Príslušníci britskej protilietadlovej batérie rozmiestnenej na okraji veľkého poľa v Belgicku sledovali 21. novembra 1944, ako sa k nim blíži americký bombardér B-17. Štvormotorové lietadlo prezývané Lietajúca pevnosť malo vysunutý podvozok a pomaly klesalo. Bolo jasné, že sa chystá pristáť.
Pozorovateľom zo zeme sa zdalo, že má príliš vysokú rýchlosť, ale to pripisovali problémom na palube bombardéra, ktoré posádku prinútili núdzovo pristáť na poli. Dosadnutie bolo príliš tvrdé a stroj začal poskakovať po zemi. Koncom jedného krídla pri tom dokonca zachytil o oráčinu, no nakoniec sa zastavil neďaleko zákopov britskej batérie.
Britskí vojaci čakali, čo sa bude diať, no ani po niekoľkých minútach bombardér nevypol motory. Vrtule sa ďalej krútili a z lietadla nik nevystupoval. Veliteľ batérie, major John Crisp, sa preto vydal preskúmať situáciu a pomôcť posádke. Na svoje veľké prekvapenie zistil, že vnútri nikto nie je. V kokpite vypol motory a potom vojaci lietadlo dôkladne prehľadali, pretože sa báli, že to je nejaká pasca, ktorú poslali Nemci.
Velenie amerického letectva poslalo k tajomnej Lietajúcej pevnosti jednotku z Bruselu, ktorá mala prípad vyšetriť. Podľa sériového čísla zistili, že stroj patrí 401. bombardovacej peruti a jeho posádka je v poriadku. Poručík Harold DeBolt ho pilotoval na misii proti rafinérii na syntetické palivá v nemeckom Merseburgu. Počas letu však bombardér zasiahli granáty z protilietadlových kanónov, ktoré poškodili dva motory. B-17 začal strácať rýchlosť a výšku a vypadol z formácie.
Posádka vyhodila všetko nadbytočné vybavenie, aby stroj odľahčila, no ten naďalej klesal. Pilot nastavil kurz nad belgické územie a keď prekročili spojenecké línie, nariadil všetkým vyskočiť na padáku. Boli vtedy vo výške iba 600 metrov. Všetci letci sa zachránili, rýchlo ich zozbierali spojeneckí vojaci a dopravili na domovskú základňu. Lietadlo s nastaveným autopilotom a v konfigurácii na pristátie pokračovalo ešte nejaký čas, až kým dosadlo na poli pri dedine Huldenberg.
Čítajte viac Lietadlá na úteku: Chceli zostreliť cvičný cieľ, zbombardovali mesto v Kalifornii
Bombardér so sériovým číslom 43–38545 a kódovým označením LL-J bol prakticky nový. Ku 401. bombardovacej peruti ho pridelili 4. novembra a toto bola jeho tretia misia. Letci ho nestihli ani pomenovať. Zato poručík DeBolt už bol ostrieľaný veterán, absolvoval predtým už 32 bojových letov. Týždeň po incidente, 28. novembra 1944, prišli B-17 rozmontovať a odviezť americkí mechanici. Neexistuje záznam o tom, že by stroj absolvoval nejakú ďalšiu misiu, pravdepodobne poslúžil už len ako zdroj náhradných dielov. Prípad sa dostal aj do dobovej tlače, v ktorej bombardér začali prezývať Pevnosť duchov.
Na Vianoce doma
Zhruba o mesiac neskôr absolvoval ďalší opustený americký bombardér ešte dlhšiu trasu. Bolo to presne na Vianoce, 25. decembra 1944 popoludní. Farmár Ivor Davies z dediny Vowchurch v anglickom grófstve Herefordshire práve s rodinou dojedli vianočnú večeru a chystali si vypočuť kráľov príhovor v rádiu. Všetko však zrazu prerušil čudný hluk. Farmár sa vybral pátrať po jeho príčine. Nebolo to však ľahké. Bola taká hmla, že videl sotva na dvadsať metrov. Za hodinu a pol obišiel celý svoj pozemok. Až keď sa oblúkom vrátil z druhej strany k domu, zistil, že na jeho príjazdovej ceste leží veľký bombardér. Na mieste už bola aj polícia. Jediné, čo chýbalo, bola posádka.
Nemci pár dní predtým spustili svoju prekvapujúcu ofenzívu v Ardenách. Využili to, že je zlé počasie a spojenci nemôžu nasadiť letectvo. Až na Vianoce sa opäť vyjasnilo a tak na podporu spojeneckých vojakov vyrazili stíhačky a bombardéry. Medzi nimi bol aj B-24 Liberator so sériovým číslom 42–50675 a kódovým označením X7-F. Bol pomenovaný Bold Venture III, čo znamená Odvážny podnik alebo aj Odvážna výprava. Rímska číslica III symbolizovala, že to bol už tretí stroj rovnakého mena. Predchádzajúce mohla posádka stratiť po poškodení, alebo boli nahradené novšími kusmi.
Tento B-24 patril 788. bombardovacej peruti a na konte mal už 20 misií. Zo základne Rackheath v Norfolku s ním 25. decembra 1944 vzlietla posádka poručíka Paula Ehrlicha. Cieľom bombardérov boli nemecké zásobovacie línie. Ehrlichova jednotka mala zhodiť bomby na železničnú stanicu v nemeckom Gerolsteine.
Hoci im spravodajský dôstojník pred misiou vravel, že flak (protilietadlová streľba) bude len slabý a nemecké stíhačky sa vo vzduchu neočakávajú, opak bol pravdou. Bombardér Bold Venture III sa stal terčom silnej kanonády z protilietadlových diel už počas letu k svojmu cieľu. Črepiny z ich výbuchov poškodili ovládanie smerových kormidiel. Poručík Ehrlich veril, že o riadenie definitívne prišiel.
Vzápätí sa na poškodený stroj vrhli aj stíhačky Bf 109 a Fw 190. Tie vyradili jeden zo štyroch motorov a pilot bombardéra pri ich útoku utrpel viacero zranení, najhoršie na brade. Začínal strácať vedomie a tak vydal rozkaz opustiť stroj. Zapol autopilota, otvoril bombovú šachtu a cez ňu vyskočil von spolu s druhým pilotom, radistom a horným strelcom. Na padákoch klesli na územie, ktoré ovládali Nemci a zvyšok vojny strávili v zajateckom tábore.
Ostali bez pilotov
Okrem nich však nik iný nevyskočil. Interkom (zariadenie na spojenie medzi členmi posádky) totiž nefungoval a rozkaz na opustenie lietadla počuli len letci v kokpite a tesne za ním. V nose lietadla ostal navigátor, bombometčík a predný strelec a v zadnej časti lietadla boli traja strelci. Seržant Feeney v zadnej streleckej veži si všimol pod lietadlom dva padáky, ale nenapadlo mu, že to sú jeho piloti. Po útoku stíhačiek zavolal do kokpitu, aby stroj vyrovnali a vrátili sa do formácie. Tomu, že neprišla odpoveď, neprikladal žiadnu váhu, pretože lietadlo sa stabilizovalo.
V prednej časti letci počuli alarm a tak sa začali chystať na opustenie stroja. Vyzliekli si nepriestrelné vesty a navliekli si postroje padákov. Navigátor nahlásil pilotom kurz domov. Keď nereagovali, preliezol do kokpitu a zistil, že sú preč. Kontaktovali teda aj strelcov vzadu a všetci spoločne sa dohodli, že zatiaľ ostanú v bombardéri, ktorý aj napriek poškodeniam letel normálne. Navigátor nastavil autopilota na kurz na územie ovládané spojencami.
Po polhodine letu usúdil, že už sú v bezpečí za frontovou líniou a tak vyskočili aj zvyšní členovia posádky. Stalo sa tak pri Valenciennes vo Francúzsku. Títo šiesti sa dostali v poriadku domov, štedrú večeru však nestihli. Na Vianoce sa ponáhľal naspäť len samotný bombardér. Verný svojmu menu Odvážna výprava preletel bez pilotov 700 km z Nemecka cez Belgicko, Francúzsko, kanál La Manche a Londýn až do západného Anglicka tesne pri hraniciach s Walesom. Tam mu došlo palivo a havaroval na farme Ivora Daviesa.
Nešlo o žiadne mäkké pristátie, ako v predchádzajúcom prípade. B-24 dopadol tvrdo na brucho bez podvozka. Napriek tomu ostal veľký stroj relatívne zachovalý a v nasledujúcich dňoch sa na farmu zbehli stovky ľudí zo širokého okolia, aby si ho obzreli. Mechanici, ktorí prišli vrak rozmontovať a odviezť, boli ubytovaní priamo na farme. Ivora Daviesa nechali posedieť si v kokpite a on po rokoch spomínal, že si predstavoval, ako bombardér pilotuje. „Ukoristil“ pritom tiež pár nábojov z guľometov kalibru 12,7 mm, ktoré na palube ostali. Chcel ich použiť vo svojej loveckej puške, ale nepasovali do nej.