Projekt dostal zelenú ešte od bývalého ministra životného prostredia Jána Budaja, podporuje ho aj súčasný šéf rezortu Tomáš Taraba. Ten projekt obhajoval aj tým, že sankcie uvalené na Rusko spôsobili, že Slovensko musí budovať novú plynovú infraštruktúru. Tento argument nesedí, pretože LNG sa naďalej dováža aj z Ruska a zemný plyn prúdi potrubiami. Taraba ešte začiatkom roka odmietol výhrady združení Greenpeace a Znepokojené matky, čím stavbu vlastne odsúhlasil. Bude teraz výstavba prebiehať hladko? Zhovárame sa s Teréziou Krekulovou, koordinátorkou kampane z Greenpeace Slovensko.
Prečo považujete plánovaný LNG terminál v Bratislave za problematický?
Plánovaný LNG terminál je problematický hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade ide o novú výstavbu plynovej infraštruktúry v čase klimatickej krízy, keď je nová investícia do fosílnych palív nemysliteľná. Minuloročné požiare v dovolenkových destináciách, pre ktoré boli ľudia nútení ukončiť svoj dlhoočakávaný pobyt, či nedávne zaznamenanie najvyššej pocitovej teploty za posledné desaťročie – 62,3 stupňa Celzia v brazílskom Riu de Janeiro, alebo minuloročná povodňová situácia na Slovensku, ktorá v prvom polroku postihla sedem z ôsmich krajov Slovenska. To všetko nasvedčuje tomu, že klimatická kríza je tu, udiera čoraz väčšou silou a že namiesto investovania do príčiny problému je načase investovať do skutočných riešení.
Táto argumentácia je skôr greenwashingom plynárenského priemyslu, ktorý sa nechce vzdať zisku na úkor zdravia klímy či obyvateľstva tejto planéty. Neexistuje lepšie alebo horšie fosílne palivo.
Namietate aj polohu plánovanej výstavby. Prečo?
Áno, aj tá je problematická. Totiž LNG terminál má vyrásť na Dunaji, na polostrove prístavného bazénu Pálenisko. Zvolená lokalita je iba necelé štyri kilometre od absolútneho centra Bratislavy, 50 metrov vzdušnou čiarou od najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe – Žitného ostrova – a 710 metrov od husto obývanej mestskej časti Ružinov – Nivy. Takisto je v blízkosti záhradkárskej oblasti a obľúbenej cyklohrádze pri Dunaji. V čase klimatickej krízy a čoraz viac hroziaceho nedostatku pitnej vody si určite nemôžeme dovoliť takýto hazard. V neposlednom rade je LNG, alebo teda skvapalnený zemný plyn, vysoko horľavá látka a hrozí nebezpečenstvo výbuchu.
Foto: UTC.WA.GOV
Prečo by malo hroziť? Sú negatívne skúsenosti zo zahraničia?
Za posledných 30 rokov bolo zdokumentovaných viac ako devätnásť nehôd súvisiacich s LNG. Pričom jeden z najvýznamnejších výbuchov sa stal v meste Plymouth, kde zamestnanci spozorovali „obrovskú ohnivú guľu, keď okolo nich preleteli veľké kusy vybuchnutého kovového zariadenia a potrubia”. Sila výbuchu zrazila zamestnancov k zemi a otras bolo možno cítiť až do vzdialenosti šesť kilometrov.
Ako sa na výstavbu LNG terminálov a vôbec ďalšej plynovej infraštruktúry pozerá Medzinárodná energetická agentúra?
Medzinárodná energetická agentúra vo svojej správe Net Zero by 2050 uviedla, že na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 nemožno za žiadnych okolností investovať do novej fosílnej infraštruktúry. Podľa jej riaditeľa Fatiha Birola, „ak to vlády myslia s klimatickou krízou vážne, odteraz už nemôžu byť žiadne nové investície do ropy, plynu a uhlia”. Občas to vyzerá tak, akoby vlády, politici a korporácie nechceli vnímať vedecký konsenzus. No zrejme si neuvedomujú, že takto hádžu ľudstvo cez palubu.
Oslovili ste viacero poisťovní s tým, aby odmietli tento projekt poistiť. Aké ste dostali reakcie?
Ozvali sa nám iba dve poisťovne z deviatich, obe s nie úplne jasnou, skôr s vágnou odpoveďou.
A ako na tieto reakcie mienite reagovať?
V ďalšom kroku ich požiadame o osobné stretnutie, na ktorom by sme im radi prezentovali naše stanoviská a fakty. Plánujeme tiež osloviť ich materské spoločnosti sídliace v zahraničí. Veríme v konštruktívny dialóg a v hľadanie spoločných riešení.
Čítajte aj Nestačí stop pre ruský plyn. Treba utlmiť všetok
Môžu poisťovne zohrať významnú úlohu v odklone od fosílnych palív?
Poisťovne majú v rukách možnosť urýchliť postupné ukončenie využívania fosílnych palív a prestať podkopávať ciele v oblasti klimatickej krízy. Tou najlepšou poistkou pre našu planétu je ponechať fosílne palivá v zemi, tam kde patria. Platí tu jednoduchá logika – ak poisťovne začnú odmietať poisťovať fosílne projekty, skomplikuje to procesy fosílnemu biznisu.
Už sa niečo podobné vo svete deje?
Príkladom toho je, že pre uhoľné spoločnosti je v dnešnej dobe celkom náročné získať poistenie. Vyše 40 poisťovní vylúčilo alebo obmedzilo poisťovanie projektov súvisiacich s uhlím. Čo sa týka ropy a plynu, aktuálne ide o vyše 15 poisťovní, ktoré už odmietajú poisťovať tieto projekty. Práve medzi nimi sa nachádzajú aj poisťovne ako Generali, Allianz a UNIQA, ktoré sme oslovili, a tak veríme, že našej žiadosti verejne odmietnuť poistenie LNG terminálu vyhovejú.
Foto: JAN ARRHÉNBORG/AGA
Môže byť aj vo svete tvrdého biznisu záchrana klímy presvedčivým argumentom?
Poisťovne prichádzajú o obrovské sumy peňazí v dôsledku prírodných katastrof, ako sú napríklad škody spôsobené búrkami, lesnými požiarmi a povodňami. Zatiaľ čo poistenie projektov súvisiacich s fosílnymi palivami prinieslo tomuto odvetviu v roku 2022 približne 21,25 miliardy dolárov, extrémne počasie spôsobilo škody v odhadovanej výške 270 miliárd dolárov, z čoho približne 120 miliárd dolárov bolo poistených. Prírodné katastrofy stáli toto odvetvie od roku 2017 priemerne 110 miliárd dolárov ročne, čo je viac ako dvojnásobok priemeru za predchádzajúcich päť rokov.
Nikto nehovorí, že zajtra všetko vypneme a budeme si pomaly svietiť sviečkami. Rozprávame sa tu o sérii premyslených postupných krokov, ktoré prinesú nové pracovné miesta.
Aký je výhľad pre poisťovne do budúcnosti?
Extrémne počasie vyvolané zmenou klímy spôsobí, že poskytovatelia poistenia budú zodpovední za čoraz vyššie plnenia. Preto vyzývame poisťovne zamyslieť sa nad tým, či chcú zostať súčasťou tohto začarovaného kruhu. Ten sa začína poskytnutím poistenia fosílnej infraštruktúry, ktorá potom prispeje ku klimatickej kríze, čo spôsobí ďalšiu prírodnú katastrofu, ktorá sa odzrkadlí v strate zisku danej poisťovne a potom v snahe zarobiť nastúpi znovu na začiatok tohto kruhu a tak dookola.
Čo budete robiť, ak to s poisťovňami pri LNG termináli nevyjde, a predsa len projekt poistia?
Nerada by som to dopredu bližšie špecifikovala. Zvažujeme aj ďalšie kroky a aktivity, ale ako je pre našu organizáciu bežné, o mnohých vopred neinformujeme. Veríme, že sa poisťovne budú správať zodpovedne.
Čítajte aj Ak nie teplo z plynu, tak z dreva? Za akú cenu?
Ako vnímate argumenty, že plyn nám môže poslúžiť ako takzvané „prechodné palivo“?
Táto argumentácia je skôr greenwashingom plynárenského priemyslu, ktorý sa nechce vzdať zisku na úkor zdravia klímy či obyvateľstva tejto planéty. Neexistuje lepšie alebo horšie fosílne palivo. Fosílny plyn tvorí z 80 % metán, skleníkový plyn, ktorý má v rozmedzí 20 rokov až 82,5-krát vyšší potenciál globálneho otepľovania ako oxid uhličitý (CO2). Plyn bol a aj vždy bude fosílnym palivom, neobnoviteľným zdrojom energie, ktorý výrazne prispieva ku klimatickej kríze, a preto ho treba postupne prestať používať. Riešením je prejsť na cestu obnoviteľných zdrojov, ktoré sú čoraz dostupnejšie, vieme ich kombinovať a dosahovať pekné výsledky.
Pripomeňme, že projekt LNG terminálu dostal zelenú presne pred rokom od ministerstva životného prostredia pod vedením Jána Budaja. Ministerstvo vtedy argumentovalo, že LNG terminál prispeje k lepšej klíme tým, že pomôže nahradiť ropu v lodiach (aj kamiónoch) plynom. Je európsky trend skutočne takýto? Počíta sa s plynom v riečnej doprave?
Odôvodnenie ministerstva životného prostredia, že využitie LNG ako paliva vo vnútrozemskej lodnej doprave sa považuje za alternatívu k lodným palivám na báze ropy, je v rozpore so závermi EÚ. V nariadení Európskeho parlamentu a rady o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a rady 2014/94/EÚ sa totiž uvádza, že – a teraz presne zacitujem – „na rozdiel od námornej dopravy by mali v prípade vnútrozemskej vodnej dopravy, kde sa bežne používajú menšie plavidlá a pokrývajú kratšie vzdialenosti, technológie hnacej sústavy s nulovými emisiami ako vodík a elektrina vstúpiť na trh rýchlejšie. Očakáva sa, že LNG už v tomto odvetví nebude zohrávať významnú úlohu".
Foto: TASR, Ján Krošlák
Urobil bývalý minister Ján Budaj chybu, keď LNG terminál podporil?
Myslíme si, že rezort pod vedením Jána Budaja v tejto otázke urobil chybu, ktorú následne zopakovalo nové vedenie rezortu na čele s ministrom Tomášom Tarabom. Minister sa však od nástupu do funkcie prezentuje skôr ako minister hospodárstva, nie ako človek, ktorý má chrániť prírodu, preto nás rozhodnutie neprekvapilo.
Čítajte aj Plyn nie je eko. Kedy ho nahradíme vlastnou energiou?
Sú ale technológie s nulovými emisiami už dostupné?
Práve to nariadenie, ktoré som spomenula, poskytuje priestor na rýchlejšiu a plynulejšiu implementáciu technológií hnacej sústavy s nulovými emisiami, akými sú zelený vodík, elektrina či syntetické palivá, napríklad amoniak. Teda ak by už verejné prístavy mali záujem o ekologickejšiu riečnu dopravu, tak namiesto investovania 40 miliónov eur do nezmyselného projektu LNG terminálu by mali túto sumu investovať radšej do jednej zo spomínaných alternatív.
A počíta sa s plynom v kamiónovej doprave?
Európska únia v už spomínanom nariadení o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá naznačila, že plynné palivá v kamiónovej doprave, predovšetkým tej diaľkovej, budú mať iba obmedzenú úlohu. V celej EÚ existuje dostatočná infraštruktúrna sieť pre kamióny, ktoré jazdia na skvapalnený ropný plyn (LPG) a stlačený zemný plyn (CNG). Plánom EÚ je postupne nahradiť tieto vozidlá hnacími sústavami s nulovými emisiami. Okrem toho sú v nariadení stanovené konkrétne ciele na zavedenie väčšieho počtu nabíjacích a plniacich staníc pre nákladné vozidlá jazdiace na ekologickejšie typy pohonov vrátane elektriny a vodíka.
Foto: SITA/AP, HAZZ
Foto: SITA/AP, HAZZ
Foto: SITA/AP, HAZZ
Už pred rokom ministerstvo životného prostredia priznalo, že problémom pri LNG termináli budú vysoké úniky metánu. Najprv, prečo sú tieto úniky problematické?
Metán je nebezpečný skleníkový plyn, ktorý uniká do atmosféry počas celého dodávateľského reťazca fosílneho plynu, od ťažby až po finálne využitie. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry je metán zodpovedný približne za 30 % celosvetového nárastu teplôt od priemyselnej revolúcie. Oproti oxidu uhličitému má metán až 82,5-krát väčší potenciál globálneho otepľovania za obdobie dvadsiatich rokov. To znamená, že v rozmedzí dvadsiatich rokov oteplí metán našu planétu až 82,5-krát viac ako oxid uhličitý. Okrem toho, Svetová meteorologická organizácia (WMO) zverejnila správu, v ktorej monitorovala nárast koncentrácie skleníkových plynov v zemskej atmosfére. Pričom zistila, že od roku 1750 do roku 2022 mal oxid uhličitý nárast v atmosfére 150 % a metán až 264 %! Rozdiel nárastu metánu v atmosfére je teda o 114 % väčší ako nárast oxidu uhličitého. Dobrou správou v prípade metánu je však jeho krátka životnosť v atmosfére, konkrétne v nej vydrží iba 12 rokov, čo znamená, že ak drasticky znížime emisie metánu, tak radikálne pomôžeme riešeniu klimatickej krízy. Podľa štúdie OSN z roku 2021 má totižto znižovanie emisií metánu obrovský potenciál zmierniť klimatickú krízu.
Budeme vôbec vedieť, či dochádza k únikom metánu, ak by sa predsa len postavil LNG terminál?
Metán je bezfarebný plyn, teda voľným okom ho nemožno pozorovať. Okrem toho čistý metán je aj bez zápachu. Tieto vlastnosti metánu spôsobujú, že si málokto uvedomuje jeho nebezpečné úniky do atmosféry, ktoré sa aj veľmi ťažko zaznamenávajú. A preto sme spojili sily s organizáciou Clean Air Task Force, zobrali kamery, ktoré fungujú na princípe infračervenej termografie s optickým zobrazovaním plynov, a navštívili sedem rôznych lokalít na Slovensku, pričom sme zdokumentovali celkovo 31 prípadov únikov metánu z rozličných zdrojov.
Keď sa pozeráte do blízkej budúcnosti, považujete za reálne, že sa svet definitívne odkloní od fosílnych palív, ako sa k tomu zaviazali krajiny na poslednom klimatickom summite?
My inú možnosť reálne nemáme, ak chceme predísť naozaj katastrofickým následkom klimatickej krízy. Extrémne výkyvy počasia, suchá, blednutie koralov, vymieranie živočíšnych a rastlinných druhov, ale aj nepokoje a hlad, ktoré klimatická kríza prinesie, by mali byť dostatočným výkričníkom pre zodpovedných.
Veľa ľudí ale pociťuje celkom prirodzene obavy z toho, že raz sa nebude vôbec používať ropa, plyn v doprave, kúrení. Sú opodstatnené?
Odklon od fosílnych palív sa dlhodobo prezentuje ako nejaká katastrofa pre ľudí. Nikto predsa nechce ľuďom zo dňa na deň zobrať automobily, ani nikto nehovorí, že zajtra všetko vypneme a budeme si pomaly svietiť sviečkami. Rozprávame sa tu o sérii premyslených postupných krokov, ktoré prinesú nové pracovné miesta spojené s rozvojom obnoviteľných zdrojov, a hlavne umožnia ľuďom na tejto planéte žiť bez katastrofických dôsledkov klimatickej krízy. Treba sa na to skôr pozerať ako na príležitosť.
Terézia Krekulová
Foto: ARCHÍV TERÉZIE KREKULOVEJ
Študovala na Trnavskej univerzite v Trnave, na Univerzite v Bergene a na Maltskej univerzite. Žila v Osle, kde študovala medzinárodné právo verejné a pracovala v oblasti fundraisingu pre Greenpeace Norge. V súčasnosti pôsobí ako koordinátorka kampane pre Greenpeace Slovensko.