jediným sériovým vrahom na Slovensku. Približne v rovnakom období vraždil v Bratislave s podobnými motívmi Jozef Slovák. Len čo vyšiel po revolúcii predčasne z väzenia, ubil na smrť v priebehu roka tri ženy (ďalšiu ženu zavraždil v Čechách).

V médiách si často zamieňajú sériových vrahov s masovými vrahmi. Tí prví vraždia s prestávkami. Sériovou vrahyňou bola napríklad Čachtická pani (krvavá grófka Alžbeta Bátoriová) alebo Juraj Lupták, smutne známy ako banskobystrický škrtič. V rokoch 1978 – 1982 prepadol, znásilnil a zavraždil tri mladé ženy. Popravili ho v júli 1987.

Václav Havel Čítajte viac Nový rok '90: Nový začiatok (aj) pre kriminálnikov

Po nežnej revolúcii v roku 1989 sa vyrojilo masových vrahov priveľa.

V rokoch 1990 –1992 sa Bratislavou prehnalo niekoľko vĺn násilia, ktoré vrcholilo v ďalšom roku. Z policajných štatistík vyplýva, že v roku 1990 zaznamenali v hlavnom meste až jedenásť vrážd, o osem viac ako v porovnaní s predchádzajúcim rokom. O 52 percent stúpol za rok počet znásilnení a až o 295 percent počet lúpeží.

Kým v osemdesiatych rokoch sa vývoj kriminality na Slovensku stabilizoval na úrovni okolo 50-tisíc trestných činov ročne, v rokoch 1990 – 1993 stúpol trojnásobne. Až potom začal klesať. V osemdesiatych rokoch bolo objasnených približne 85 percent spáchaných trestných činov, v roku 1993 už len 36 percent. „Odstrašujúci efekt trestno-právneho postihu sa tým minimalizoval," konštatovala Lubelcová.

Vyčíňaním vrahov typu Riga alebo Slováka sa to však neskončilo. „Už v dohľadnej budúcnosti sa vraždy na objednávku a nájomní zabijaci môžu vyskytnúť aj na Slovensku." Táto hrozivá predpoveď prvýkrát zaznela v spoločnom referáte súdneho znalca Mirka Mega a kriminalistu Martina Sopka na odbornom seminári v januári 1991.

Prešli štyri roky a prvú verejnú popravu mafiánskeho typu zažila aj Bratislava. Všetko sa zbehlo na pravé poludnie v blízkosti nástupného ostrovčeka električiek. Keď vybuchol červený citroen, vo vnútri sedeli bratia Vladimír a Jozef Danišovci, známi pod prezývkami Tuti a Papas. Ich telá zbierali policajti v okolí výbuchu po kúskoch.

Sérioví a masoví vrahovia deväťdesiatych rokov

  • Ondrej Rigo spáchal v rokoch 1990 – 1992 deväť vrážd, z toho tri v zahraničí. Svoje obete po smrti znásilňoval a okrádal. Bol odsúdený na doživotie, 14. júna 2022 zomrel po takmer 30 rokoch vo väzení v Leopoldove.
  • Jozef Slovák zavraždil najmenej päť mladých žien, z nich štyri po prepustení z väzenia na amnestiu. V roku 1993 dostal doživotný trest, stále si ho odpykáva.
  • Štefan Mlynarovič mal na svedomí tri obete, z toho dve (vrátane vraždy maloletej) spáchal po prepustení z väzenia v roku 1992. Odsúdený bol na doživotie. (Prvý raz vraždil v roku 1975.)
  • Róbert Matta a Viliam Hauser spáchali 8. apríla 1994 v Bratislave masaker tunajších Vietnamcov. Samopalom zavraždili troch dospelých mužov, dve ženy a udusili osemmesačné dieťa. Jedna žena bola tehotná. Obaja vrahovia sedia dodnes v Leopoldove.
  • Marek Zvala zavraždil tri ženy, prvú v českom Moste v roku 1996, druhú o dva roky v Žiline a tretiu o ďalšie dva roky v Topoľčanoch. Odpykáva si doživotný trest.
  • Traja maskovaní a ozbrojení muži vtrhli 25. marca 1999 do baru Fontána v Dunajskej Strede. Vydávali sa za policajtov. Zavraždili deväť členov zločineckej skupiny pápayovcov, ďalší zomrel v nemocnici. Podľa všetkého išlo o vybavovanie si účtov s gangom Tibora Pápaya, zvaného Papa Joe. Predpokladá sa, že za hromadnou vraždou stál Lajos Sátor, ktorý potom ovládol miestne podsvetie.
  • Prinajmenšom šestnásť vrážd má na svedomí Mikuláš Černák. Len v roku 1997 mal popraviť podľa obžaloby päť ľudí, celkovo však môže mať na krku až 30 vrážd, z toho 13 v roku 1997. V roku 2007 ho odsúdili na doživotie.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #17. november 1989 #Ondrej Rigo
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy