„Hop sa sa, vikontrasa, štidirindi dana!“ Než sa im plná koncertná sála vrátane rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena odvďačí mohutným potleskom, zaspievajú ešte po hebrejsky, maďarsky, srbsky, španielsky, po perzsky. Ale o čom vlastne spievajú? A prečo?
Odpovede sú späté so zamyslením, do čoho by sa malo na slovenských školách investovať. Do robotov, ďalších počítačov, jedální, školských záhrad a dielní, knižníc, okien, kotlov, športovísk, výletov do Osvienčimu? A čo ak by to malo byť najmä do školskej kapely a speváckeho zboru? Táto investícia sa môže spoločnosti vrátiť tam, kde to možno potrebuje najviac a kde to čaká najmenej. V tolerancii.
Koho obetovať?
Na diaľnici sa pohupuje autobus s 25 školákmi zo Základnej školy s materskou školou Alexandra Vagača v Detve, ich rodičmi a učiteľmi. Znejú detvianske ľudovky? Nie. Vzadu decká spievajú viac ako 20 rokov starú Logickú hádanku od punk rockovej kapely Horkýže Slíže.
„Všetci zapli mozgy, na plné obrátky, rozhodli sa obetovať jedného z posádky!“
Ale koho obetovať, kto je ten najslabší článok?
Nikto. A to je cieľ programu Superar, ktorý v roku 2009 založili tri rešpektované rakúske inštitúcie – Wiener Konzerthaus, Caritas a Viedenský chlapčenský spevácky zbor. Zakrátko sa zapojila škola z Detvy. Školské kolektívy sú rozmanité, sociálne, etnicky, nábožensky, vzdelanostne. Niektorí prváci chodia na hodiny s „ajfónmi“, niektorí sú treťou, štvrtou generáciou v rodine, ktorá nosí tie isté topánky.
Práve kvalitné umelecké vzdelávanie videli zakladatelia programu ako ideálny spôsob, ako prepojiť svety, ktoré sa niekedy nechcú schádzať. Pretože v kolektíve, ktorý rešpektuje rozmanitosť, možno objaviť silu. Spoločnú aj vlastnú. Sebadôveru. Vedci v týchto kolektívoch objavujú zaujímavé parametre. Marek Kapusta, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Superar Slovakia, sa však rozhovorí o čomsi inom, čo sa meria a dokazuje ťažšie – a predsa to má efekt.
Čítajte viac Viac dejepisu, matematiky? Alebo spevu?
Kultivácia kultúrnosti
„Snažíme sa, aby umelecké výchovy mali dôstojné miesto vo vzdelávacom systéme. Je dôležité priniesť umenie, kvalitu vo vnímaní krásy, kultivovať kultúru. Hovoríme, ako sa dnes nekultúrnosť presadzuje v komunikácii. Ale málo sa ako krajina snažíme, aby kultúrnosť niekde vznikala, aby sa jej deti naučili,“ naznačí Kapusta.
Foto: Andrej Barát
Škola z Detvy je zo slovenských zapojená do programu najdlhšie. „A vidieť, že sa tam niečo mení. Do tejto školy totiž pred pár rokmi prihlasovali rodičia čoraz menej detí. Niektorí ich dokonca odhlasovali a zapísali na iné školy.“ To bol tiež jeden z motívov, prečo v Rakúsku vznikol Superar. Takisto tam pribúdali školy, ktoré sa nielen etnicky, nábožensky, ale aj s ohľadom na čo najrôznejšie potreby detí čoraz viac rozrôzňovali a reakcia niektorých rodičov bola – synak, teba dám radšej do inej školy, kde to nie je také… inkluzívne.
Dôvod, prečo niektorí rodičia váhali so zapísaním ich dieťaťa do podobných škôl, bola obava, že inkluzívne vzdelávanie, pri ktorom sa vzdelávajú deti s rôznymi potrebami spoločne, by ich dieťa spomaľovalo pri vzdelávaní. Že by jednoducho dostalo menej kvalitné vzdelávanie.
Lenže v Detve začali tieto obavy postupne slabnúť. „A tento školský rok sa to otočilo! Mali rekordný prírastok detí. Školu v okolí začali vnímať ako pokrokovú, ktorá skúša nové prístupy, rôzne odvážne aktivity. Škola, ktorá sa do experimentov a do inkluzívneho vzdelávania s vervou pustila, vo svojom úsilí nepoľavila – a dnes sa ukazuje, že z neho benefitujú všetky deti,“ pokračuje Kapusta s tým, že verí, že na to mal vplyv aj Superar, rozvíjanie zborového spevu a posilnenie hudobnej výchovy, na ktorej využívajú nové metódy, ktoré šteklia zvedavosť aj nehudobných pedagógov.
Čítajte viac Sú iní. A preto sme bohatí
Zborový spev je zrazu v Detve, kraji folklóru, silným prvkom. Nedávny školský benefičný koncert do posledného miesta zaplnil Kultúrne centrum Andreja Sládkoviča, spojil mladých aj skúsených, a nielen zboristov.
„Keď sa pre každého nájde vhodná rola, ak robíte inkluzívne vzdelávanie dobre, tak to deti úžasne obohatí. Učia sa niečo, čo rozvíja sociálne zručnosti. Vedia si pomáhať, vedia sa prijať. Dennodenne im ukazujeme, ako má každý s rozličnou schopnosťou miesto v kolektívnom úsilí. My neprinášame výber najlepších spevákov. Sú to kolektívy, kde keď si pomáhajú, výsledok je fantastický,“ dopovie Kapusta. A hneď sa pohľadom ospravedlní.
Má totiž v rukách obrovskú hromadu lístkov, musí ich stihnúť rozdať. Je to konečne osobný živý výročný koncert Superar po dlhej covidovej prestávke. Snažili sa všetkým vyhovieť. Deťom, čo chceli vystupovať, rodičom. Organizátori zaplnili pódium do posledného voľného miesta, rovnako aj hľadisko. Niet sa kam pomknúť s violončelom. Mladej huslistke sa do sláku zamotajú vlasy.
Prvýkrát tu zaznela slovenská skladba - Keď sa vlci zišli od Eugena Suchoňa.
Ponúkam ti mier
Ponúkam ti lásku. Ponúkam ti priateľstvo. Vidím tvoju krásu. Počujem tvoje potreby. Vnímam tvoje pocity.
Skladba I offer you peace (Ponúkam ti mier) od skladateľa Karla Jenkinsa a jej slová, ktoré vyslovil Mahátmá Gándhí, indický mysliteľ, politik, „Veľký duch“, rozprestrú v koncertnej sieni taký ten mrazivý stav. Keď umelci hrajú, spievajú, a publikum dokonale počúva.
Každý výročný koncert má ústrednú tému. V roku 2018 to boli práva detí. Tento rok to bola podľa organizátorov jednoznačná voľba. Túžba po mieri, slobode. Pretože aj deti o vojne na Ukrajine debatujú, prežívajú ju. Snažia sa s tým vyrovnať po svojom. Kreslia tanky, výbuchy.
Takmer v každej triede sú ukrajinské deti. Prídu, chvíľu s kolektívom pobudnú, niektoré odídu, než rozvinú vzťahy.
Marek Kapusta mi stihne ešte opísať zážitok spôsobom, ako by ho mal pred očami. „Bol som v škole v Detve, keď tam práve prišiel chlapec z Dnipra. Utiekol s mamou zo dňa na deň, s igelitkou do cudzej krajiny. Bol viditeľne traumatizovaný. Prišiel do školy, kde nikoho nepoznal. Kde deti hovorili preňho cudzím jazykom. Vyplašený, sedel v kúte. Učiteľka hudobnej sa ho snažila zapojiť, ale len pozoroval.“ Keď zrazu prišla skladba, ktorá patrí u detí momentálne k najobľúbenejším. Rytmická, energická. V ukrajinčine. Shum. O tom, ako sa prebúdza jar.
„Chlapec bol najprv prekvapený, ale zrazu bolo vidieť, ako si vydýchol. Že cíti, ako ho prostredníctvom ten jednej skladby v novom kolektíve prijali.“
Táto skladba síce vo Viedni nakoniec nezaznela, ale bude ju počuť na šnúre výročných koncertov Superar v máji, kde napríklad deti z Rakúska, Slovenska, Maďarska vystúpia spolu s hudobníkmi zo Slovenskej filharmónie v Bratislave, neskôr v Detve a napokon aj na festivale Sziget v Budapešti.
Cítiš tie viedenské ióny?
Úplne na začiatku, keď decká z Detvy ešte len vystúpia z autobusu pred Konzerthausom a ocitnú sa na chvíľu v prázdnej chodbe, zbormajsterka Oľga Bystrianska, tohtoročná finalistka ocenenia Učiteľ Slovenska, ich vyzve – poďme si vypočuť, aký je tu priestor, aký je tu vzduch.
Foto: Andrej Barát
Pubertálne reakcie sú pohotové. Už cítiš tie atómy? Už cítiš tie viedenské ióny? Človek by čakal, že ho v okamihu ohluší ten klasický hurhaj ako na školskej chodbe cez prestávku, ale nič také sa nekoná. Pretože zbormajsterka začne vydávať jednoduché súbory tónov a deti sa okamžite pridajú. Hm hm hmmm. Hm hm hmmm. Spoločne dupú do rytmu. Zbormajsterka sa spokojne usmieva. Pozornosť má aj v tejto chvíli na svojej strane. A o to vlastne celý čas ide.
O tú najnáročnejšiu učiteľskú výzvu. Udržať si pozornosť, ktorá sa úplne prirodzene a živelne rozteká na všetky možné strany, ako keď sa snažíte o plný dúšok z potoka rukami.
Oľga Bystrianska je v Superare od roku 2014 aj preto, lebo ju fascinovali nezvyčajné techniky, s akými možno zlepšovať pozornosť detí. Je presvedčená o tom, že hudobná výchova vedie deti ku kultúre, kráse, spolupatričnosti, rešpektovaniu rozdielu. Že kvalitnou hudobnou výchovou môže učiteľ pripraviť lepších ľudí pre spoločnosť. Okrem toho, že folklórna Detva sa podľa nej obohatila o detský spevácky zbor, viachlasy, bel canto, cajony, djembe a xylofóny, na deťoch sú podľa nej za tie roky viditeľné zmeny.
Učiť sa a zabávať? Nemožné?
„Zvykli si na javisko. Odmala sa dokážu koncentrovať na výkon. A to ich napĺňa a mení.“ Rozosmeje ju moja otázka, či im to ide lepšie aj v matematike. Žiadne z detí jej to ešte nepovedalo. Aj keď pokroky v pozornosti podľa nej vidno aj v iných predmetoch.
No hudobnej by mali podľa nej školy pripisovať rovnaký význam ako ostatným predmetom. „Je to kľúčový predmet. Nielen v otázke zlepšovania pozornosti, ale v psychohygiene detí. Vzdelávanie na základnej škole má byť komplexné, kreatívne, aby deti v sebe nachádzali potrebu vyjadrovať sa umelecky. Pretože každý máme v sebe zakódované umenie. Spev je základný prejav človeka. Je to v nás. Každý môže spievať, hrať.“
Chcem nesúhlasiť, lebo si v tej chvíli spomeniem na prvú učiteľku hudobnej, ako ma zahriakla, že nemám spievať a budem sedieť vzadu. Ale zbormajsterka si pohotovo vybaví chlapca, ktorý „bručal“. „Nevedel zodvihnúť hlas, ale po roku to prišlo. Hlasivky začali pracovať. V roku 2018 aj on spieval tu vo Viedni.“ Aj ona zdôrazňuje, že nevyberajú do zboru talenty. Chcú každé dieťa povzbudiť, aby ho v sebe objavilo.
A predsa možno sústredenie merať. Slovenskí žiaci sa zapájajú do projektu Songs for Europe, stojí za ním Gerald Wirth, umelecký vedúci Viedenského chlapčenského zboru. Ide o novú technológiu, keď niekoľko kamier sníma triedu počas vyučovania. Softvér sleduje pohyb očí, mimiku, pohyb rúk, nôh celkovú vzájomnú koordináciu a analyzuje stupeň sústredenia detí. Učiteľ si môže ľahko overiť, či fungujú jeho fígle. Tie isté hodiny hodnotili experti a porovnávali výsledky. Projekt je zatiaľ vo fáze validačnej štúdie, jej vyhodnocovanie ešte prebieha.
Aj táto technológia však má pomôcť učiteľom deti motivovať. „Aby si deti hodiny užili a zároveň sa veľa naučili. Aby sa dokázali ponoriť do hodiny tak, že si ani neuvedomia, že sa učia niečo zložité,“ dodáva Kapusta.
Milióny do spevu
Vyšlo viacero vedeckých štúdií o mimoriadne pozitívnom vplyve zborového spevu na mozog človeka. Nielen u školákov a najmenších detí. V roku 2021 vyšla v časopise PLoS One štúdia fínskych vedcov o významnom vplyve zborového spievania na mozog starnúcich ľudí.
Francúzsko už pred piatimi rokmi k hudobnej výchove na základných školách priradilo do učebných osnov povinné zborové spievanie. Investovali do toho milióny eur.
Foto: Andrej Barát
Je zábavné sledovať, ako sa rakúske deti s učiteľmi pasujú so slovenskými maminčuču a hučubuču. Vrátane umeleckého riaditeľa Superaru a dirigenta Andyho Icocheu. Keď mu predstavili upravenú kompozíciu skladby Keď sa vlci zišli, bol nadšený. Slovenské kolegyne nahrávali na video fonetiku slov, kam a ako klásť jazyk.
A rovnako sa slovenské deti pasujú s perzštinou v skladbe Gole gandom (Kvitnúci kvet). Spievajú ju so 475 ďalšími deťmi vo viedenskej koncertnej sále, aby podporili Iráncov a Iránky v úsilí naplniť svoje slobody.