Sloboda v prvej obci počas vojny

Do porážky nacistického Nemecka zostávalo ešte veľa mesiacov, ale Kalinov si už mohol vydýchnuť. Pred 77 rokmi sa stal prvou oslobodenou obcou na Slovensku. Kalinov sa dočkal slobody na jeseň 1944 po ťažkých bojoch, ktoré proti hitlerovcom viedli červenoarmejci.

, 09.10.2021 06:00
Kalinov, generálmajor Andrej Vedenin, oslobodenie Foto:
Andrej Vedenin na snímke z roku 1964, keď prišiel do Kalinova pri príležitosti 20. výročia oslobodenia tejto obce. Generálmajor mal veľkú zásluhu na tom, že červenoarmejcom sa v oblasti podarilo rozdrviť vojakov nacistického Nemecka.
17

Kalinov sa nachádza v okrese Medzilaborce. „O oslobodenie sa zaslúžil aj 3. horský strelecký zbor generálmajora Andreja Vedenina, ktorý nedovolil nepriateľovi zachytiť sa v zalesnenom horskom teréne štátnych hraníc,“ píše obec na svojej webovej stránke.

Veliteľ v memoároch spomínal, že okamžite pochopil, prečo dostal rozkaz viesť vojenskú operáciu. „Pri pohľade na tie hory mi hneď bolo jasné, prečo mi zverili horských strelcov,“ napísal v knihe Roky a ľudia, ktorá vyšla v roku 1964.

Nemcov sa darilo vytláčať veľmi pomaly. Po desiatich dňoch od začiatku ofenzívy Sovieti postúpili dopredu iba o necelých 16 kilometrov. Výber Vedenina bol preto pochopiteľný: mal už cenné skúsenosti z bojov v horských oblastiach.

Červenoarmejci zaujali bojové pozície v noci. „Proti nám stáli dva nemecké pešie pluky. Jednotky oddeľovali mínové polia a trojnásobná palisáda prekážok z ostnatého drôtu. Ráno delostrelecká príprava pokryla celý úsek jazykmi plameňov. Zavýjali kaťuše. Prvé vlny útoku rozdrvili nepriateľský odpor. Nemci sa spamätali, až keď sa bojovalo v hĺbke ich obrany. Podnikali zúfalé protiútoky, ale bolo už neskoro,“ napísal Vedenin. Do večera stihla Červená armáda oslobodiť aj obce Habura, Borov a Čertižné.

Martin Krno Čítajte viac Armáda by sama Povstanie nezvládla

Vojenská technika pripomína minulosť

V roku 1964 pri príležitosti 20. výročia oslobodenia Kalinova odhalili v obci pamätník. Súsošie z bieleho mramoru vytvoril akademický sochár František Gibala, rodák spod Dukly. Pamätník zobrazuje sovietskeho vojaka s dieťaťom, ktoré drží nad hlavou, čo symbolizuje život na oslobodenom území.

Za posledné dva roky v Kalinove vynovili pamätník, upravili okolie a odvodnili areál. Vyšlo to na 100-tisíc eur, peniaze poskytla vláda.

Miestne dejiny z roku 1944 pripomína aj vojenská technika, ktorú zapožičal Vojenský historický ústav (VHÚ). Dominuje medzi ňou sovietsky tank T-34. „O exponáty sa snažíme postarať čo najlepšie. Pred štyrmi rokmi sme na všetky štyri kusy naniesli novú farbu,“ povedal pre Pravdu starosta Ivan Sivák.

V Kalinove je aj kanónová húfnica. „Spolutvorila hlavný pilier ťažkých poľných delostreleckých batérií Červenej armády počas druhej svetovej vojny,“ uvádza VHÚ na svojej webovej stránke. V porovnaní s húfnicami iných armád vynikala skvelým dostrelom, ktorý bol viac ako 17 kilometrov do diaľky.

Tretí exponát je ďalšia húfnica, ktorú červenoarmejci prezývali mama. Štvrtý kus je protilietadlový kanón, ktorého výhoda spočívala v tom, že horná lafeta umožňovala jeho otáčanie o 360 stupňov. „Obsluha tak mohla vykonávať kruhovú paľbu,“ zdôrazňuje VHÚ. Kanón mal dostrel do diaľky 18 kilometrov a do výšky viac ako 12 kilometrov.

Tank T-34, ktorý Kalinovu zapožičal Vojenský... Foto: Vojenský historický ústav
Kalinov, tank T-34 Tank T-34, ktorý Kalinovu zapožičal Vojenský historický ústav. Počas druhej svetovej vojny sa postupne stal najviac používaným bojovým prostriedkom sovietskych tankových zborov. Vyrábali ho v dvoch verziách v rokoch 1940 - 1944. Celková produkcia dosiahla až viac ako 60-tisíc kusov.

Pamätnú izbu vykradli. Obnoviť ju by bolo ťažké

Starosta Sivák vie o oslobodzovaní Kalinova z prvej ruky z rozprávania obyvateľov obce. „Ťažké boje vyhnali ľudí do hôr, kde hľadali bezpečie. V obci v podstate nezostal nezničený ani jeden dom,“ poznamenal. Obec prakticky vyhorela, pretože väčšina domov bola postavených z dreva.

Niektorí civilisti sa skryli v pivniciach. Žiaľ, viacerí neprežili. V Kalinove zahynulo 20 miestnych ľudí, pričom počas oslobodzovacej operácie padlo až 1 200 červeno­armejcov.

Udalosti z jesene 1944 pripomínala pamätná izba v priestoroch obecného úradu. Zriadilo ju v roku 1974 vtedajšie Dukelské múzeum. Zanikla pred niekoľkými rokmi. Pamätnú izbu, ktorú Kalinov považoval za svoju pýchu, totiž vykradli mladí zlodeji.

Páchatelia si odniesli, čo vládali zobrať. Vojenské uniformy, výzbroj atď. Polícia ich, našťastie, rýchlo dolapila aj s odcudzenými exponátmi, ktoré sa však do Kalinova nevrátili. „Skončili vo Svidníckom múzeu. Nedávno sme sa snažili o obnovenie pamätnej izby, ale fakticky je to nemožné,“ podotkol Sivák.

Ak chce obec získať exponáty späť, musí sa riadiť zákonom o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. „Znamenalo by to dôkladné zabezpečenie pamätnej izby. Museli by sme inštalovať elektronický bezpečnostný systém napojený na políciu. Ide o výdavky, ktoré sú finančne dosť nereálne z hľadiska našej obce,“ upozornil starosta.

Ozaj, prečo sa táto obec volá Kalinov? „Názov, nasvedčujú tomu ľudové povesti, pochádza pravdepodobne od kaliny, čo je ker s červenými plodmi. Rastie na okraji okolitých lesov dodnes. V stredovekých listinách sa obec objavuje pod názvom Kalenó,“ objasňuje Kalinov na svojej webovej stránke.

Ústava SR, 1992, Deň Ústavy SR, Ivan Gašparovič, Peter Weiss, Vladimír Mečiar Čítajte aj Peter Weiss: SNP a naša štátnosť

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
17 debata chyba
Viac na túto tému: #oslobodenie #druhá svetová vojna