Pri príležitosti 130. výročia ste povedali, že by ste sa rád dožili 150. výročia, keď budú opravené všetky pamiatky. Najprv, ako by ste zhodnotili ich stav?
Drvivá väčšina našich pamiatok má vážne technické problémy. Sú výnimky, napríklad zrekonštruovaná budova Múzea Andreja Kmeťa v Martine alebo Múzeum SNR v Myjave, rovnako aj Múzeum M. R. Štefánika, ktorého budova nám síce nepatrí, ale podarila sa nová expozícia a obec sa pekným spôsobom postarala o vonkajšie priestory a novú budovu na prednášky alebo sprievodné podujatia. Čo sa týka iných objektov, nie sme úplne šťastní, v akom sú stave. Príkladom je sídelná budova Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave, pri ktorej komunikujeme s odborníkmi, keďže táto budova má vážne problémy. Do užívania bola odovzdaná po oprave v roku 1957 a odvtedy sa do nej veľmi neinvestovalo, o chvíľu to bude už 70 rokov. Potrebuje prejsť veľkou rekonštrukciou.
Čítajte aj Najmenšie pamiatky žiadajú najviac. Celého človekaAle je reálne, aby boli do 20 rokov všetky pamiatky opravené?
Myslím si, že áno. No treba sa zamyslieť nad tým, ako sa na Slovensku financuje kultúra a pamiatky. Za roky zanedbávania tejto oblasti sme sa dostali do situácie, že veľká časť našich pamiatkových objektov chátra. Výpočty Inštitútu kultúrnej politiky ukázali v kultúre obrovský investičný dlh. Ak sa zameriame len na SNM, v jeho prípade sa tento dlh pohybuje v stovkách miliónov eur. Na druhej strane, keby sme spomenuté finančné prostriedky teraz dostali, nedokázali by sme ich zmysluplne minúť. Preto by sme si mali pripraviť 10-, možno 20-ročný plán. A tiež je potrebné, aby sa stabilizoval stavebný trh. Už štvrtým rokom je totiž rozkolísaný. Musí sa to ustáliť, aby už neboli také výkyvy v cenách stavebných materiálov a prác, aké sa objavujú v posledných troch rokoch.
Je vôbec šanca získať do kultúry stovky miliónov?
Pred vyše mesiacom schválila vláda materiál, ktorý priorizuje obnovu niektorých pamiatok. Som veľmi rád, že z celkového počtu 24 pamiatok je 14 súčasťou SNM. Ide o Bojnický zámok, Spišský hrad, kaštieľ Betliar s parkom, sídelnú budovu v Martine, Múzeum kultúry Čechov na Slovensku, ktoré tiež sídli v Martine, kaštieľ vo Svidníku, Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, hrad Modrý Kameň, kaštieľ v Dolnej Krupej. Ide len o prvý krok, po ktorom musia nasledovať ďalšie, ale dobrou správou je, že pre SNM sa už teraz pre účely obnovy pamiatok počíta so sumou takmer 150 miliónov eur. Z tých 14 objektov by sme niektoré dokázali urobiť do roku 2028, inde stihneme niekoľko etáp. Budem veľmi rád, keď sa podarí naštartovať tento proces v druhom polroku 2023, aby sme už v roku 2024 mohli opravovať viac a viac pamiatok. Posun však musí byť veľmi trpezlivý a pokojný.
Čo máte na mysli?
Pri pamiatkach nemôžeme uvažovať, že to spravíme rýchlo a len s modernými materiálmi. Musíme ísť do ekologických materiálov, takých, ktoré sa používali pred 200 rokmi. Ide o technológie, ktoré sa osvedčili počas generácií. Nie je to ľahké, ale je to zvládnuteľné.
Vidíme aj to, že nám miznú mnohé živočíchy, mnohé sa ocitli na pokraji vyhynutia. Veľa informácií o nich nájdu naši potomkovia už len v múzeách.
Prečo sa sídelná budova SNM v Bratislave nakláňa?
Už od svojho vzniku mala problém, pretože praskla základová doska. Momentálne sme pred objednaním veľkého statického posudku, ktorý presne zadefinuje príčiny tohto nakláňania, aj riešenia.
Môže spadnúť?
Nie. Ale nebolo by dobré, aby sme sa jej nevenovali. Nejde len o praskliny na stenách, sú tu aj otázky zastaranej elektroinštalácie, nevyhovujúcich priestorov pre zbierkové predmety, ide o problém tepla a vlhkosti, čo sú pre múzeum zásadné veci. Ak nedokážeme udržať určitú teplotu a vlhkosť, môže dôjsť k nenávratnému poškodeniu zbierkových predmetov.
Rekonštrukcie by sa mali dočkať pamiatky, ktoré patria medzi najvýznamnejšie na Slovensku.
Môže začať horieť ako v Banskej Štiavnici?
Všetky systémy prešli kontrolou, zatiaľ sme v poriadku. Ale tento stav nie je dlhodobo udržateľný. Ak nevyriešime otázku elektroinštalácie, môže to mať fatálne následky. No a keďže hovoríme o štrukturálnom probléme celej budovy, tak ten sa nedá vyriešiť postupnými krokmi. Budeme musieť budovu vysťahovať.
Takže sa bude sťahovať ikonický mamut, vyza, žirafa. A s nimi koľko ďalších predmetov? A kam?
Len v zbierkach Prírodovedného múzea je 2,7 milióna zbierkových predmetov. Sťahovanie nebude jednoduché, odhadujeme, že potrvá jeden až dva roky. Aby sme ho mohli uskutočniť, musí byť postavený nový depozitár. Alebo musíme nájsť vhodné priestory na prenájom.
Aký veľký by mal byť nový depozitár?
Mal by slúžiť pre naše bratislavské múzeá, rátame s kapacitou asi 3,5 milióna zbierkových predmetov. Otázka depozitára je problémom národného múzea od jeho vzniku. Riešili to naši predchodcovia na začiatku 20. storočia, v 30., 40. rokoch minulého storočia, doteraz sa to nepodarilo vyriešiť. Hoci sa nám jeden moderný depozitár pre SNM – Historické múzeum podarilo postaviť v Seredi a už sú tam aj prvé predmety, ale v rámci SNM – Prírodovedného múzea potrebujeme väčšie kapacity a priestory, spĺňajúce moderné štandardy.
Prečo sa otázka depozitárov nemohla vyriešiť za 130 rokov?
Týmto problémom prechádza každé múzeum sveta. V súčasnosti sa napríklad pripravujú obrovské depozitáre pre múzeá v Louvri. Mali podobný problém, zbierkové predmety mali doteraz rozmiestnené po rôznych skladoch po celom Paríži, až teraz ich sústredia na jedno miesto. Stojí to veľa peňazí, ale je to investícia, ktorú je nutné urobiť. Pomôže to múzeu, nielen v uchovávaní starých predmetov, ale aj v získavaní nových.
Máte problém prijímať nové artefakty?
Často sa dostávame do situácie, že by sme radi prijali nové, ale nemáme ich kde uskladniť. Je to vážny problém. V Prírodovednom múzeu sme zaplnili takmer 100 percent našich priestorov. Problém s uskladňovaním nových artefaktov máme napríklad aj v našom Archeologickom múzeu a ďalších. Ak to nevyriešime, ohrozuje to odborné činnosti múzea.
Je na tom sídelná budova v Martine ešte horšie ako v Bratislave?
Je ťažké to porovnať, obe sú v zložitej situácii. Pre Martin sme pripravili štyri okruhy, na ktoré sa chceme zamerať pri obnove. A to samotnú obnovu budovy, prípravu moderných expozícií, postavenie nového depozitára, kde sa budú môcť uložiť zbierky a kde budú priestory pre konzervátorské dielne. Štvrtým okruhom je okolie múzea.
Obnovíte v Martine botanickú záhradu? Kedysi mala svetovú úroveň.
Málokto vie, že pôvodne mal byť skanzen múzea na mieste, kde sa má stavať nová martinská nemocnica. Ale zišlo z toho, skanzen máme tam, kde je, a, áno, zachovala sa tam aj jedna veľmi pekná záhrada, ktorá bude tiež súčasťou obnovy. Táto záhrada by veľmi dobre korešpondovala s plánovanou martinskou nemocnicou. Budú susediť a pre pacientov a ľudí, ktorí prídu do nemocnice, bude poskytovať priestor na oddych a relax. Už dnes sa tam cvičí joga, ide o veľmi pekný priestor, kúsok prírody v centre mesta.
Čítajte aj Holíč: Kontajnery z Ázie verzus dedičstvo Veľkej MoravySvojho času ste odhadli, že z vyše 4,2 milióna zbierkových predmetov sa vystavuje len jedno percento, aj to bol optimistický odhad. Prečo?
Ľudia sa často pýtajú, prečo musíme mať toľko predmetov, keď ich vystavujeme iba zlomok. Múzeá zbierajú predmety z rôznych dôvodov – historický, estetický, dokumentačný, vedecký, atď. Najrýchlejšie rastúce zbierky sú prírodovedné a archeologické. Ide tu o zachovanie pamäti o našich dejinách a našej prírode. Prírodovedné zbierky sú dôležitým svedkom doby. Nezbierajú sa v jednom roku, ale desaťročia. Teraz sledujeme, ako sa mení spoločnosť, vnímame, ako sa mení príroda. Žiaľbohu, vidíme aj to, že nám miznú mnohé živočíchy, mnohé sa ocitli na pokraji vyhynutia. Veľa informácií o nich nájdu naši potomkovia už len v múzeách. Pričom múzeum môže pomôcť pochopiť procesy v prírode. SNM sa napríklad podieľa na veľkom genetickom výskume.
Veľa predmetov sa len uloží, bez toho, aby sa riadne preskúmali. Môže to byť nakoniec užitočné?
Najmä v oblasti archeológie máme vo fondoch uložené státisíce predmetov, ktoré skutočne v dohľadnom čase nie je možné spracovať. Prejdú možno desaťročia, kým ich všetky zanalyzujeme. Poslúžia však našim nasledovníkom, múzeá v nich nájdu nové poklady.
Čo okrem vzácneho Cypriánovho herbára vystavujete veľmi výnimočne?
SNM má niekoľko takýchto vzácnych herbárov. Nemôžeme pristúpiť k tomu, aby sme ich vystavovali opakovane, dlhodobejšie, hrozilo by, že sa zničia. Rovnako často nevystavujeme ani naše národné kultúrne písomnosti, tiež z dôvodu ich ochrany, aby sme ich uchovali pre budúcnosť.
A máte predmety, ktoré sa nikdy nemôžu vystaviť?
Vieme vystaviť akýkoľvek predmet v zbierkach. Len je otázne, či ho vystavíme na 24 hodín, alebo na dlhší čas, či bude vo vitríne, alebo za pancierovým sklom. Je to otázka rizík a finančných možností. Pred desiatimi rokmi sme robili výstavu poklady múzeí na Bratislavskom hrade v spolupráci s českými múzeami, kde boli predmety umiestnené v pancierových vitrínach. Asi v roku 2013 sme vystavovali predmety z olova, kde priamo vo vitrínach musela byť zabudovaná špeciálna technológia, ktorá upravovala vlhkosť. Pred niekoľkými dňami sme napríklad otvorili novú mineralogickú expozíciu, predtým prebiehalo čistenie minerálov, čo je pomerne zložitá vec. Nie každý minerál sa dá čistiť vodou, pretože by sa mohol rozpustiť. Každý minerál si vyžadoval iný prístup. Aj takto sa múzeum stará o predmety.
Kedy bude otvorená Krásna Hôrka?
Často dostávam túto otázku. Plán počíta s tým, že rekonštruovaný hrad čiastočne otvoríme na budúci rok na jar. Počítame s tým, že veľká časť prác sa stihne do konca tohto roka, zatiaľ ideme podľa harmonogramu. Práve Krásna Hôrka je jedným z projektov, pri ktorých sme si povedali, že bude z hľadiska obnovy pamiatok vzorom. Bude mať napríklad jedno z najekologickejších parkovísk na Slovensku, bude tam priestor pre elektromobily, pod Krásnou Hôrkou rozširujeme časť pre autobusy a verím, že sa nám cestu pod hradom podarí napojiť aj na cyklotrasy. Myslíme aj na ľudí, ktorí majú určité zdravotné znevýhodnenie, ktoré im môže brániť vyjsť na hrad, preto v informačnom centre nájdu možnosť dozvedieť sa o hrade veľké množstvo informácií. Ale v prípade tohto hradu a skorého dotiahnutia jeho obnovy po požiari tu však, žiaľ, máme aj jedno obrovské „ale“. A to, či bude včas zabezpečený prístup k vode na hrade.
Kde to viazne?
Obec Krásnohorské Podhradie má svoju úlohu, zabezpečiť prístup k vode na hrade. Bez obce to nie je možné dokázať. Doterajšia informácia, ktorú mám, nie je veľmi povzbudzujúca. Verím však, že tento problém vyriešime, obec nás uisťovala, že to bude. Ale nám nestačí budúci rok, potrebujeme to skôr. Príbeh Krásnej Hôrky trvá už 11 rokov, chceme ho ukončiť, a to úspešne, aby sa naplnil potenciál celého Gemera. Hrad bude mať kapacitu okolo 200-tisíc návštevníkov ročne. No kapacita celého okolia je asi jeden milión návštevníkov, čo predstavuje obrovský turistický potenciál. My naň budeme pripravení, otázka je, či aj obce a ľudia v okolí.
Raz ste povedali, že keď hrad Krásna Hôrka otvoríte, bude to iný hrad. V čom?
K obnove sme už na samom začiatku pristúpili inak. Kolegovia strávili mesiace, roky skúmaním, ako Krásna Hôrka funguje. Zaujímalo ich, kadiaľ ide voda, ako zabezpečiť, aby hrad nevlhol, či akým spôsobom je najlepšie pustiť na hrad návštevníka, tiež kde by mohli byť toalety, kde kaviareň, kde si návštevníci kúpia lístok. To všetko sa veľmi podrobne skúmalo preto, aby mal návštevník vo výsledku pri návšteve hradu omnoho väčší komfort, a to nielen v súvislosti s modernými technológiami. Ale na druhej strane chceme zachovať to, čím je tento hrad výnimočný. Je to jedno z prvých múzeí na území Slovenska. Aj preto chceme mať napríklad v hornom hrade veľmi peknú expozíciu, klenotnicu, v ktorej budú moderným spôsobom prezentované poklady Krásnej Hôrky a múzea v Betliari.
Vaši kolegovia navštívili múzeá v Nórsku, môžeme sa tešiť na nové prístupy?
Som veľmi rád, že sme sa zúčastnili projektu s nórskym partnerom. Výsledky je vidieť v Modre v Múzeu slovenskej keramickej plastiky, ktoré je súčasťou SNM – Múzea Ľudovíta Štúra. Nové inštalácie sú inšpirované Nórskom. Musím sa priznať, že keď som to videl po prvýkrát, zostal som úplne očarený. Ide o nový pohľad, respektíve spôsob inštalácie. Naši kolegovia sa chodia inšpirovať aj do iných krajín, aby realizovali nové prístupy a formy. Ale Slovensko má zásadný problém a tým je financovanie výstav. Budeme sa nad tým musieť zamyslieť aj pri rozpočtovej politike SNM do budúcnosti. V súčasnosti nemáme žiadne príspevky na výstavy. Nemôžeme existovať v situácii, keď náš rozpočet pokrýva len náklady, mzdy, časť energií, pričom na zvyšok si musíme zarobiť. Ak SNM nezarobí 40 percent rozpočtu, dostane sa do vážnych problémov. Osobitnou kapitolou sú veľké výstavy, ktoré sme v minulosti robili napríklad na Bratislavskom hrade. Sú finančne veľmi náročné a to sa už vôbec nedá utiahnuť z vlastného rozpočtu. Dobrá kvalitná výstava, ktorá má európsky rozmer, sa nedá urobiť za 100– či 200-tisíc eur, ide o omnoho vyššie sumy. Ak sa chce SNM etablovať ako európska inštitúcia, musí sa rozvíjať aj týmto smerom.
Branislav Panis
Vyštudoval históriu a klasické jazyky na Trnavskej univerzite v Trnave. V roku 1999 začal pracovať v Slovenskom národnom múzeu ako správca depozitára a kurátor fondov numizmatiky. V roku 2005 sa stal riaditeľom Historického múzea na Bratislavskom hrade a v roku 2016 generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea. Počas svojho takmer 25-ročného pôsobenia v SNM riadil najvýznamnejšie projekty, ako napr. sťahovanie a návrat Historického múzea na Bratislavský hrad, je tiež autorom nového múzejného projektu Historického múzea. Je autorom, spoluautorom alebo kurátorom početných výstavy na Slovensku a v zahraničí. Za jeho pôsobenia začali alebo pokračovali mnohé obnovy a rekonštrukcie. Jedným z jeho posledných projektov je výstava venovaná dejinám Československa, generálovi M. R. Štefánikovi a príprava Múzea 20. storočia.